Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Obchodní vyjednávači sa v americkom Seattli pokúsia rozkrútiť nové kolo liberalizácie

01.12.1999, 08:46 | Juraj Janoška | © 1999 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Americký Seattle žije prvý decembrový týždeň treťou ministerskou konferenciou Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Výsledkom stretnutia mal byť, najmä podľa predstáv EÚ, štart nového rozsiahleho kola rokovaní o liberalizácii globálnej ekonomiky. Posledné okamihy pred začiatkom však nenasvedčovali tomu, že "kolo milénia" bude rozkrútené. Hlavní vyjednávači sa do konca minulého týždňa nedokázali zhodnúť na obsahu záverečnej deklarácie. Všetky závažné kompromisy tak spadli na plecia ministerskej konferencie.

EÚ: Široká agenda, nové témy

V navrhovanom obsahu tém na seba narážajú programy EÚ, USA a antiagenda skupiny rozvojových krajín. Únia žiada rozsiahly záber tém s termínom ukončenia tri roky po štarte. V rámci nej chce Brusel hovoriť nielen o liberalizácii obchodu, ale aj o svetovom poriadku pre investície, konkurenčnú politiku a verejné obstarávanie. USA síce mimoobchodné témy neodmietajú, ale krátkodobo preferujú otázky intenzifikácie existujúcich liberalizačných okruhov.

Podľa kritikov únia príliš veľa nasľubovala do vlastných radov. Ochrancom sociálnych práv a environmentalistom prisľúbila tlačiť na štandardizáciu v týchto oblastiach, v mnohom ustúpila aj členským štátom, napríklad Francúzsku (TREND 45/1999). Široká paleta záväzkov môže únii na rokovaniach zväzovať ruky, tvrdia kritici agendy EÚ. Navyše, niektoré kroky môžu najmä rozvojové krajiny chápať ako protekcionizmus v novom šate - napríklad presadzovanie pracovných štandardov na spoločnej pôde WTO a Medzinárodnej organizácie práce. Podobne však koná aj USA.

Dôvod presadzovania širšieho balíka tém je jednoduchý - Brusel vie, že neodolá tlaku USA na ďalšiu liberalizáciu agrosektora. Čiastočnú stratu možností ochrany poľnohospodárov si však chce EÚ vynahradiť ďalšími liberalizačnými výdobytkami, najmä na úkor rozvojových krajín.

Únia sa usiluje pripraviť chudobnejšie krajiny na ďalšie otváranie trhov. Vypracovala napríklad štúdiu, kde vyčísľuje efekt odstraňovania bariér obchodu - takmer jedno percento k blahobytu ročne pri znížení ochrany o 20 percent. Štúdia však hovorí len o tarifnej ochrane. Nespomína sa napríklad negatívny efekt množstvových obmedzení a vnútroeurópskych dotácií na trhu citlivých priemyselných výrobkov a agrovýrobkov. V analýze sa nespomínajú ani plány únie na liberalizáciu spomínaných oblastí nad rámec obchodu. Preťaženosť agendy EÚ sa prejavila už v príprave konferencie. Únia sa dostala do rozporu s USA, ktorý podľa všetkého prehrala, a rozsiahle kolo milénia sa konať nebude. S najväčšou pravdepodobnosťou preváži triezvejší program Spojených štátov.

USA: Agrosektor a služby

Američania žiadajú prehĺbenie liberalizácie v oblastiach, kde majú konkurenčnú výhodu - poľnoprodukcia a služby. Tým chcú nadviazať na Uruguajské kolo Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), predchodkyne WTO.

Spolu s veľkými agroexportérmi združenými v takzvanej Cairnskej skupine pod vedením Kanady, Austrálie a Argentíny žiadajú voľné trhy pre svoj export. V USA od neho závisí tri štvrte milióna domácich pracovných miest.

Washington prstom ukazuje práve na EÚ, ktorá dáva na podporu poľnohospodárstva polovicu rozpočtu, z čoho až sedem miliárd USD (takmer 300 mld. Sk) predstavujú exportné subvencie - 85 percent celosvetových vývozných dávok, tvrdí americká strana. Na strane únie stojí Japonsko a Kórejská republika.

Washingtonu sa však nepáči ani tarifná ochrana európskej agroprodukcie. Kým clá na priemyselné výrobky klesli za posledných 50 rokov o 90 percent a dnes dosahujú v priemere štyri percentá, pri poľnohospodárskych produktoch je colná ochrana stále okolo 50 percent, tvrdí americká vyjednávačka Charlene Barshevská. Brusel pomáha roľníkovi štyrikrát intenzívnejšie ako Washington, dodáva. A to aj po splnení reformných úloh daných Uruguajským kolom.

Ako najväčší exportér služieb žiadajú USA rozširovanie liberalizácie aj v tejto oblasti, najmä moderných komunikácií. USA tlačia aj na ďalšie znižovanie ciel a bariér priemyselnej produkcie. I tu je za hlavného hriešnika považovaná EÚ s intenzívnou ochranou citlivých výrobkov, ako je napríklad textil. Washington, podobne ako Brusel, však nezamýšľa likvidovať napríklad antidumping, čo leží v žalúdku najmä rozvojovým krajinám. Hlavne vyspelý svet totiž antidumping veľmi úspešne uplatňuje (TREND 47/1999).

Súbežne s konferenciou má prebiehať aj antikonferencia tisícov zástupcov mimovládnych organizácií, odborov, roľníkov, ekológov a spotrebiteľov. Tí často vinia WTO za všetko nešťastie a biedu sveta. USA aj EÚ, v snahe utlmiť odpor tretieho sektora proti globalizácii, aspoň vágnymi zmienkami zohľadňujú niektoré ich požiadavky vo svojich agendách.

Tretí svet: Prehodnotiť existujúce dohody

Nespočetné množstvo mimovládnych organizácií, zastávajúcich záujmy tretieho sveta, vyzýva chudobné krajiny blokovať agendu Západu. Rozvojový svet znepokojujú najmä nové prvky, ktoré únia tlačí na program - investície, konkurenčná politika a vládne obstarávanie na báze rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

Viaceré rozvojové krajiny, zatrpknuté po nedávnych finančných krízach, chcú využívať možnosť regulácie vstupu zahraničného kapitálu - osobitne krátkodobého, klásť na investora špecifické požiadavky, ako je miera domáceho podielu či povinnosť reinvestícií, a súčasne poskytovať preferencie miestnym firmám. Žiaden z týchto netrhových nástrojov nebudú môcť národné vlády použiť, ak by európska agenda uspela.

Tieto témy boli na stole už počas prvej ministerskej konferencie WTO v Singapure, vtedy však neprešli silnou bariérou rozvojových krajín. Rozvojový svet je však nejednotný. Skupina okolo Indie, Malajzie, Egypta a najmä húf chudobných afrických krajín odmieta plány EÚ a USA. Nechcú prehlbovanie ani rozširovanie záberu liberalizácie. Naopak, žiadajú zhodnotiť plnenie záverov Uruguajského kola. Tretí sveta totiž obviňuje bohatý sever, že plní existujúce liberalizačné dohody pomalšie ako chudobný juh. To dokumentujú aj štúdie WTO.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Svetová ekonomika

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.