Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zasnežovacie systémy prinášajú profit nielen tým, ktorí ich vybudovali

01.12.1999, 08:46 | Milan Velecký | © 1999 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Cestovanie

Nevyhnutnosť spolupráce subjektov cestovného ruchu v zimných strediskách bola hlavnou témou tohtoročných 28. dní lanoviek a vlekov, ktoré záujmové združenie Lavex zorganizovalo v polovici novembra v Podbanskom. Potrebu spoločných investícii zdôrazňovali najmä v prípade výstavby zasnežovacích systémov a nových lanových dráh, z ktorých úžitok nemajú len ich prevádzkovatelia, ale aj hotelieri a ostatní miestni podnikatelia v cestovnom ruchu.

Chýbajú združené investície

Súčasťou podujatia bola medzinárodná výstava horskej techniky Interlavex, kde takmer 60 výrobcov a predajcov prezentovalo lanovky, lyžiarske vleky, zariadenia na údržbu a značenie zjazdoviek a bežeckých tratí, zariadenia na výrobu snehu, ale aj pokladničné a informačné systémy, spojovaciu, bezpečnostnú, pracovnú a evakuačnú techniku či športové potreby a pracovné pomôcky. Dve tretiny vystavovateľov prišlo zo zahraničia, najmä zo Škandinávie, Švajčiarska a z Rakúska.

Podľa Petra Patúša z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici prevádzkovatelia lanoviek vlekov v rokoch 1996 až 1998 investovali do zasnežovacích systémov približne 500 mil. Sk. Výstavba kilometra zasnežovania stojí päť až desať miliónov korún. Náklady na výstavbu pritom znášajú prevádzkovatelia lanoviek a vlekov.

"Do hotelov v horách ľudia v zime nechodia len kvôli ubytovaniu, ale zväčša aj lyžovačke v okolí. Bolo by teda logické, aby sa na investíciách podieľali určitou formou, ako je to v alpských krajinách, aj hotelieri a všetci profitujúci," zdôraznil P. Patúš. Prevádzkovatelia lanoviek a vlekov majú predstavu, že sčasti by do podpory lyžiarskej infraštruktúry nútil ostatných podnikateľov zákon, sčasti by na jej výstavbu prispievali dobrovoľne.

Zasnežovanie pomáha vegetácii

Prevádzkovatelia vlekov a lanoviek však nemajú problém len s financovaním výstavby zasnežovacích systémov, ale aj s jej povoľovaním z hľadiska ochrany životného prostredia. Predseda záujmového združenia Lavex Ján Gavalier v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takmer všetky zimné strediská sú na území národného parku alebo chránenej krajinnej oblasti. "V prípade ich ďalšieho rozvoja je ťažké dohodnúť sa s ochranármi. Neexistuje nezávislý arbiter, ktorý by rozhodol v prípade sporu," uvádza.

Sám má pritom s ochranármi skúsenosti ako technický riaditeľ 1. tatranskej, a.s., Bratislava, ktorá vo Vysokých Tatrách prevádzkuje štyri lanové dráhy a 24 lyžiarskych vlekov. Ministerstvo životného prostredia SR neudelilo výnimku na už postavené zasnežovacie systémy na Solisku na Štrbskom Plese, a tak sa z miliónovej investície stala čierna stavba. Uznáva to aj J. Gavalier, zdôrazňuje však, že prípad stále nie je ukončený a demontovať zasnežovací systém neplánujú.

Nesúhlasí s argumentmi ochrancov prírody, tie podľa neho často idú proti princípom ochrany prírody. "Pokiaľ sme mechanicky nezasnežovali a nebol sneh, lyžiari si hľadali iné trasy mimo zjazdových tratí, cez kosodrevinu. Keď sme Solisko začali zasnežovať, ostali na zjazdovke," argumentuje J. Gavalier.

Kvôli lepšiemu vnímaniu problému verejnosťou vlekári nechcú používať pojem umelý sneh, ale preferujú termíny technické či mechanické zasnežovanie. "Štúdie z alpských krajín preukázali, že mechanicky zasnežované svahy vykazujú lepšie vegetačné kvality ako svahy, kde sa lyžuje len na prírodnom snehu," tvrdí bývalý predseda Lavexu Ján Kríž.

Jeho nástupca J. Gavalier to potvrdzuje skúsenosťami z Tatier: ak je sneh na svahu o pár týždňov dlhšie, skôr to podľa neho podporuje, ako poškodzuje vegetáciu. "Napríklad odkedy zasnežujeme zjazdovku Interski na Štrbskom Plese, tak v hornej časti kosíme trávu, rastú tam čučoriedky, černice," dodáva.

Orientácia na Poliakov a Maďarov

Čestný predseda záujmového združenia Lavex Ivan Sutóris tvrdí, že zimné lyžiarske pobyty by sa mali ponúkať nielen domácim záujemcom, ale najmä návštevníkom zo susedných krajín - z Poľska, Česka, Maďarska a Ukrajiny. Rakúsku s Alpami, samozrejme, konkurovať nemôžeme. "Záujemcov musíme vopred informovať, že lyžovanie v slovenských horách nemá takú úroveň, ako v Alpách, ale je lacnejšie," uvádza. Za kľúčovú označil najmä orientáciu na Maďarsko a Poľsko. Veď napríklad z Budapešti na Donovaly je bližšie ako z Bratislavy.

Tento popredný odborník na cestovný ruch uznáva, že Slovensko nemôže dosiahnuť také príjmy z cestovného ruchu, ako majú prímorské štáty. Podľa neho by stačilo, ak by sme sa v tejto oblasti dostali na úroveň rovnako vnútrozemského Česka a Maďarska, kde príjmy z cestovného ruchu posledné roky rapídne stúpajú.

Podľa I. Sutórisa má Slovensko na to porovnateľné prírodné podmienky a historické pamätihodnosti, výhodou sú aj dostatočné ubytovacie kapacity. Priemerná 30-percentná obsadenosť ukazuje na značné rezervy. Za kľúčový označuje prístup štátu. Pokiaľ štátna agentúra v Maďarsku dostáva na propagáciu približne 600 mil. Sk, na Slovensku je to zhruba 40 mil. korún. Maďarská agentúra má 17 zastúpení v zahraničí, Rakúsko 38, slovenská agentúra ani jedno.

Viac peňazí na podporu cestovného ruchu sa však v štátnom rozpočte pravdepodobne tak skoro nenájde. Generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR Michal Ševčík to ilustruje na meškaní zákona o cestovnom ruchu. "Ak v rámci návrhu prídeme s nárokom na ďalších pracovníkov a peniaze zo štátneho rozpočtu, nie je šanca, že bude zaradený do legislatívneho procesu," tvrdí. Návrh zákona o cestovnom ruchu pritom už dvakrát prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Poradný orgán vlády - hospodárska rada však v júni navrhla vláde neprijať ho.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Cestovanie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.