Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vladimír Dvořáček: Rok 2000 bude musieť byť rokom privatizácie

01.12.1999, 08:46 | Jozef Hajko | ANDREA MEDŽOVÁ

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Rozhovor

Vo Fonde národného majetku (FNM) SR zastávate funkciu riaditeľa sekcie stratégie. Je to dosť zahmlené pomenovanie, aby sa už z názvu dalo pochopiť, čo všetko patrí do jej kompetencie. Ako by ste stručne charakterizovali činnosť sekcie?

Máte pravdu, bolo by výstižnejšie, keby názov sekcie bol doplnený o prívlastok finančnej, teda na sekciu finančnej stratégie. Dôvod je prozaický. Sekcia má na starosti tzv. veľkú ekonomiku fondu. Sleduje záväzky fondu a pripravuje finančné predikcie. Sú jednak dlhodobého charakteru, plánované až do roku 2005, ale spracúva aj krátkodobé, ročné, ktoré sa premietajú do rozpočtu FNM a návrhu na použitie majetku fondu. Neodmysliteľnou súčasťou je vypracúvanie operatívnych správ o vývoji a aktuálnom stave likvidity fondu či návrhov na spôsoby uhrádzania záväzkov. Náplň sekcie sa v poslednom období rozšírila o stratégiu prístupu zahraničného kapitálu, čím sa predchádzajúce vedenie fondu vôbec nezaoberalo. Súčasťou sekcie je aj oddelenie súhrnných informácií, ktoré spravuje centrálnu databázu fondu.

Znamená to, že ste dôležitým kontaktným miestom pre potenciálnych zahraničných investorov, ktorí majú záujem o vstup do sprivatizovaných podnikov?

Nie sú to len konkrétni investori. Sekcia stratégie v prvom rade rokuje so zahraničnými investičnými bankami, ktoré potrebujú získať všeobecné informácie o privatizačnom zámere vlády na najbližšie obdobie. Ďalej s významnými medzinárodnými inštitúciami, ako sú napríklad Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, s ratingovými agentúrami, až po investorov, ktorí zväčša žiadajú konkrétnu informáciu o tom-ktorom slovenskom podniku. V tejto oblasti úzko spolupracujeme aj so Slovenskou národnou agentúrou pre zahraničné investície a rozvoj, ktorá je pripravená rozpracovať konkrétne investičné príležitosti.

Sú to informácie, ktoré charakterizujú právnu a ekonomickú "čistotu" vyhliadnutého podniku?

Áno. V tomto smere sa im fond snaží vychádzať v ústrety tým, že je schopný vydať stanovisko o súčasnom stave v plnení záväzkov pôvodného nadobúdateľa privatizovaného majetku, prípadne potvrdiť právnu čistotu privatizačnej zmluvy. Chceme tým podporiť vyšší stupeň istoty potenciálneho investora pred prípadným kapitálovým vstupom do podniku.

Koľko takýchto stanovísk ste vystavili?

Bolo ich asi desať, ktoré sme dostali do podoby záväznej formy. Na základe niektorých z nich sa už aj realizovali konkrétne investície alebo poskytnutie úveru.

V ktorých konkrétnych prípadoch vystavil FNM takéto potvrdenie?

Bolo to napríklad na podnik Chemlon, a.s., Humenné, Severoslovenské celulózky a papierne (SCP), a.s., Ružomberok alebo Tatranskú mliekáreň, a.s., Kežmarok.

Kto žiadal v týchto prípadoch o vystavenie stanoviska? Domáce alebo zahraničné subjekty?

Zahraničné subjekty. V prípade SCP Ružomberok to bola Svetová banka, ktorá chcela poskytnúť úverové zdroje. V prípade Tatranskej mliekárne a Chemlonu to bol potenciálny zahraničný záujemca.

Nemyslíte si, že prehodnocovanie privatizačných zmlúv, ktoré v súčasnosti beží, je v protiklade k tendencii zvýšiť prílev zahraničného kapitálu na Slovensko?

Iste, preto sa na fonde snažíme proces prehodnocovania privatizácie čo najskôr uzavrieť.

Výsledkom doterajšej reprivatizácie je jednak zväčša plnenie vo forme vrátenia akcií zo strany pôvodné- ho nadobúdateľa a jednak zaplatené splát- ky v prospech FNM. Do akej miery nabúrala reprivatizácia tohtoročný rozpočet fondu?

Samozrejme, táto skutočnosť ovplyvnila finančné toky fondu. Keďže rozpočet FNM na rok 1999 bol pripravovaný koncom roka 1998, v tom čase nebolo možné naplánovať, v koľkých prípadoch fond odstúpi od zmlúv a bude musieť vrátiť plnenia. Likvidita potrebná na uhradenie plnení pochádzala z repo obchodov. Predmetom repo obchodov boli a sú bonitné akcie z portfólia FNM založené v prospech veriteľa.

Koľko spoločností založil fond v repo obchodoch a v akom objeme?

Je to 97-percentný podiel akcií Slovenskej plavby a prístavov, a.s., Bratislava, dvojpercentný podiel na základnom imaní Slovenských elektrární, a.s., Bratislava. Ďalej je to 60,6 % akcií Slovenských liečebných kúpeľov, a.s., Piešťany, ale aj akcie Reštitučného investičného fondu, a.s., Bratislava. Posledný krátkodobý repo obchod bol uzatvorený s akciami Nafty, a.s. , Gbely.

V prospech ktorých finančných inštitúcií boli uzatvorené repo obchody?

Na ponuku fondu reagovali najmä Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava a Banka Slovakia, a.s., Banská Bystrica a Tatra banka, a.s., Bratislava.

Repo obchod je dvojsečná zbraň. V prípade nedostatku likvidity by mohol fond prísť o tieto akcie. Stalo sa to už?

Nie. Akcie založených podnikov sú bonitné a oslovené finančné inštitúcie uzavreli s FNM repo obchody na tieto akcie za obojstranne výhodných podmienok. Teoreticky, ak by predsa len hrozilo, že fond príde o tieto akcie, jediným východiskom by preň bolo urýchliť privatizáciu týchto spoločností. Z toho by plynul výnos, ktorý by slúžil na zaplatenie záväzku fondu voči veriteľom.

Urýchlenie privatizácie by mnohí iste privítali...

Budúci rok bude musieť byť rokom privatizácie. FNM má zámer predať významné majetkové účasti, ktoré sa nachádzajú v jeho portfóliu. Najmä v tomto roku nadobudol viaceré významné podiely z jednostranného odstúpenia od privatizačných zmlúv. Ako sa hovorí, štát nie je dobrým vlastníkom, preto cieľom fondu by nemalo byť nadobúdanie akcií a ich spravovanie. Preto bude najmä v roku 2000 veľmi silno rezonovať otázka predaja akcií vo vlastníctve FNM.

Prečo fond nepredával opätovne získané akcie ihneď alebo v čo najkratšom čase?

Nebolo to možné urobiť v čase odstúpenia. V niektorých prípadoch sme nevedeli, v akom stave sa vrátil majetok do fondu. Museli byť vykonané audity, do orgánov museli prísť zástupcovia FNM. Prebehlo niekoľko mesiacov, než sme získali reálny prehľad o výške záväzkov a stave ekonomiky v spoločnosti, o úverovej angažovanosti. Spoločnosť je lepšie predajná po stabilizácii. Napriek tomu, že sme realizovali niektoré veľké odstúpenia, deficit fondu sa neprehĺbil. Keby sa tieto odstúpenia nezrealizovali, tohtoročná bilancia fondu sa oproti predchádzajúcemu roku zlepší.

Aká je aktuálna výška deficitu FNM a ako skončí hospodárenie fondu v tomto roku?

Výška deficitu FNM k 31. októbru dosiahla 3,9 mld. Sk, pritom očakávaný deficit by mal koncom tohto roku skončiť na úrovni 3 mld. Sk. Ten sa prenesie do ďalšieho roku ako nezaplatený záväzok spolu s ostatnými záväzkami vo výške 4,65 mld. Sk. Budúcoročné záväzky by tak mali dosiahnuť 7,7 mld. Sk. Príjmy FNM v roku 2000 sú pritom rozpočtované na úrovni necelých 3 mld. Sk, z toho 1,5 mld. Sk by malo pochádzať z už uzatvorených zmlúv a 750 mil. Sk z novouzatvorených zmlúv. Návrh rozpočtu FNM na rok 2000, ktorý bol v minulom týždni prerokovaný na porade ekonomických ministrov a vo vláde SR, bude dopracovaný v tom zmysle, aby sa čo najviac zvýšili výnosy z novej privatizácie.

Čo sa bude môcť privatizovať?

Do rozpočtu vieme zakomponovať výnosy z privatizácie akcií, ktoré má fond v portfóliu. Ide o akcie 149 akciových spoločností. Z toho len niektoré, predovšetkým majoritné účasti, prichádzajú do úvahy.

Ktoré to budú s najväčšou pravdepodobnosťou?

Je to predovšetkým Banka Slovakia, kde už proces privatizácie naštartoval s cieľom predať podiel FNM vo výške 60 percent do konca budúceho roku. V decembri tohto roku bude vybratý finančný a právny poradca na predaj banky.

Bude o túto regionálnu banku záujem zo strany investorov?

Áno, pretože Banka Slovakia je zdravá banka. Nemá síce pobočkovú sieť, ale má iné prednosti, ktoré môžu byť zaujímavé pre zahraničné investičné banky.

Koľko očakávate z predaja Banky Slovakia?

Minimálne toľko, čo sme do nej vložili a i čosi navyše. Vieme si predstaviť, že dosiahneme reálny výnos. Predpokladáme, že spolu s predajom podielu FNM by sa v banke mohol realizovať aj predaj podielov Slovenskej poisťovne (26 %), Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava (6 %) a mesta Banská Bystrica (7 %).

Ktoré ďalšie majetkové účasti fondu môžu posilniť jeho likviditu v budúcom roku?

V prvej polovici budúceho roka by to mal byť predaj spoločnosti Solivary, a.s., Prešov. Fond je vlastníkom majoritného podielu v nominálnej hodnote 78 mil. Sk. V minulom období štát poskytol záruku na úver na výstavbu nového solivaru v Zbudzi. Dielo dodnes nebolo dokončené a za spoločnosť musí splátky úveru platiť FNM. Ďalšou významnou majetkovou účasťou, ktorá by sa mala predať budúci rok, je majoritný balík akcií Slovenskej plavby a prístavov, a.s., Bratislava. Odstúpením od zmluvy fond získal majoritné podiely i v Slovenských liečebných kúpeľoch, a.s., Piešťany, Istrocheme, a.s., Bratislava, Nafte, a.s., Gbely, ako aj akcie ZSNP, a.s., Žiar nad Hronom, čím podiel FNM stúpol na 73,86 %. Výnosy sa očakávajú z predaja Slovenskej poisťovne, a.s., Slovenskej sporiteľne, a.s., a Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava, kde má fond významné účasti. Predaj finančných inštitúcií je v gescii Ministerstva financií SR. Predtým však vláda musí rozhodnúť o výške podielu, ktorý si ponechá v týchto inštitúciách štát.

FNM má majoritný podiel aj v Slovenských elektrárňach, a.s., Bratislava. Aký je tu zámer?

V zmysle poslednej novely tzv. zákona veľkej privatizácii si musí štát zachovať v prirodzených monopoloch minimálne 51 % akcií, teda aj v Slovenských elektrárňach. Zvyšná časť akcií je privatizovateľná. FNM však nebude aktívne vstupovať do privatizácie prirodzených monopolov. Je to v kompetencii vlády s povinnosťou informovať Národnú radu SR. Predpokladáme, že realizáciu privatizácie bude vykonávať FNM. To znamená, že akcie, ktoré sa budú predávať, budú prevedené na FNM, vo fonde sa uzavrie kúpno-predajná zmluva, tým bude FNM miestom príjmu z predaja. Tieto prostriedky môže fond použiť len na vopred stanovené účely podľa zákona.

FNM je v paradoxnej situácii. Má veľa záväzkov, ale nemôže disponovať neja-kou sumou z privatizácie. Napríklad príjmy z privatizácie Slovenských telekomunikácií budú príjmami štátneho rozpočtu. Ako splatí fond svoje záväzky?

Ja to vnímam tak, že záväzky fondu a ich prípadné nesplnenie nie sú len záležitosťou fondu. Deficit FNM je súčasťou deficitu verejných financií. Preto všetky dôležité rozhodnutia, ktoré sa v budúcnosti spravia, by sa mali robiť s ohľadom na túto skutočnosť. Deficit fondu možno v súčasnosti v zásade riešiť len dvoma spôsobmi. Prijatím zahraničného úveru, kde je veľmi málo pravdepodobné, že sa na to fondu podarí získať štátnu garanciu, takže úver môže zaručiť len svojimi aktívami. Druhou, a treba povedať, aj lepšou možnosťou je získať potrebné zdroje predajom akcií z portfólia fondu, čo je aj základným poslaním tejto inštitúcie. Ak vláda a parlament schvália rozpočet FNM na rok 2000, ktorý bude počítať s predajom väčšiny majoritných účastí fondu, sme pripravení tento zámer realizovať.

Najväčším záväzkom fondu či celej vládnej koalície je voči vlastníkom dlhopisov FNM. Dlho sa hovorí o možnosti výmeny dlhopisov za akcie. Kedy sa tak stane?

Do konca roka má vláda úlohu pripraviť koncepciu riešenia problematiky dlhopisov fondu, ktorej súčasťou bude aj výmena akcií z portfólia FNM za dlhopisy ako jednej z možností predčasného splatenia dlhopisu. Metóda výmeny dlhopisov za akcie nie je jediná možná. Problém splatenia dlhopisov je taký veľký, že bude treba zvážiť každý návrh, ktorý sa objaví. Možnosti splatenia dlhopisov vygeneruje aj samo obchodovanie s týmito cennými papiermi, pretože posledná novela privatizačného zákona liberalizovala nakladanie s dlhopismi fondu.

Budú mať privatizéri opäť možnosť, aby prostredníctvom dlhopisov splatili svoje záväzky voči FNM?

Je možné, že dlžníkom sa umožní zaplatiť svoje záväzky prostredníctvom dlhopisov FNM, ale len sčasti. Osobne zastávam názor, že by sa to nemalo týkať istín, teda splátok, s ktorými ráta FNM vo svojich príjmoch. Ak, tak by sa to mohlo týkať úrokov. Dlžníci by dlhopismi zaplatili povinnosti nad rámec svojich bežných splátok, napríklad úroky, sankčné úroky, zmluvné pokuty a podobne.

Radikálne riešenie likvidácie najväčšieho záväzku FNM predpokladá spätné vyplatenie majiteľov dlhopisov po 1000 Sk. Aký je váš názor na toto riešenie?

Ten návrh nie je priechodný. Hovorí sa, že ak sa to malo riešiť radikálne, malo sa to spraviť hneď po voľbách. Podľa mňa sa to nemohlo urobiť najmä preto, lebo tretina dlhopisov už bola v tom čase predčasne splatená, dve tretiny nie. Keby nebola možnosť predčasného preplatenia dlhopisov a všetci občania by ich ešte stále vlastnili, asi by sa s tým dalo niečo urobiť. Dnes sú takéto návrhy nerealistické.

Dokedy bude podľa vás ešte existovať FNM v súčasnej podobe?

Dnes zaznievajú rôzne názory na to, či sa môže fond zrušiť, transformovať alebo pridať k niektorému ministerstvu. Niektoré z týchto úvah pritom nevychádzajú z platnej legislatívy. Napríklad v Českej republike bolo pred niekoľkými rokmi zrušené ministerstvo privatizácie a bola z neho vytvorená sekcia pri ministerstve financií. Minister financií je zároveň aj prezidentom Prezídia Fondu národného majetku ČR, ktorý naďalej funguje ako samostatná právnická osoba.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Rozhovor

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.