Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Medzi módnymi tvorcami a výrobcami textílií vládne na Slovensku skôr systém "nespolupráce"

04.02.1998, 01:00 | JANA LUSTIGOVÁ

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Móda

Obe strany žijú v podstate z toho istého. Jedni textilné materiály vyrábajú, tí druhí z nich šijú. Obom ide o to isté: chcú odovzdať dobrú prácu, zarobiť a mať zákazníka, ktorý sa bude vracať. Kdesi v ich úsilí by ste očakávali priesečník. Na Slovensku ho medzi módnymi tvorcami a fabrikami, kde sa textilné materiály vyrábajú, takmer niet. Módni tvorcovia vysvetľujú, že tu nenachádzajú výrobcov, ktorí by uspokojili ich požiadavky na vlastnosti materiálov. Nespĺňajú vraj parametre medzinárodnej konkurencie. Výrobcovia usudzujú, že vyžadované kritériá spĺňajú. Veď nie nepodstatná časť z ich produkcie končí na trhoch v zahraničí.

Ide však o to, že v zahraničí žijú v žiaducej symbióze s výrobcami látok nielen veľkí výrobcovia konfekcie odoberajúci kilometre látok, ale i módni návrhári, ktorí, naopak, potrebujú iba desiatky metrov látok, no v kilometroch dezénov. To všetko preto, aby sa stali naozaj tým, na čo vznikli: víziou toho, na čo my ostatní dovidíme len s ich pomocou.

Značka Hankin Mode z Kežmarku vstúpila na slovenský odevný trh v roku 1992. Majiteľka a návrhárka Anna Tomášová hovorí o dôvodoch, pre ktoré nenakupuje u slovenských výrobcov:

Jedným z hlavných dôvodov je fakt, že tieto materiály zaostávajú za dovozovými v kvalite. Pre naše textilné fabriky je typické, že uprednostňujú kvantitu pred kvalitou. Slovenský trh je však malý a zákazníci nároční. Je preto pochopiteľné, že odevné firmy, ktoré kladú dôraz na variabilitu, sa bránia uniformite. Modelová tvorba by citeľne utrpela, keby bol výber materiálov, farebníc a dezénov obmedzený na produkty slovenských textilných podnikov.

Ďalším faktorom je módnosť. Mám poznatok, že výrobca sa bojí rizika, čo v podstate znamená, že sa bojí nových farebníc aj dezénov. Aj v prípade, že sleduje módne trendy, nedá o sebe a o nových výrobkoch vedieť v potrebnom časovom predstihu. Tým modelingu znemožňuje včas reagovať na zmenenú situáciu. Dôvodom môže byť úspora financií na prezentáciu a reklamu, ale to je len môj názor... Pre mňa to však znamená, že kontrahujem inde.

Predovšetkým si však myslím, že pre textilný priemysel na Slovensku je nevyhnutná obnova technológií. Stroje sú zastarané a na výrobu nových odľahčených a zmesových materiálov nevhodné. Podľa môjho názoru v rezorte chýbajú finančné prostriedky na obnovu.

A napokon rozhodujúcim dôvodom, prečo šijeme zo zahraničných materiálov, je plagiátorstvo. Mnohí profitujú z know-how firiem, ktoré sa zaoberajú vývojom, a bez väčších škrupúľ sa priživia. Rozpárať výrobok a odkopírovať strih je u nás normálne. Prečo takýmto firmám uľahčovať situáciu a modelovať výrobky z materiálov pre nich ľahko dostupných!? Preto nakupujem relatívne malé množstvá materiálov od renomovaných výrobcov v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku, Belgicku. Spomeniem výrobcov, ako je Tissage, T.M.B., Clarenson...

Zahraničie ponúka priateľnejšie podmienky pri výbere látok

Značka Donna Rosi je na slovenskom odevnom trhu od roku 1989. O materiáloch a modelovej tvorbe hovorí návrhárka Emília Harmathová:

Šijeme dámsku a sčasti aj pánsku ľahkú konfekciu, no nedávno sme začali šiť aj uniformy pre niektoré firmy. V dámskej konfekcii sa sústreďujeme na kostýmy, no šijeme i blúzky a okrajovo aj spoločenské oblečenie. Kostýmy na pracovný deň šijeme väčšinou z vlny, využívame však aj zmes vlny a polyesteru. Je to materiál, ktorý sa nekrčí. Naši ľudia pokladajú za dôvod na reklamáciu odev z krčivého materiálu. Na spoločenské šaty používame krajku, zamat a šifóny. Blúzky si zase vyžadujú polyester, aby spĺňali nároky na nekrčivosť, hoci ja osobne uprednostňujem kvalitnú viskózu. Mojím najobľúbenejším materiálom je vlna. Nezáleží na tom, či ide o čistú vlnu alebo vlnu s prímesami, aj s vláknom Lycra, pretože všetky typy sú veľmi príjemné na nosenie.

Osobne som veľmi naklonená všetkému, čo pochádza zo Slovenska, no v látkach to neplatí. Neviem, či je to v technológii výroby, zastaranosti strojov alebo v niečom inom, no zahraničie ponúka nesmierne množstvo kvalitných dezénov, farieb i vzorov, a slovenské firmy nie. V zahraničí je pravdepodobne aj spolupráca s návrhármi látok, s dizajnérmi, pružnejšia ako u nás. Okrem toho mi prekáža, že naši výrobcovia látok rátajú vždy v kvartáloch a v stovkách metrov. A dodávka je v nedozerne. Takže látky kupujeme od nemeckých výrobcov a už teraz vyberáme z látok na kolekcie, ktoré budú v obchodoch o rok alebo o dva. Kupujeme takzvané skladovky čiže nezadávame svoje požiadavky výrobe, lebo naozaj potrebujeme iba malé množstvá. Lenže u nás ani to nie je možné. Jediná spolupráca zo slovenských výrobcov je s Maytexom Liptovský Mikuláš, od ktorého berieme látky na uniformy.

Protichodné záujmy

Módny dom Veronika Gall pôsobí na Slovensku od roku 1993. Návrhárka Veronika Gall má na materiály a ich získavanie takýto názor:

Zameriavame sa na tvorbu šatníka, ktorý žene slúži od rána do večera, aj keď sme sa tým odklonili od pôvodného zámeru. Pôvodne sme sa chceli venovať výsostne večerným toaletám, individuálne navrhovaným pre nositeľku a príležitosť. Zaskočil nás však dopyt po kvalitnom dennom oblečení, a tak sme vyhoveli požiadavkám zákazníčok. Vytvárame pre ne celý šatník, čím im pomáhame vytvoriť si vlastný imidž osobnosti.

Materiály na večerné oblečenie nakupujem v zahraničí, pretože u nás úplne absentujú. Po kvalitu v tejto oblasti chodím do švajčiarskeho St. Galenu. Kupujem materiály najvyššej svetovej kvality, ktoré používajú svetoví dizajnéri a predvádzajú ich na mólach v Paríži, Miláne i New Yorku. Majú záruku kvality overenej rokmi a navyše kupujú materiály, aké nie sú nikde inde na svete.

Keďže materiály zo St. Galenu sú výsostne večerné, chceli sme modely na deň šiť z dovezených materiálov nakupovaných u nás. Nezdali sa nám však dostatočne kvalitné. Pokúšali sme sa šiť aj zo slovenských, najmä vlnených materiálov, ale ani to sa neosvedčilo. Pri nakupovaní sa vždy zaujímam o to, odkiaľ látka pochádza a aké má zloženie. Obsluhujúci personál to na Slovensku zvyčajne nevie a označenie na látkach viac alebo menej chýba, čo vo mne vzbudzuje nedôveru. Tieto skúsenosti s materiálmi na denné dámske nosenie ma napokon priviedli do Viedne, kde na rozdiel od Slovenska potrebné informácie o látkach získavam bez problémov.

A aké materiály rada vidím na zákazníčkach? To závisí od nich. Ak šijem pre klientku životom rozmaznávanú, môžem jej ušiť kabát z kašmíru, čo je výsostne prírodný materiál. Takej, ktorá si denne sadá do auta a kabát si nevyzlieka, ho ušijem z vlny s prímesou umelého vlákna. Na večerných šatách rada vidím hodváb, zamat alebo kvalitný brokát. Aj tie nakupujem v zahraničí. Samozrejme, privítala by som možnosť nakupovať doma od slovenských výrobcov. Znamenalo by to veľkú časovú a pre zákazníčky aj finančnú úsporu. Zatiaľ je to však nemožné. Mala som napríklad záujem o slovenský popelín. Výrobcu som našla v Česku, napokon som však zistila, že moja požiadavka na množstvo odobratej látky je pre nich úplne nezaujímavá. Od iného slovenského výrobcu som zase žiadala jednofarebnú látku vo farbe, aká sa vyskytovala na zaujímavom káre. Výrobca ochotne súhlasil s výrobou, žiadal však odber minimálne 1000 metrov látky.

Absencia informácií o zložení látok a o ich výrobcoch odrádza

Ateliér módy Renata Bartolomei pôsobí na Slovensku tri a pol roka. Hovorí návrhárka Renata Bartolomei:

Šijeme denné oblečenie, oblečenie na popoludnie, na malé a veľké spoločenské udalosti pre ženy, ktoré potrebujú celý deň vyzerať tip-top. Moje klientky často cestujú a balia si veci do kufrov. Je dôležité, aby ich oblečenie vyzeralo dobre aj po vybalení. Takže prírodné materiály používam iba niekedy, napríklad na kolekcie určené na spoločenské príležitosti. Ináč používam predovšetkým zmesové alebo čisto syntetické materiály, ktoré sú dnes vďaka vývoju už na takej úrovni, že dosahujú všetky parametre prírodných materiálov.

Látky nakupujem v zahraničí, a to v množstvách od päť do desať metrov. Pre mňa je ťažké ísť priamo do fabriky a tam si objednať desať metrov, preto nakupujem v maloobchode. Spolupracujem však aj s firmami, ktoré dovážajú materiály zo zahraničia na Slovensko. Poskytujú mi vzorkové kusy, ktoré sa ku mne dostávajú ešte pred zadaním do výroby. S domácimi výrobcami materiálov som sa ešte nepokúsila spolupracovať. Ak predsa použijem domáci materiál, pochádza z obchodu, v ktorom sa o ňom porozprávam s majiteľom, ktorý sa nákupu a predaju venuje. Musím to riešiť takýmto spôsobom, pretože označenie zloženia látky, ako aj meno výrobcu zvyčajne absentujú.

Dôležité je reagovať pružne na nové trendy

Exkluzívny módny salón Lýdia Eckhardt poznajú klientky od roku 1991. O látkach, ich kvalite a spôsobe získavania hovorí: Osvedčila sa mi spolupráca s talianskymi dizajnérmi a ich materiálmi. Kvalita je možno oproti nemeckým alebo francúzskym látkam trochu horšia, no výber je zasa širší. Druh a zloženie látok podriaďujem zloženiu klientely a príležitosti. Obliekam ženy, ktoré reprezentujú. Pri výbere materiálov sa mi osvedčila návšteva zahraničia, kde som našla materiály zaujímavejšie v dezénoch, kvalitnejšie vo vypracovaní, módnejšie v jednotlivých sezónach. U slovenských výrobcov mi chýba, že nereagujú dostatočne pružne na nové trendy alebo že nevyrábajú kompozé látok. Okrem toho slovenské látky sa mi zdajú tvrdo spracované. Látka musí byť ťažká, no pritom padavá. Pre mňa je to alfa a omega. Revolúcia vo vývoji a návrhoch látok je taká veľká, že sledovať všetko je nemožné. Preto pri nových, neznámych látkach robíme najskôr svoje vlastné skúšky. Pokiaľ ide o klasické materiály, mám rada creppe alebo rôzne úpravy duble creppe, chanely z Talianska či Francúzska, na kabáty uprednostňujem angoru v kombinácii s ťavou srsťou alebo kašmír. Flauše nemám veľmi rada, pretože po čase menia svoju podobu. Z letných materiálov používam najmä hodváby a mušelíny.

Inklinujem k prírodným materiálom, no menšie množstvo syntetických vláken v nich je veľmi praktické práve z dôvodu nekrčivosti. Slovenské textilné materiály nepoužívam. Nepochybujem o tom, že aj naši výrobcovia môžu robiť kvalitu. Ja sa však bránim predovšetkým kvantite. Nemôžem si dovoliť šiť z materiálov, ktorých je na trhu dostatok. Veď na modely haute couture beriem maximálne po päť metrov látok. Tie chodím nakupovať do Viedne k malopredajcovi. Na konfekciu, ktorú od minulého roku šijeme pod značkou Dione, berieme z jedného druhu látky povedzme 50 metrov. Keď si zadávam látku do výroby v zahraničí, uspokojí ich objednávka na 100 metrov. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že naši výrobcovia vyžadujú podstatne vyššie objednávky.

Módneho návrhára zaujíma kvalita, nepotrebuje kvantitu

Značka Karin je na našom trhu od roku 1990. Módna návrhárka Karin Tomaškovičová pridáva k téme textilné materiály vlastné poznatky:

Šijem z dovezených materiálov z Talianska, z Nemecka alebo Francúzska. Na výber chodievame dvakrát do roka do Frankfurtu na Interstoff a raz do roka na Premier vision do Paríža. Z ponuky, predovšetkým z farebnice, ku ktorej sa dostávame rok vopred, si vyberáme takzvané kupóny. Sú to troj- štvormetrové kúsky látok, ktoré si doma overujeme. Ani zahraničné látky však nie sú vždy kvalitné.

Rada by som spolupracovala so slovenskými výrobcami, hoci pred rokmi som to už skúšala a vtedy som nebola s kvalitou materiálov spokojná. Minulý rok som urobila výnimku a zobrala som materiál z Pratexu Čadca. Majú celkom dobrú ponuku, keď sa však rozhodujem, aký materiál si vezmem, očakávam o ňom úplné a pravdivé informácie.

Čo sa týka množstva odobranej látky, nemôžem si dovoliť brať z jedného dezénu povedzme 500 metrov. Aj keď šijeme konfekciu, nerobíme ju vo veľkých množstvách, pretože sme malý trh a mne sa nepáči, keď sa ľudia stretávajú oblečení v takých istých šatách. Uprednostňujem nekrčivé materiály, teda látky s prímesou syntetických vláken. Našťastie, dnes už výrobcovia vedia urobiť také materiály, ktoré vyzerajú ako prírodné. Alebo, naopak, vedia urobiť aj látku, ktorá vyzerá ako umelá, a pritom ide o prírodné vlákno, ktoré krásne dýcha.

Schopnosti ľudí sa na Slovensku málo využívajú

Značka Lederer je na trhu od roku 1991. Akademická maliarka Iveta Ledererová je jedinou návrhárkou z oslovených módnych tvorcov, ktorá sa na výber materiálov pozerá inými očami:

  Materiály, ktoré používam pri tvorbe odevov, sú väčšinou určené na letné kolekcie pánskych košieľ alebo dámskych blúzok či šiat. Používam materiály z Maytexu Liptovský Mikuláš, predovšetkým stopercentnú viskózu. Čisto vlnené oblekoviny beriem z Meriny Trenčín. Mojím cieľom pri tvorbe odevov vždy bolo vytvoriť pravý slovenský dizajn. Teda oblečenie, ktoré bude ušité zo slovenských materiálov a navrhnuté slovenským módnym tvorcom. Myslím si, že aj slovenskí výrobcovia vedia vyrobiť špičkové materiály. Niekedy sa s nimi stretneme v slovenských obchodoch ako s dovozovými, označenými celkom inými značkami. Aj slovenské veľké továrne na šitie oblekov, kostýmov, košieľ či blúzok našívajú zase po zmluvnej dohode na slovenské výrobky etikety známych či dokonca svetových značiek a my si ich kupujeme v zahraničí ako zahraničné.

Pracujem v tejto brandži dlhé roky, spolupracujem s textilnými podnikmi, viem teda, čo všetko sa u nás vyrába a kam to putuje. Vždy si pri takejto príležitosti uvedomím, že schopnosti našich ľudí sa na Slovensku málo využívajú. Z materiálov používam najmä bavlnu a vlnu, pretože šijeme predovšetkým pánske košele a pánske obleky. Robíme z odľahčenej vlny, ktorá sa krčí minimálne. Pri košeliach uprednostňujem čistú bavlnu. Je rozdiel, či muž absolvuje záver pracovného dňa v košeli z prírodného alebo zo syntetického materiálu. Spolupracovala som s Tatraľanom Kežmarok a Levitexom Levice. Keby mi v Ružomberku ponúkli kvalitnú bavlnu, rada s nimi budem spolupracovať.

Šijeme aj z dovezeného materiálu, no situácia sa podstatne skomplikovala požiadavkou certifikátov. Látky na odevy musia vlastniť certifikát. Pritom textilné materiály už privážame s nemeckými, talianskymi alebo francúzskymi certifikátmi, ktoré spĺňajú náročné kritériá. Zavedenie certifikátov mi pripadá ako byrokracia pre byrokraciu. Pokiaľ viem, povinná certifikácia mnohých mojich kolegov neodradila. Ja mám šťastie možno v tom, že sa módnemu dizajnu venujem už veľa rokov a moje kontakty mi dovoľujú, aby sme vari až 99 percent modelov šili vo veľkých podnikoch, ktoré už certifikáty na materiály dovezené zo zahraničia majú zabezpečené.

Pre slovenských textilných výrobcov sú ekonomicky zaujímavé čo najvyššie objednávky

Minulý rok registrovala Asociácia textilného a odevného priemyslu Slovenskej republiky v bavlnárskom, ľanárskom, vlnárskom a pletiarskom odbore spolu 26 výrobcov. S otázkami do našej ankety sme oslovili štyroch z nich: Maytex, a.s., Liptovský Mikuláš, Lute, a.s., Lučenec, Merina, a.s., Trenčín a Slovena, a.s., Žilina. K téme sa vyjadrili traja z nich.

Z Meriny, a.s., Trenčín TREND získal takúto odpoveď:

Merina vyrába pánske oblekové tkaniny z vlnárskych česaných priadzí v zložení stopercentná vlna alebo s pridaním polyesterového vlákna. Pri navrhovaní nových dezénov vychádzame predovšetkým z aktuálnych módnych trendov a z požiadaviek zákazníkov. V súčasnosti sa končí výroba kolekcie na leto `98 a rozbieha sa výroba kolekcie na zimu `98. Naším najväčším zákazníkom na Slovensku je Ozeta Trenčín a Mijosta Prešov. Spolupracujeme aj s mnohými menšími súkromnými firmami. Medzi zahraničných odberateľov našich látok patria partneri v USA, Sýrii, Anglicku, Českej republike, Poľsku, Holandsku, Nemecku a v ďalších krajinách. Pokiaľ ide o vyžadovaný odber látok v metroch, pre nás je zaujímavý zákazník, ktorý si objedná prinajmenšom 600 metrov látky. Usilujeme sa však vyhovieť aj zákazníkom s menšou objednávkou. Po zadaní do výroby sa snažíme dodržiavať trojmesačné dodacie lehoty.

V Maytexe, a.s., Liptovský Mikuláš sa o svojom výrobnom programe, zákazníkoch a prioritách vyjadrili takto:

Maytex, a.s., sa vo svojom nosnom výrobnom programe zameriava na výrobu viskózových šatoviek potlačených módnymi dezénmi v žakárovom vyhotovení. Novinkou na letnú sezónu 1998 sú viskózové šatovky v kombinácii s vláknom Lycra, ktoré dodáva tkanine elastickosť a nové úžitkové vlastnosti. Ďalšou novinkou sú transparentné a polotransparentné šatovky.

Nové druhy tkanín, ich dezény a farebnosť pripravujeme v súlade s módnymi trendmi podľa jednotlivých sezón, berieme však do úvahy aj požiadavky obchodných partnerov. V súčasnosti už prezentujeme kolekciu na leto-jeseň `98 a zároveň pripravujeme kolekciu na rok 1999.

Polovica produkcie Maytexu je určená pre domáce firmy. Medzi našich najväčších odberateľov patrí Ozeta Trenčín, Makyta Púchov, Odeva Lipany, OZKN Prešov, ako aj obchodné firmy Monad Galanta, Andreánsky Spišská Nová Ves, Super G Market Bratislava. Zahraniční obchodní partneri sú z Nemecka, Francúzska, Poľska, USA, Kanady, Maďarska, Veľkej Británie, Česka, zo Slovinska. Minimálny odber látok, ktoré vyrábame, závisí od technologického postupu. V priemere však vyžadujeme 800-1000 metrov z jednej farby alebo dezénu. Pre menšie firmy, ktoré sa zúčastňujú na kontraktoch, umožňujeme odber 25 metrov z jednej farby alebo dezénu. Odber priamo v sklade je možný už od množstva 25 metrov. Dodacie lehoty sú diferencované - obchodní partneri, ktorí pravidelne nakupujú veľké množstvá našich látok, majú rezervované ročné kapacity, a tie pravidelne triedia. Súkromné menšie slovenské firmy nakupujú u nás štyrikrát do roka formou štvrťročných kontraktov. Súhlasíme aj s odberom zo skladových zásob.

Slovena, a.s., Žilina s viac ako storočnou tradíciou na slovenskom textilnom trhu patrí tiež medzi úspešné textilné podniky:

Slovena, a.s., je výrobcom vlnárskych tkanín. Vyrábame vlnené plášťové tkaniny, dámske šatové aj kostýmové látky a pánske oblekové tkaniny. Vieme reagovať aj na požiadavky zákazníkov výrobou technických tkanín a látok so špeciálnymi úpravami. Slovena má vlastné vývojové oddelenie, svojich dizajnérov, technológov aj špecialistov v oblasti chemických úprav a koloristiku. Sledujeme módne trendy vo svete, zúčastňujeme sa na medzinárodných veľtrhoch a spolupracujeme s niektorými zahraničnými módnymi agentúrami. Pri tvorbe nových kolekcií takisto spolupracujeme aj s návrhármi veľkých konfekčných firiem. Z našich látok šije predovšetkým Makyta Púchov, Ozeta Trenčín, OP Prostějov, Kras Brno, Otavan Třeboň, Pragodev Praha. Spolupracujeme však aj s menšími konfekčnými firmami, i keď v súčasnosti zvyšujeme najmä výrobu na export do Nemecka, Kanady, Anglicka, na Nový Zéland, do Slovinska, Chorvátska, Ruska, Poľska a Maďarska.

V tomto štvrťroku už pripravujeme návrhy nových dezénov na sezónu jeseň-zima 1999-2000. Pre našu firmu sú ekonomicky najzaujímavejšie čo najvyššie objednávky, teda aj na niekoľkotisíc metrov. Súčasný trend je však skôr opačný, takže často plníme objednávky na 200-300 metrov. Dodacie lehoty sú približne dvanásťtýždňové.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Móda

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.