Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Preprava tovaru ani osôb sa nezaobíde bez štátnych dotácií

01.12.1999, 08:46 | DANIELA ZVERKOVÁ

  • Tlačiť
  • 0

Pre rezort dopravy ako celku vyčlenili v návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2000 zhruba 10,2 mld. Sk, z toho okolo 9,7 mld. Sk je bežných a 0,5 mld. Sk sú kapitálové výdavky. Za stratu výkonov vo verejnom záujme by Železnice SR (ŽSR) mali v budúcom roku získať okolo štyroch miliárd slovenských korún, čo je podľa hovorcu ŽSR Miloša Čikovského o 700 mil. Sk menej, ako železnice žiadali.

Ako pre TASR uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko, rozdiel bude treba vykryť aktivizovaním vnútorných rezerv ŽSR, úpravou taríf a zrušením neefektívnych činností a tratí. J. Macejko nevylučuje ani zvýšenie cestovného a obmedzenie niektorých zliav v osobnej preprave. Dodáva, že nedodržané zmluvy výkonov vo verejnom záujme zo strany štátu za predchádzajúce roky predstavujú 17 mld. Sk, z toho nedoplatky za posledné dva roky sú okolo 6,4 mld. Sk.

Na autobusovú dopravu určili v návrhu štátneho rozpočtu SR dotácie na rok 2000 okolo 1,4 mld. Sk, z nich zhruba miliarda slovenských korún figuruje v kapitole krajských úradov. Dotácia vo výške 200 mil. Sk je rezerva na vytvorenie náhradných autobusových liniek pre prípad, že niektoré trate ŽSR sa budú redukovať. Ďalších 200 mil. Sk vyhradili na obnovu vozidlového parku podnikov Slovenskej autobusovej dopravy, š.p. So vstupom súkromného kapitálu do osobnej prepravy na území SR sa zatiaľ neráta.

Situácia u najbližších susedov

Podobné problémy ako Slovensko, odhliadnuc od vstupu súkromných prepravcov do osobnej prepravy, má Česká republika. V tomto roku tam bola štátna dotácia do osobnej dopravy Českých dráh (ČD) 6,8 mld. Kč (vyše 8 mld. Sk) namiesto sľúbených 7,9 mld. Kč. V roku 2000 bude ČR dotovať stratovú železničnú dopravu aj po pripravovanom vstupe súkromných subjektov na trate ČD. "Inak by sa nedala udržať doprava v potrebnom rozsahu," potvrdil pre Právo minister dopravy a spojov ČR Antonín Peltrám. Po privatizácii budú ČD dotovať prepravu do 50 km, ktoré majú na výkonoch osobnej dopravy podiel zhruba 80 percent. Štátu to umožní aj naďalej regulovať cestovné, ale len pre spoje, na ktoré bude kvôli zachovaniu dopravnej obslužnosti prispievať. V ostatných prepravách by mala o výške cestovného rozhodovať konkurencia medzi dopravcami.

Podľa vládneho návrhu štátneho rozpočtu ČR na rok 2000 by mali štátne dotácie predstavovať 6,75 mld. Kč. Ako uvádza generálny riaditeľ ČD Dalibor Zelený, je to o 1,4 mld. Kč menej, ako ČD žiadali. Pôvodne vyžadovaná dotácia 8,1 mld. Kč mala zabezpečiť, aby sa nezvyšovala zadlženosť podniku pri súčasnom rozsahu osobnej dopravy.

Na kompletnú úhradu rozdielu medzi regulovaným cestovným a nákladmi by bolo podľa hovorkyne ČD Zdenky Celej treba 11,2 mld. Kč. Nižšia dotácia bude znamenať obmedzenie osobnej dopravy v novom grafikone, ktorý začne v ČR platiť v máji 2000. Financovanie stratovej osobnej dopravy na železnici by malo rovnako ako v autobusovej doprave zabezpečiť financovanie služieb vo verejnom záujme, keď by si jednotlivé regióny objednávali potrebný rozsah dopravy, za ktorý by dráham platili. Novelu zákona o dráhach, ktorá to umožní, práve prerokúva Parlament ČR.

Pár rokov po privatizácii

Rakúske spolkové železnice ÖBB dostávajú na svoju prevádzku dotáciu od štátu vo výške zhruba 36 mld. ATS (okolo 112,4 mld. Sk) ročne. Ako pre ČTK uviedol hovorca ÖBB Helmut Kuckacka, dotácie stále stúpajú. V roku 1991, keď v Rakúsku prijali nový zákon o železniciach a umožnili vstup súkromných prepravcov na trate štátnych dráh, to bolo 28,7 mld. ATS. V súčasnosti Rakúsko každý rok financuje z rozpočtových prostriedkov platy zamestnancov (11 mld. ATS), dôchodky bývalých zamestnancov (16,1 mld. ATS) a úhrady za výkon vo verejnom záujme (8,8 mld. ATS.)

Za prvých deväť mesiacov 1999 dosiahli ÖBB zisk z prepravnej činnosti 1,7 mld. ATS oproti 1,1 mld. za to isté obdobie minulého roka. Na porovnanie - ČD zaznamenali za prvých deväť mesiacov 1999 tržby v osobnej doprave vo výške 2,9 Kč, čo zodpovedá rovnakému obdobiu vlaňajška. Tržby z nákladnej dopravy sa medziročne prepadli o 12,3 % na 14,2 mld. Kč. Preprava tovaru do konca septembra klesla o 12 % na 42,9 % miliónov ton.

Vráťme sa na Slovensko. Za prvých deväť mesiacov tohto roka mali ŽSR celkovú stratu 4,2 mld. Sk, pričom v porovnaní s rokom 1998 bola nižšia o 18,5 mil. Sk. Objem prepravy tovaru oproti rovnakému obdobiu minulého roku klesol v dôsledku recesie národného hospodárstva o 17,8 %, a to najviac v komoditách - potraviny (o 33 %), stavebniny (o 26 %), kovy (o 20 %), hnojivá (o 33 %), uhlie (o 19 %) a železná ruda (o 15 %). Iba preprava dreva sa udržiava na úrovni vlaňajška. Zníženie objemu prepravy zaznamenali aj iné európske železnice, najviac rumunské o 23 %, potom chorvátske o 18 %, české o 17 %, maďarské o 13 %, poľské o 10 %, talianske o 7 %, nemecké o 6 % a rakúske o dve percentá.

Rôzne farby pre kombi

V rámci kapitálových transferov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR sa vyčleňuje 275 mil. Sk na obnovu železničných tratí a 60 mil. Sk na kombinovanú dopravu. Nároky ŽSR na investičné projekty vo výške 4 mld. Sk nenašli v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 dostatočné krytie.

V protiklade je postoj Rakúska, pretože ÖBB od štátu dostávajú ročne 10 mld. ATS na výstavbu infraštruktúry. Tieto prostriedky nie sú v hotovosti, ale vo forme štátnych garancií na úvery, uviedol pre ČTK H. Kuckacka.

Pokiaľ ide o kombinovanú dopravu, nemecký spolkový minister dopravy Franz Muntefering mieni od roku 2002 zaviesť nové poplatky pre nákladnú dopravu na nemeckých diaľniciach na dlhých tratiach. Poplatky sa majú vyberať podľa počtu prejazdených kilometrov s cieľom znížiť záťaž na cestách.

Podobný postoj zaujali vo Švajčiarsku. Tam parlament na požiadanie železníc schválil návrh, podľa ktorého štát investuje v období rokov 2000 až 2010 zhruba 2,85 mld. CHF (zhruha 76,4 mld. Sk) do železničnej nákladnej dopravy. Švajčiarsko chce dostať takmer celú nákladnú prepravu na železničné vagóny a obmedziť počet tranzitujúcich kamiónov cez Alpy na 650-tis. ročne.

Oficiálny postoj Slovenska je v súlade s trendom EÚ - obmedziť cestnú prepravu. Dokazuje to skutočnosť, že zvýšením cestnej dane by mal Štátny fond cestného hospodárstva (ŠFCH) získať o zhruba 350 až 400 mil. Sk viac ako v uplynulých rokoch. No kapitola ŠFCH obsahuje spolu 5,1 mld. Sk. Z nich 900 mil. Sk sa má použiť na obnovu cestnej siete a 4,2 mld. Sk na krytie dlhovej služby. Navyše sa podľa J. Macejka ráta so získaním úverov so štátnou zárukou v objeme sedem miliárd korún na výstavbu diaľnic.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Preprava a obchod

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.