Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Národná banka Slovenska sa posúva od sledovania čistej inflácie k širšej jadrovej inflácii

01.12.1999, 08:46 | ZDENO ŠTEFANIDES

  • Tlačiť
  • 0

Inflácia, čiže dynamika rastu cenovej hladiny je jednou z najviac sledovaných makroekonomických veličín. Pre verejnosť inflácia znamená rast životných nákladov, a teda zrejmý problém. Pre centrálnu banku je hlavnou úlohou zabezpečenie stability meny. Dosiahnutie a udržanie nízkej a stabilnej miery inflácie je jedným z jej najdôležitejších cieľov.

Inflácia a centrálna banka

Vo všeobecnosti zvýšenie inflácie vyžaduje sprísnenie menovej politiky centrálnej banky. Nie každé zvýšenie cenovej hladiny však predstavuje infláciu, na ktorú treba reagovať zmenou menovej politiky. Napríklad sezónne zvýšenie cien zeleniny a ovocia pominie aj bez pričinenia centrálnej banky v dôsledku príchodu novej úrody na trh. Podobne zvýšenie cien zmrzliny v letných mesiacoch pominie s jesenným poklesom dopytu.

Lenže okrem sezónnych vplyvov na infláciu, ktoré nevyžadujú reakciu menovej politiky, existujú aj také príčiny rastu cenovej hladiny, ktoré sú mimo dosahu centrálnej banky. Medzi tie patria napríklad náhodné ponukové šoky v dôsledku prírodných katastrof, zlej úrody, ale aj administratívne zásahy vlády.

Ceny takmer pätiny tovarov a služieb, ktoré spotrebúva priemerná domácnosť v Slovenskej republike, sú priamo regulované vládou. Okrem iných sú to ceny energií, nájomného, telefonických hovorov, osobnej hromadnej dopravy či zdravotníckych tovarov a služieb. Vláda ovplyvňuje vývoj cien aj nepriamo, prostredníctvom zmien nepriamych daní, dotácií a administratívnych opatrení v zahraničnom obchode.

Pre správny výkon menovej politiky je dôležité pri analýze príčin rastu cenovej hladiny abstrahovať od takýchto sezónnych, náhodných a administratívnych vplyvov a sústrediť sa na dlhodobý trend vo vývoji inflácie. Trend, ktorý je spôsobený menovo-trhovými príčinami, teda ponukou a dopytom po peniazoch. V odbornej literatúre sa tento trend zvyčajne označuje pojmom jadrová alebo základná inflácia (core alebo underlying inflation).

Čistá inflácia

V snahe rozlíšiť medzi trhovými príčinami inflácie, ktoré vyžadujú reakciu menovej politiky, a tými príčinami, ktoré sú dočasné a/alebo mimo dosahu menovej politiky, viaceré centrálne banky očisťujú celkovú infláciu od administratívnych, sezónnych, či náhodných vplyvov. Spôsoby očisťovania sa v rámci jednotlivých krajín líšia.

Národná banka Slovenska (NBS) sa pre potreby svojho menového programu na rok 1999 rozhodla z celkovej miery inflácie vylúčiť podiel regulovaných cien a cien potravín. Takto očistenú mieru inflácie definovala ako čistú infláciu.

Regulované ceny boli vylúčené z dôvodu, že sú určované administratívnymi rozhodnutiami štátnych orgánov, na ktoré centrálna banka nemá priamy vplyv. Dôvodom na vylúčenie podielu potravín bol fakt, že ich ceny v minulosti podliehali značnej sezónnosti, ako aj netrhovým opatreniam vlády (napríklad zmeny garantovaných cien pre prvovýrobcov, dotácií, dovozných ciel, kvót).

Poslaním takto definovanej čistej inflácie bolo kvantifikovať tú časť z celkovej inflácie, ktorú je NBS schopná korigovať nástrojmi menovej politiky.

Jadrová inflácia

Čistá inflácia podľa definície menového programu NBS na tento rok zahŕňa určitú časť cenového rastu zapríčinenú administratívnymi zásahmi vlády do cenotvorby (napríklad dovoznou prirážkou, zmenami nepriamych daní, ciel, kvót). Niektoré centrálne banky v snahe sledovať cenový vývoj spôsobený čisto trhovými vplyvmi očisťujú index spotrebiteľských cien aj od týchto administratívnych zásahov.

V záujme skvalitnenia analýz cenového vývoja v SR a priblíženia metodiky očisťovania inflácie praktikám okolitých štátov, Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) a NBS v spolupráci s Českým štatistickým úradom a Českou národnou bankou vypracovali metodiku výpočtu tzv. jadrovej inflácie. Tá bude kvantifikovať mieru rastu spotrebiteľských cien očistenú od vplyvu regulovaných cien, zmien nepriamych daní a dotácií.

Z technických príčin nie je možné očisťovať infláciu od zmien administratívnych opatrení v zahraničnom obchode. Tie preto budú súčasťou tak celkovej, ako aj jadrovej inflácie.

Jadrová inflácia bude od januára 2000 počítaná na spotrebnom koši ŠÚ SR, z ktorého budú vylúčené položky s regulovanými cenami. Zoznam týchto položiek bude aktualizovaný raz ročne. Takto upravený spotrebný kôš v súčasnosti obsahuje zhruba 82 % celého spotrebného koša.

S postupom cenovej liberalizácie budú položky s regulovanými cenami tvoriť menšiu časť výdavkov obyvateľstva a jadrová inflácia sa bude blížiť k celkovej inflácii. V prípade, že všetky spotrebiteľské ceny budú liberalizované a vláda nebude do cien administratívne zasahovať, jadrová inflácia bude zhodná s celkovou infláciou.

Hodnoty jadrovej inflácie bude od januára 2000 spolu s celkovou infláciou (teda indexom spotrebiteľkých cien) pravidelne každý mesiac zverejňovať ŠÚ SR.

Porovnanie výpočtu čistej a jadrovej inflácie

V porovnaní s čistou infláciou, ktorú NBS vyhodnocovala v roku 1999, jadrová inflácia bude navyše zahŕňať aj ceny potravín. Priame vplyvy zmien spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty (DPH) a dotácií na spotrebiteľské ceny však budú pri výpočte jadrovej inflácie úplne eliminované, zatiaľ čo tieto vplyvy sú súčasťou čistej inflácie. Príspevok jadrovej inflácie (v percentných bodoch) k celkovej inflácii sa teda bude rovnať čistej inflácii a príspevku cien potravín, mínus zmeny nepriamych daní.

Na ilustráciu výpočtu jadrovej inflácie môže poslúžiť rozklad júlovej mesačnej miery inflácie. V júli 1999 vzrástli spotrebiteľské ceny v priemere o 5,8 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Nárast cenovej hladiny bol spôsobený predovšetkým opatreniami vlády, prijatými vo forme tzv. ozdravného balíčka. Tieto opatrenia zahŕňali zvýšenie regulovaných cien elektriny, tepla, zemného plynu a telekomunikačných služieb, ako aj zvýšenie dolnej sadzby DPH, spotrebných daní z uhľovodíkových palív a tabaku. V júlovej miere inflácie sa čiastočne prejavili aj cenové dôsledky zavedenia dovoznej prirážky od 1. júna 1999.

Najviac k júlovému rastu spotrebiteľských cien prispeli tie položky spotrebného koša, ktorých ceny sú regulované štátnymi orgánmi (4,0 percentného bodu). Položky tvoriace čistú infláciu prispeli k júlovej inflácii hodnotou 1,3 bodu a potraviny niečo vyše 0,4 percentného bodu.

Čistá inflácia a príspevok cien potravín dávajú dohromady po zaokrúhlení 1,8 percentného bodu, ktorým sa na júlovej inflácii podieľali položky tvoriace jadrovú infláciu. Podstatná časť z tohto cenového príspevku však bola spôsobená zvýšením dolnej sadzby DPH zo 6 % na 10 %, ako aj nárastom spotrebných daní z uhľovodíkových palív a tabaku.

Na získanie hodnoty jadrovej inflácie za tohtoročný júl je potrebné od príspevku 1,8 percentného bodu odpočítať zmeny daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.

Napríklad pre spotrebiteľské ceny benzínov sa odpočet robí takto:

Priemerná cena benzínov vzrástla v júli o 2,30 Sk za liter v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. K 1. júlu 1999 bola zvýšená spotrebná daň z uhľovodíkových palív o 2000 Sk za tonu, čo vzhľadom na mernú váhu benzínu a po započítaní DPH zodpovedá zhruba sume 1,90 Sk za liter. Pri výpočte jadrovej inflácie sa táto zmena daňového zaťaženia odpočíta od skutočného cenového prírastku. Teda pri počítaní jadrovej inflácie sa predpokladá, že keby nedošlo k zvýšeniu spotrebnej dane, ceny benzínu by v júli neboli zvýšené v priemere o 2,30 Sk, ale len o 40 halierov za liter.

Takýto predpoklad znamená, že koneční distribútori pohonných hmôt okamžite prenesú celú zmenu daňového zaťaženia benzínu na spotrebiteľov. Hoci z krátkodobého hľadiska predajcovia môžu preniesť časť daňového zaťaženia aj na seba, napríklad znížením zisku, z dlhodobého hľadiska sa každá zmena nepriamych daní prenesie v plnom rozsahu na spotrebiteľa.

Pri výpočte jadrovej inflácie sa teda dlhodobý cenový vplyv zmien nepriamych daní odpočíta v plnom rozsahu v mesiaci, keď zmeny vstúpia do platnosti.

Význam jadrovej inflácie

Pre NBS bude jadrová inflácia poskytovať dôležitú informáciu o dlhodobých cenových dôsledkoch jej menovej politiky. Tá už nebude natoľko "zahmlená" administratívnymi zásahmi vlády do cenotvorby.

Pre verejnosť a podnikateľskú sféru bude vývoj jadrovej inflácie užitočným prostriedkom na kontrolu činnosti centrálnej banky. Pre zahraničie bude rozdiel medzi jadrovou a celkovou infláciou signalizovať stupeň liberalizácie trhu v Slovenskej republike.

Autor pôsobí na národohospodárskom oddelení odboru menovej politiky Národnej banky Slovenska.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Hospodárstvo a financie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.