Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenské subjekty začínajú chápať, že s regionalizmom nepochodia

01.12.1999, 08:46 | Jana Janků

  • Tlačiť
  • 0

Čelo najväčších obchodných a distribučných spoločností na Slovensku Top 50 v roku 1998 bolo na rozdiel od ostatných krajín višegrádskej štvorky ešte stále výrazne zmiešané. V prvej desiatke podľa výšky obratu figurovalo osem a v prvej päťdesiatke 45 domácich subjektov. Dá sa však očakávať, že tohtoročný silný nástup medzinárodných obchodných reťazcov sa naplno prejaví v roku 2000. Vývoj v slovenskom obchode tak ukazuje vlnový posun za susedmi - Českou republikou, Maďarskom a Poľskom.

Bez národného sentimentu

V roku 1998 bol slovenský obchod značne dezintegrovaný. Vyše 27-tisíc právnických a takmer 99-tisíc fyzických podnikateľských subjektov uvádza ako hlavný predmet činnosti obchod.

"Slovenským subjektom chýba nielen kapitál, ale za zahraničnými zaostávajú najmä spôsobom predaja," hovorí analytik Ústavu pre obchod Terno, s.r.o., Bratislava Ľuboš Drahovský. "Po privatizácii boli nútené investovať najmä do rekonštrukcií a modernizácie. Celkovo na to doplatili spotrebitelia, pretože slabá konkurencia ich nenútila znižovať obchodnú maržu. Internacionalizáciou obchodu podľa mňa spotrebitelia získajú."

V súčasnosti sú na Slovensku v štádiu projekcie alebo výstavby zhruba dve desiatky supermarketov a hypermarketov, a to tak zahraničných, ako trebárs aj jednotárskych Coopov. Zahraničné obchodné reťazce prinášajú aj dokonale prepracovanú logistiku distribúcie a prenosu reakcií zákazníkov až do výroby. Prinášajú teda novú kvalitu poskytovania obchodných služieb a menia nákupné zvyklosti obyvateľstva, hlavne v mestách.

Celkovo bol slovenský obchod podľa prezidenta Zväzu obchodu SR a zároveň generálneho riaditeľa spoločnosti Kon-Rad, s.r.o., Bratislava Pavla Konštiaka v uplynulých rokoch pribrzdený.

"Deje sa tak opäť - v dôsledku radu ochranárskych opatrení, ale aj vládneho balíčka ekonomických opatrení. Ich účelom bolo vytvoriť časový priestor na adaptáciu slovenských výrobcov a obchodníkov na podmienky, ktoré platia v Európskej únii," hovorí. "Zahraničné obchodné reťazce nemajú národný sentiment a zaujíma ich len miera zisku a ovládnutie trhu. Súčasne sú schopné dohodnúť sa. To znamená, že v každej krajine pôsobí súčasne viacero reťazcov a tým sú nepostihnuteľné z hľadiska zákona na ochranu hospodárskej súťaže."

Výhodnejšie dodávateľské podmienky

Viaceré slovenské výrobné firmy sa už prispôsobili zahraničnej konkurencii. Menej to platí o obchodných reťazcoch a veľkoobchode. V porovnaní so zahraničím sú ich integračné aktivity, ktoré prebiehajú v posledných troch rokoch, malé. Podľa P. Konštiaka sú len niektoré svojou organizáciou konkurencieschopné, ale zrejme aj tie sa postupne začlenia do veľkých nadnárodných reťazcov. Teraz pôjde o to, aby sa začleňovanie dialo na partnerskom princípe, a nie na princípe nekalej súťaže a likvidácie použitím dumpingových praktík.

Keďže vstup nadnárodných obchodných reťazcov je pri otváraní sa Slovenska voči európskym štruktúram nezadržateľný, v niektorých podnikoch Zdroj či spotrebných družstvách Jednota pochopili, že účinnou obranou je integrácia. Hoci podniky Zdroj boli samostatne sprivatizované, vytvorili spoločné nákupné a marketingové aliancie. Príkladom je Spona Považská Bystrica, kde je združených šesť podnikov bývalého Zdroja, či Slovzdroj Nitra s piatimi či šiestimi podnikmi bývalého Zdroja. V polovici tohto roku koncentrácia pokračovala. Spona i Slovzdroj vytvorili spoločnú nákupnú a marketingovú alianciu Zdroj - Spona, ktorá združuje podniky s ročným obratom takmer deväť miliárd korún.

Jednoty SD najskôr vytvorili tri regionálne nákupne Coop, ktoré sa vlani združili do jednej - Coop Centrum, s.r.o. v Bratislava.

Cestu združovania si zvolila aj firma Smoker Trenčín. Vytvorila sieť maloobchodov, ktoré zásobuje zo svojich veľkoobchodných skladov. Podobne postupuje aj banskobystrická firma Drogérie či firma Proton, ktorá vytvára sieť predajní s elektronikou.

Aliancie či združenia nemajú slúžiť iba ako blokáda voči zahraničnej konkurencii, ale ako prostriedok na dojednanie si podobných dodávateľských podmienok, aké majú zahraničné subjekty.

Prepojenie výroby a obchodu

Negatívnou črtou je fakt, že sa na slovenský trh prostredníctvom medzinárodných reťazcov dostáva čoraz viac zahraničného tovaru, čo obmedzuje predaj domácej produkcie. Pomôcť v tomto smere by mohli dlhodobé zmluvy slovenských výrobcov s týmito reťazcami, čím sa slovenský tovar dostane ich prostredníctvom v podstatne väčšej miere do zahraničia.

Súčasný svetový megatrend je prepojenie výroby a obchodu. V tomto smere iniciujú viaceré nadnárodné obchodné reťazce výstavbu výrobných podnikov (produkujúcich napríklad aj značkové výrobky) na Slovensku. Spracúvajú slovenské suroviny a výrobky realizujú nielen na Slovensku, ale ich vyvážajú aj do okolitých štátov.

Príkladom takéhoto postupu je Ikea, ktorá má výrobu v Trnave i Závažnej Porube. Vo výstavbe je ďalší závod v Malackách.

Regulovaný alebo živelný vývoj

Masová výstavba supermarketov a hypermarketov môže vyústiť aj do ich prebytku v istej lokalite. Vzhľadom na stále pomerne slabú kúpnu silu slovenského obyvateľstva sa môže stať, že nízka efektívnosť predaja donúti firmu predajňu zatvoriť. Podobná situácia je známa zo 70. rokov v Španielsku. V súčasnosti sa to deje napríklad v Ostrave či Brne, kde v tesnej blízkosti bojujú o priazeň spotrebiteľov viaceré supermarkety a hypermakety a je pravdepodobné, že niektoré z nich neprežijú.

Otázkou, ktorú riešili a zvyčajne nevyriešili ani v iných krajinách, je, či výstavbu takýchto obrích predajní má regulovať štát alebo nechať riziko len na pleciach jednotlivých podnikateľov. Na Slovensku sa pripravuje zákon o vnútornom trhu. To, či sa bude zaoberať aj reguláciou výstavby predajní, je zatiaľ nejasné. Isté však je, že návrh zákona sa na rokovanie Národnej rady SR tak skoro nedostane. Najskôr to bude pravdepodobne koncom roku 2000. Objavujú sa aj úvahy, že reguláciu výstavby by riešil stavebný zákon. Aj to je však vec budúcnosti, keď už možno ani nebude čo riešiť, lebo supermarkety a hypermakety budú stáť.

Vývoj výstavby je tak v súčasnosti najmä v rukách mestských a obecných zastupiteľstiev. Niekde sú pre ne rozhodujúce sľuby firiem, že popri výstavbe predajní vybudujú aj istú infraštruktúru v danej časti mesta či obce. Známe sú však aj príklady rôznych priekov zahraničným reťazcom, ako napríklad v Poprade či Prešo- ve.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Preprava a obchod

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.