Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Na rozhodnutie o výstavbe VD Slatinka sa čaká 40 rokov

01.12.1999, 08:46 | Katarína Začková | © 1999 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Vo štvrtok 21. októbra tohto roku prišla do Slatinky s typickým hlukom stavebných mechanizmov demolačná skupina z firmy ASTA, s.r.o. Vígľaš. Dve nákladné autá zatarasili prístupové cesty, nechceli sa pohnúť. Neuvoľnili cestu ani starým ľuďom, ktorí sa na autách vracali z pohrebu z Môťovej. Tí museli ísť do dediny peši. Privolaní policajti dokázali, že kolesá nákladných áut nie sú zablokované, a autá sa pohli. Za ten čas, v priebehu dvoch hodín, boli zbúrané dva domy. O termíne búrania nevedeli ani bývalí vlastníci, lebo nie sú účastníkmi stavebného konania. Možno aj preto, že s búraním domov nesúhlasili. Krajský úrad v Banskej Bystrici v odvolacom konaní Okresnému úradu vo Zvolene navrhuje, aby sa rozhodnutie o búracích prácach ešte prešetrilo. Dva dni po tom, ako tu dva domy už nestáli.

Demolácia prvých domov v Slatinke sa konala v čase, keď vzrástla neistota v rozhodovaní o výstavbe vodného diela. Vodohospodárska výstavba (VVB), š.p., Bratislava naň nemá peniaze. Štát spláca za podnik úvery so štátnymi zárukami. Zo štátneho rozpočtu sa len v tomto roku uvoľňuje 1,4 miliardy korún na splácanie úrokov z úverov VVB. Istiny sa ešte splácať nezačali.

Smerný vodohospodársky plán

V roku 1950 Vodohospodárska výstavba vykonávala na Slovensku prieskum lokalít, ktorého cieľom bolo vytypovať vhodné geografické profily na vodné nádrže, ktoré sa dostali do Štátneho vodohospodárskeho plánu z roku 1954. Počet tristo sa neskôr zredukoval v ďalšom, Smernom vodohospodárskom plá-ne z roku 1976.

Plán výstavby vodného diela Slatinka, ako desiatky iných, ostal v oboch významných vodohospodárskych dokumentoch.

"Nikto však doteraz neskúmal, či sa špičkoví vodohospodári aj po takmer polstoročí dostatočne vzdelávajú a reagujú na celosvetový trend," upozorňuje riaditeľ mimovládnej organizácie Ľudia a voda, nositeľ Goldmanovej ceny Michal Kravčík. "Takisto by bolo potrebné dôslednejšie prehodnotiť plán výstavby vodných nádrží. Nádrž môže byť pre krajinu prínosom, iba ak technické riešenie neprodukuje množstvo ekonomických, environmentálnych a sociálnych strát. Za prínosné technické riešenie možno považovať banskoštiavnické tajchy, ale súčasné vodné diela, najmä vodárenské nádrže bez zbytočných strát nepoznám," povedal pre TREND M. Kravčík.

Zániková obec

Obec Slatinku označili za zánikovú. Krajský národný výbor v Banskej Bystrici vydal roku 1959 úpravu o nepovoľovaní výstavby v obciach III. kategórie (takzvané zánikové obce). Obyvatelia obce výstavbe vodného diela veria aj nie.

Oficiálne vyhlásená stavebná uzávera v roku 1984 o zákaze akejkoľvek stavebnej činnosti v obci významne urýchlila úpadok obce. "Chceli sme tu ostať, ale nám mladým už nikto nevydal stavebné povolenie," spomína Vladimír Mikuš, ktorý dnes žije vo Zvolene, ale každý víkend trávi v Slatinke. Mladí ľudia zo Slatinky odchádzajú. Počet obyvateľov sa znižuje z 300 na necelých sto. Dnes nepresahuje ani 70 ľudí.

Územné rozhodnutie a vyvlastňovanie

Občania Slatinky vo výstavbu priehrady desaťročia neverili. Dôkazom boli napríklad fungujúce poľnohospodárske družstvo a pomerne slušné kultúrne zázemie obce. Okresný národný výbor vo Zvolene však na základe žiadosti Vodohospodárskej výstavby vydáva 29. januára 1986 územné rozhodnutie. Napriek tomu, že Hydroconsult Bratislava vypracoval úvodný projekt Vodné dielo Slatinka, budúcnosť stavby bola neistá. V roku 1988 sa územné rozhodnutie muselo predĺžiť a v roku 1990 definitívne stráca platnosť.

"Vyvlastňovanie nehnuteľností v oblasti výstavby vodného diela bolo hazardom s dôverou obyvateľov Slatinky a s ich majetkom," hovorí Roman Havlíček zo Združenia Slatinka, ktoré začalo začiatkom 90. rokov spolupracovať s obyvateľmi obce. "Do júla 1989 bol majetok prevažnej časti obyvateľov Slatinky vyvlastnený alebo vykúpený, pričom ceny už o niekoľko mesiacov výrazne stúpli," spomína si R. Havlíček.

V majetku VVB sa ocitlo 95 percent súkromnej pôdy v extraviláne obce, 95 percent rodinných domov, 50 - 60 percent pozemkov v obci. Nedoriešené ostali lesy a rekreačné chaty. "Za dom s hospodárskymi budovami nám zaplatili zhruba 100- - 120-tisíc korún, za pozemky šesť korún za štvorcový meter," rozhorčuje sa Mária Roháčová. "Vodohospodárska výstavba vraj dala možnosť, aby sme si domy odkúpili naspäť, ale nikto o tom nevedel, iba poslanec mestského zastupiteľstva, a ak aj ľudia vedeli, nebrali to vážne," dodáva M. Roháčová.

V roku 1993 VVB podpisovala s obyvateľmi Slatinky nájomné zmluvy. Vtedy im dala písomný sľub, že v prípade nerealizovania vodného diela majú pôvodní vlastníci a ich príbuzní predkupné právo na dom.

Obvodný úrad životného prostredia vydáva v prvej polovici 90. rokov rozhodnutie o zrušení vyvlastňovacích rozhodnutí. "Túto možnosť využili bývalí vlastníci dvoch vyvlastnených domov. VVB však nereagovala na ďalšie žiadosti bývalých majiteľov," spresňuje R. Havlíček.

Odporúčanie: stavať

V roku 1994 vláda SR prijala Koncepciu vodohospodárskej politiky SR, ktorá navrhuje "začať s realizáciou vodnej nádrže Slatinka na Slatine pre jadrovú elektráreň Mochovce a zvýšenie minimálnych prietokov v Hrone".

V januári 1995 na verejnej diskusii o jadrovej elektrárne Mochovce sa zástupcovia Slovenského energetického podniku, š.p., Bratislava vyjadrili, že Mochovce Slatinku nepotrebujú ani nebudú potrebovať. Takisto sa odmietli podieľať na financovaní vodného diela (VD).

V čase prípravy zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dal investor - VVB - spracovať štúdiu Environmentálne nadlepšenie prietokov Hrona. Štúdia, ktorú vedie kolektív autorov Ekospolu Banská Bystrica, posudzuje tri varianty riešenia - výstavbu VD Slatinka, výstavbu VD Horné Hámre a nultý variant. "O niekoľko mesiacov neskôr sme ponúkli autorom štúdie ďalší variant - vodárenskú nádrž v blízkosti jadrovej elektrárne Mochovce, odkiaľ by bol aj dostatok vody, ani by nezaťažil už aj tak jadrovou elektrárňou limitované územie a kvôli ktorému by sa nikto nemusel vysťahovať," navrhuje M. Kravčík. Tento návrh autori štúdie nemohli prijať, lebo "nebol predmetom" zadanej štúdie, a teda ho nemohli dostatočne vyhodnotiť.

Čiastkové štúdie, posudzujúce environmentálne zlepšenie prietokov Hrona, hovoria o výnimočnom území a navrhujú zriadiť päť prírodných rezervácií v okolí obce Slatinka. "S odstupom času možno konštatovať, že toto územie sa stalo cenným aj vďaka stavebnej uzávere," hodnotí vedúci odboru životného prostredia Okresného úradu vo Zvolene Karol Müller.

Rozporuplné závery

Napriek výsledkom štúdie, predovšetkým jej botanickej časti, ktoré sú podkladom pre záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, odporúča sa výstavba vodného diela. Okrem mimovládnych organizácií upozornili na rozporuplnosť výsledkov štúdie so záverečným stanoviskom aj niektorí odborníci na vodohospodárske otázky. Daniel Gemeran vypracoval stanovisko k štúdii a záverečnému stanovisku MŽP SR. "Bol tu totiž porušený zákon o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Svoje stanovisko k niektorým procedurálnym nedostatkom záverečného stanoviska [MŽP SR] považujem za rozklad," povedal pre TREND.

Na tento problém upozorňuje aj vtedajší prednosta Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene Alexander Vágner. "Nesúhlasil som so záverečným stanoviskom MŽP SR, ktoré nebolo kompatibilné s výsledkami čiastkových štúdií. Navyše som sa domnieval, že nedostatočne sa spracovali alternatívne riešenia zlepšenia prietokov Hrona." Krátko nato bol A. Vágner z funkcie odvolaný. Písal sa rok 1995.

Územný plán

Do územnoplánovacej dokumentácie veľkého územného celku Banskobystrického kraja, ktorý bol schválený 9. júna 1998, je zahrnutá aj výstavba vodného diela Slatinka. Napriek tomu, že rovnaký dokument navrhuje v tom istom území zriadenie prírodnej rezervácie Alúvium Slatiny. A napriek tomu, že dva roky predtým bol vypracovaný Územný systém ekologickej stability (ÚSES) regiónu Zvolen, ktorý označuje lokalitu Slatinky za biocentrum regionálneho významu.

"Vodné dielo je predsa ekologické," oponuje súčasný prednosta Okresného úradu vo Zvolene Peter Randuška. Je to 18 kilometrov dlhé dielo, ktoré akoby rieku len rozširovalo," zdôrazňuje. "Zásah rieky na úseku 18 kilometrov je obrovský, narúšajú sa riečne biotopy, ekosystémy. Navyše, pobrežie nádrže zasahuje oveľa väčšie územie, akým je obvod nádrže," upozorňuje P. Topercer. Priehradný múr nádrže dosahuje 39 metrov. VD Slatinka má mať objem 27,6 milióna m3.

"Každá výstavba je zásahom do životného prostredia," pripúšťa riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ivan Veselý, "ale treba nájsť riešenie. Preto dávame značný priestor príprave stavby." Na otázku TRENDU, či pripúšťa možnosť nestavať vodné dielo, odpovedá: "Nie, ale je možné, že sa stavba oddiali."

Naďalej stavebná uzávera

V posledných rokoch to investor s výstavbou Slatinky myslí vážne. Podieľa sa na zriadení penziónu pre dôchodcov zo Slatinky vo Zvolenskej Slatine. Doteraz sa tu nasťahoval len jeden obyvateľ Slatinky, aj ten po pár týždňoch penzión opustil.

Minulý týždeň odovzdal investor do prevádzky dom so 16 bytmi pre obyvateľov Slatinky. "Do štrnástich z nich sa majú nasťahovať obyvatelia Slatinky, prípadne ich príbuzní. Väčší záujem je o 21 nateraz rozostavaných domov, do ktorých by sa mali presťahovať obyvatelia Slatinky," informuje starosta obce volenská Slatina Ján Kováčik.

Na základe podnetu štyroch vlastníkov nehnuteľností dotknutých rozhodnutím o stavebnej uzávere vydal odbor životného prostredia Okresného úradu vo Zvolene 3. mája 1999 rozhodnutie o ukončení platnosti stavebnej uzávery. Sám prednosta okresného úradu s rozhodnutím nesúhlasí a po odvolaní príslušného vedúceho odboru životného prostredia dáva podnet na odbor tvorby a ochrany životného prostredia Krajského úradu v Banskej Bystrici na zrušenie rozhodnutia o ukončení platnosti stavebnej uzávery.

Krajský úrad v Banskej Bystrici 6. septembra 1999 zrušil rozhodnutie okresného úradu o ukončení platnosti územného rozhodnutia o stavebnej uzávere. V Slatinke sa teoreticky mohlo štyri mesiace stavať. V súčasnosti naďalej platí rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Vlastníci nehnuteľností však podali na Ústavný súd SR sťažnosť a žiadosť o zrušenie rozhodnutia o stavebnej uzávere.

Začiatok konca

Na žiadosť starostu Zvolenskej Slatiny bol na jar tohto roku vykonaný stavebný dozor v Slatinke. Niektoré domy sa musia opraviť, niektoré sú také zanedbané, že ich treba zbúrať. Obyvatelia Slatinky obývali svoje niekdajšie vlastné domy na základe nájomných zmlúv uzavretých s VVB do doby náhradného ubytovania. "Objekty však neboli riadne udržiavané, a preto na niektoré z nich, z titulu ohrozovania života osôb, boli vydané Okresným úradom vo Zvolene rozhodnutia o zbúraní," informuje P. Randuška.

"My sme po stavebnom dohľade dostali od okresného úradu list, v ktorom nás upozornili, že musíme opraviť strechu v miestach komína, čo sme boli podľa nájomnej zmluvy povinní urobiť. Strechu sme opravili a o mesiac nám poslali prípis, že dom sa musí zbúrať," spomína M. Beňová. Krátko po prípise o zbúraní jej bola zrušená nájomná zmluva. Do domu síce chodili len cez víkendy, ale nepovažovali ho za dom na zbúranie.

Po stavebnom dohľade sa mali odstrániť tri rodinné domy, štyri humná a dve hospodárske budovy. "Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia [6. apríla 1999] sa dve bývalé vlastníčky domov začali domáhať účasti na konaní. No vzhľadom na to, že nepreukázali právny vzťah k nehnuteľnostiam, okresnú úrad ich nepovažuje za účastníčky konania," informuje TREND P. Randuška.

Ich právny zástupca Ján Hrubala z Banskej Bystrice si myslí niečo iné. Požiadal preto okresný úrad o obnovu konania, ale márne. Následne sa odvolal na Krajský úrad v Banskej Bystrici. Ten 20. augusta zrušil rozhodnutie okresného úradu, ktorému zároveň uložil obnoviť konanie a "presne a úplne zistiť skutkový stav veci". Okresný úrad to spravil po svojom - 11. októbra 1999 s odobrením okresného úradu firma ASTA zbúrala domy č. 49 a 63. "Napriek tomu, že bývalý prednosta obvodného úradu životného prostredia Alexander Vágner a právny zástupca Ján Hrubala v dopoludňajších hodinách predkladajú návrh na vydanie predbežného opatrenia, domy boli o pár hodín zbúrané," pripomína R. Havlíček.

Ochranári sa snažia domy blokovať, no pre robotníkov nie je problém zablokovať autami cestu, vytrhnúť zúčastneným z rúk telefón a zamedziť ostatným, aj novinárom, aby sa dostali do Slatinky. Na otázku TRENDU, ako bude právny zástupca J. Hrubala postupovať ďalej, reaguje: "Podľa stavebného zákona sú účastníkom konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke a iné práva, a za tie sa považujú práva na základe nájomných zmlúv alebo budúcej kúpnej zmluvy či právo na súkromie. V dome mali bývalé vlastníčky v čase konania svoje vlastné veci," konštatuje J. Hrubala.

Čo bude ďalej

"Slatinka sa bude stavať do roku 2003," predpovedá I. Veselý. "Jediný dokument, ktorý platí, je Koncepcia vodohospodárskej politiky SR z roku 1994," zdôrazňuje generálny riaditeľ sekcie vodohospodárstva Ministerstva pôdohospodárstva SR Miroslav Čomaj, "a Slatinka je v ňom zahrnutá."

Koncepcia vodohospodárskej politiky SR bola prijatá v roku 1994. Na pôde parlamentu mimovládne organizácie predložili alternatívny návrh Voda pre tretie tisícročie. Národná rada SR 2. júna 1994 vo svojom uznesení žiada vládu SR "zohľadniť v rámci otvorenosti dokumentu alternatívny návrh vodohospodárskej koncepcie s názvom Voda pre tretie tisícročie", ktoré predložili mimovládne organizácie. Aj vláda poverila vtedajšieho ministra pôdohospodárstva SR Pavla Koncoša zohľadniť alternatívny návrh, ktorý okrem iného hovorí o prehodnotení plánu výstavby vodných diel. Dodnes sa tak nestalo, ale ani uznesenia vlády a NR SR nikto nezrušil.

V 80. rokoch bol rozpočet na výstavbu VD Slatinka 750 mil. Sk, dnes sa odhaduje na tri miliardy korún. Na otázku TRENDU, ako chcú Slatinku financovať, I. Veselý reaguje: "Zisk z energetického využitia je nezaujímavý, ale ak má štát záujem o to, aby sa zlepšila situácia na Hrone, lebo deficit prietoku na Hrone je päť m3/s, tak sa o financovaní musí rokovať na úrovni vlády." M. Čomaj navrhuje: "Rokujeme s ministerstvom hospodárstva o výnosoch vodných diel, ktoré idú do rezortu hospodárstva. To sa musí zmeniť. Ak získame podiely na výnosoch my, budeme mať z čoho splácať úvery. Ekonomická situácia je, aká je, preto tieto stavby nie sú zaradené medzi priority štátneho rozpočtu. V prípade vodných diel s energetickým využitím očakávame vstup súkromného kapitálu."

Rezort pôdohospodárstva, ktorý reprezentuje štátne záujmy, nepochybuje o nevyhnutnosti stavať VD Slatinka. Podobne aj riaditeľ Vodohospodárskej výstavby I. Veselý. Ten možnosť zabezpečenia financií z mimorozpočtových zdrojov pre Slatinku vylučuje: "My sme len realizátorom štátnych zákaziek, prečo by sme mali hľadať peniaze?"

M. Čomaj navyše dodáva, že vodné diela majú aj verejnoprospešný charakter, a to nielen vodárenské nádrže na pitné účely, ale aj ostatné vodné diela, najmä v oblasti protipovodňovej ochrany. Protipovodňovú funkciu má aj VD Slatinka. Doteraz sa o nej nehovorilo.

Ako TREND informuje vedúci tlačového odboru Ministerstva financií SR Peter Švec, "Úverovo-záručný výbor pri vláde SR uviedol, že Ministerstvo financií SR jednoznačne nebude pokračovať v tradičnom financovaní vodných diel, a tak zvyšovať portfólio Vodohospodárskej výstavby a Slovenských elektrární, keďže oba podniky nemajú vyrovnané úvery, ktoré sa splácajú zo štátneho rozpočtu."

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Životné prostredie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.