Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zdroje kvalitných pracovných síl na Slovensku nie sú ešte vyčerpané

01.12.1999, 08:46 | Jana Janků

  • Tlačiť
  • 0

Začiatkom novembra usporiadal týždenník TREND v Bratislave jednu zo série tradičných konferencií Top manažment `99. Prítomnosť 140 účastníkov, vrcholových riadiacich pracovníkov, ale najmä diskusia potvrdili, že téma Pracovná sila na Slovensku ako konkurenčná výhoda podnikov - mýtus alebo skutočnosť? je v súčasnosti mimoriadne aktuálna.

Nízke mzdy nebudú udržateľné

V súvislosti s nastolenou témou podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš uviedol niekoľko medzinárodných porovnaní. Podľa Strategického atlasu Európy patrí Slovensko spolu s Poľskom medzi krajiny s najnižšími pracovnými nákladmi v Európe. Kým na Slovensku dosahuje hodinová mzda približne 1,2 USD, v Poľsku je to 1,4 USD, v ČR 1,5 USD, Maďarsku 1,9 USD, pričom priemer Európskej únie je 15,1 USD. Tento zdroj však uvádza, že Slovensko je jedinou krajinou strednej Európy, ktorá má aj vysokú kvalitu pracovnej sily.

V odpovedi na otázku, prečo potom prišiel na Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami višegrádskej štvorky zatiaľ taký malý objem zahraničných investícií, použil I. Mikloš výsledky prieskumu Slovenskej národnej agentúry pre zahraničné investície a rozvoj (SNAZIR). Podľa nich príchod zahraničného kapitálu súvisí nielen s kvalitou a cenou pracovnej sily v tej-ktorej krajine, ale najmä s politickou a makroekonomickou stabilitou, mikroekonomickou reštrukturalizáciou i dostupnosťou finančných zdrojov. To všetko sa podľa podpredsedu vlády na Slovensku už zlepšuje.

"Komparatívna výhoda lacnej pracovnej sily je len dočasná a nemôže mať večné trvanie," zdôraznila na konferencii ministerka financií SR Brigita Schmögnerová. "Keď-že Slovensko ašpiruje na členstvo v EÚ, bude musieť aj v tomto parametri postupne doháňať členské krajiny. Ak sa to nepodarí, bude výrazne dochádzať k javu nazývanému únik mozgov. Zároveň by sme sa mohli stať štátom, v ktorom bude prudko narastať miera nezamestnanosti. Je totiž zrejmé, že investori do menej sofistikovaných produkcií budú vždy hľadať tie teritóriá, kde sú najnižšie pracovné náklady. Dá sa očakávať, že keď sa táto komparatívna výhoda Slovenska vyčerpá, zahraniční investori, ktorí sem preto prišli, sa pohnú ďalej na východ."

Obnoviteľnosť je v rukách spoločnosti

Nedávno zverejnená publikácia pod názvom Global Competitivness Report, ktorá porovnáva 59 krajín z hľadiska konkurenčnej schopnosti, uvádza ako slabiny Slovenska aj vysoké daňové zaťaženie, neefektívnu štátnu správu, vysokú mieru korupcie a slabú vymožiteľnosť práva. Na druhej strane sú oblasti súvisiace s kvalifikovanosťou pracovnej sily, kde Slovensko dosahuje najlepšie výsledky spomedzi tranzitívnych krajín. Je to kapacita a schopnosť pracovnej sily absorbovať a využívať informačné technológie, čo bude v budúcnosti zrejme jeden z najdôležitejších kvalifikačných predpokladov zvládnutia ekonomického vývoja.

Podľa podielu firiem, ktoré používajú vo svojom podnikaní internet, sa Slovensko nachádza na 25. mieste a ako prvá krajina z tranzitívnych krajín. Na druhom mieste - za Singapurom a pred Taiwanom - sa umiestnilo v porovnaní znalostí žiakov z matematiky a vedomostí zo základných vied. Aj podľa využívania mobilných telefónov a platobných kariet je Slovensko na špici. I. Mikloš sa domnieva, že je to dané demografickou štruktúrou, teda pomerne vysokým podielom mladej flexibilnejšej populácie, ale zrejme aj tým, že napriek rôznym deformáciám a ťažkostiam je kvalita slovenského vzdelávacieho systému relatívne vysoká.

"Dovolím si polemizovať s názorom, že ľudské zdroje na Slovensku sú už vyčerpané, pretože sú obnoviteľné a spoločnosť ich teda má vo svojich rukách," argumentuje I. Mikloš. Za predpoklad premeny slabín slovenského trhu pracovných síl na ich prednosti označil potrebu vytvoriť pravidlá hry, teda inštitucionálne rámce na overených princípoch najmä klasického liberalizmu, na ktorých je do značnej miery založená prosperita anglosaských krajín a presadzujú sa aj v procese globalizácie. "Ak si to nevyriešime aj my, budeme svedkami úniku kvalitných pracovných síl, najmä mladých ľudí, do zahraničia," tvrdí podpredseda vlády.

Z výhody nevýhoda

Podpredseda predstavenstva Ľudovej banky, a.s., Bratislava Jozef Kollár ustavične opakovanú komparatívnu výhodu slovenskej ekonomiky - lacnú pracovnú silu - relativizuje. Vychádza z toho, že pracovná sila na jednej strane je producentom, ale na druhej spotrebiteľom. "Domnievať sa, že vytvoríme ekonomický zázrak v krajine chudobných ľudí, by bolo mylné," hovorí. "Krátkodobo je lacná pracovná sila komparatívnou výhodou ekonomiky, ale z dlhodobého hľadiska sa môže stať nevýhodou." Svoj názor odvíja od slabej exportnej i konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky, kvôli čomu bude ekonomický rast ťahaný najmä domácou spotrebou. "A to nejde dohromady s dlhodobou lacnou pracovnou silou," uzaviera.

V hospodárstve takého rozmeru, ako má SR, je podľa B. Schmögnerovej dôležitejším ako rast kúpyschopnosti a dopytu motivačný faktor. Generálny riaditeľ Datalanu, s.r.o., Bratislava Vladimír Raučina k tomu dodáva, že motivácia by sa zvýšila, ak by odmeňovanie ľudí pozostávalo z čo najnižšej pevnej a čo najvyššej pohyblivej zložky, pričom pohyblivá zložka by sa mala merať podľa prínosu človeka k produkcii jeho samého, kolektívu alebo celej firmy. "Neustále zvyšovanie minimálnej mzdy, a to najmä v odvetviach, kde sa približuje úrovni odmeňovania, pracovníkov dosť demotivuje."

Sú firmy, kde sa už odmeňovanie stalo skutočne motivujúcim faktorom ľudí. Príkladom je INA, s.r.o., Skalica, podnik, ktorý sa stal postupne 100-percentným majetkom nadnárodného koncernu INA, druhého najväčšieho výrobcu ložísk v Európe. "Po vybudovaní závodu nám bolo jasné, že ak chceme získať kvalitných ľudí, tak priemerné mzdy musia byť minimálne o desať percent vyššie ako v okolitých závodoch," hovorí riaditeľ Dušan Bernhauser. "Nešlo o preplácanie, pretože hneď na začiatku činnosti sme si dali za cieľ, že budujeme závod na európskej úrovni, pracovníkov budeme platiť za odvedenú prácu, a nie za prítomnosť v nej, tvrdo budeme trvať na využívaní pracovného času. Iniciovali sme vznik odborovej organizácie a okrem Zákonníka práce uplatňujeme aj prílohu vyššej kolektívnej zmluvy, ktorá definuje prípady a formy porušovania pracovnej disciplíny. Aj vďaka tomu sa nám v pomerne krátkom čase podarilo dosiahnuť na slovenské pomery vysokú pracovnú disciplínu i čistotu pracovísk. Najlepší pracovníci majú možnosť dostať podnikový príspevok na získanie bytu do výšky 300-tisíc korún."

Robotníci zrkadlom manažérov

Podobné skúsenosti majú aj vo firme Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom. Aj tam preferujú pozitívnu motiváciu. Ponúkať zhruba o desať percent vyššie mzdy ako okolité podniky sa podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Štefana Tesáka oplatí, pretože zjednodušuje to už výber pracovníkov. "Ukázalo sa, že čím je pracovník menej vzdelaný a nižšie zaradený, tým je pre neho mzda a príjem väčšou motiváciou, ako je to v prípade vyššie postavených kádrov," dodáva.

Úroveň a morálka robotníkov je zodpovednosťou top manažmentu. To sú slová generálneho riaditeľa firmy Osram Slovakia, a.s., Nové Zámky Larsa Johnsona. Vzápätí dodáva, že jeho firma má ako zahraničný investor veľmi dobré skúsenosti s kvalitou pracovnej sily na Slovensku. Nepovažuje však za správny pokus centralizovať vyjednávanie medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

Člen predstavenstva Volkswagenu Slovakia, a.s., Bratislava Jozef Uhrík si tiež myslí, že za správanie ľudí sú vždy zodpovední tí, ktorí ich riadia. Upozornil však aj na ďalší problém, ktorým je otázka mobility pracovnej sily. Volkswagen Slovakia napríklad zváža ľudí z celého Slovenska 38 autobusmi a Volkswagen elektrické systémy, a.s., Nitra desiatimi. Súvisí to podľa neho aj s pomalou výstavbou nájomných bytov, ktorú brzdí i regulované nájomné.

Skúsenosti generálneho riaditeľa Duslo, a.s., Šaľa Jozefa Kollára zase hovoria o pozitívnom prínose sociálnej starostlivosti o ľudí. V prípade Dusla je to napríklad 63-percentný príspevok na stravu, priplácanie na doplnkové poistenie či kardiovaskulárne a onkologické vyšetrenia všetkých zamestnancov na náklady firmy. To všetko prispelo k stabilizácii pracovného kolektívu a v konečnom dôsledku k pozdvihnutiu hospodárskych výsledkov firmy.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma týždňa - pracovná sila na slovensku

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.