Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nové bazilejské pravidlá zohľadňujú individualitu bánk

07.02.2001, 08:00 | Ján Záborský | © 2001 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Na nových pravidlách hodnotenia bankových rizík pracuje Bazilejský výbor pre bankový dohľad pri Banke pre medzinárodné zúčtovanie so sídlom vo švajčiarskom Bazileji už viac ako dva roky. Nové kritériá by mali nahradiť 12 rokov platné štandardy, ktoré v uplynulej dekáde nedokázali zabrániť finančným krízam v Mexiku, Ázii, Turecku či Rusku.

Platné normy zastarali

Bazilejský výbor je zložený z predstaviteľov centrálnych bánk desiatky najvyspelejších krajín sveta. Sama komisia nemá žiadne právomoci. Jej návrhy predstavujú iba odporučenia pre orgány bankového dohľadu jednotlivých krajín. Prvé pravidlá vydané v roku 1988 sa stali súčasťou legislatívy EÚ i USA. Do svojich opatrení ich zapracovala aj Národná banka Slovenska. V priebehu 90. rokov pravidlá prijala celá stovka krajín.

Centrálnych bankárov viedla k vypracovaniu pravidiel koncom 80. rokov nebezpečne nízka úroveň kapitálovej vybavenosti veľkých peňažných ústavov spôsobená silnou konkurenciou. Dostatočná úroveň kapitálu pritom predstavuje pre vkladateľov záruku, že banka disponuje vlastnými zdrojmi na krytie prípadných strát, a zároveň motivuje manažérov riadiť banku zdržanlivo.

Základným kritériom platných bazilejských pravidiel je stanovenie minimálnej úrovne kapitálovej primeranosti banky. Tá predstavuje podiel vlastného kapitálu inštitúcie na jej rizikovo vážených aktívach. Ku každej kategórii aktív je priradená riziková váha od nula do sto percent. Za bezrizikové aktíva sa považujú napríklad úvery krajinám OECD. Na opačnom konci rizikového spektra stoja pôžičky súkromným spoločnostiam.

Vlastný kapitál banky sa delí na dve skupiny. Do prvej patrí základné imanie, ážio a nerozdelelný zisk; do druhej napríklad podriadený dlh a ďalšie doplnkové vlastné zdroje financovania. Banka pritom musí držať minimálne polovicu kapitálu vo formách zahrnutých do prvej kapitálovej kategórie (Tier 1 Kapitál). Podľa toho, ktorá kategória sa objaví v čitateli vzorca na výpočet kapitálovej primeranosti, o taký kapitálový koeficient pôjde.

Ako minimálnu odporučil výbor osempercentnú úroveň kapitálo- vej primeranosti (koeficient Tier 2). Banky pod týmto limitom sú ohrozené nedostatkom vlastných zdrojov na uhrádzanie potenciálnych strát. O čo vyššia je kapitálová primeranosť banky, o to silnejšia je jej kondícia a imunita voči hroziacim finančným krízam.

Nové pravidlá do konca roka

Tento jednoduchý recept však zastaral. Bazilejský výbor inicioval v priebehu minulého desaťročia niekoľko dodatkov. Najvýznamnejší bol prijatý v roku 1996. Zameral sa na hodnotenie rizík spojených s rôznymi podsúvahovými operáciami. Napriek tomu nestačil, preto v júni 1999 predstavila bazilejská komisia prvú verziu zrevidovaných pravidiel, na ktorú prišlo do Bazileja vyše 200 komentárov a pozmeňujúcich návrhov. Druhú, sofistikovanejšiu verziu nových bazilejských pravidiel predložila komisia verejnosti uprostred januára tohto roka. Do konca mája očakáva pripomienky na adresách zverejnených na domovskej stránke Banky pre medzinárodné zúčtovanie (). Po spracovaní pripomienok by mal výbor zostaviť konečnú verziu do konca tohto roka. Jeho šéf William J. McDonough očakáva implementáciu nových pravidiel do roku 2004.

Zámerom nového regulačného rámca je "viac priblížiť požiadavky na kapitálové vybavenie bánk k vznikajúcim rizikám a poskytnúť bankám i bankovým dohľadom paletu metód na hodnotenie kapitálovej primeranosti", vysvetlil W. J. McDonough. Bankové domy začali v ostatných rokoch využívať múdrejšie spôsoby hodnotenia rizík, než sú jednoduché predpisy bazilejských pravidiel. Úspory vkladateľov investovali čoraz viac do nových príležitostí, ktoré nepodliehali rizikovému váženiu. Napríklad sekuritizáciou poskytovaných úverov si formálne zlepšovali priemerné riziko aktív, čím podrástla aj ich kapitálová primeranosť. Lepší koeficient však banka dosiahla iba zmenou formy pohľadávky.

Minimum ostáva, mení sa hodnotenie rizika

Aj preto sa výbor rozhodol prehodnotiť pôvodné odporúčania. Ostal síce pri požiadavke minimálnej osempercentnej kapitálovej primeranosti. Nezmenil ani delenie vlastného kapitálu do dvoch základných skupín. Rozšíril však rizikové kategórie a pozmenil prístup k ich hodnoteniu. Po prvýkrát majú banky možnosť využívať pri priraďovaní rizikových váh k jednotlivým aktívam hodnotenia externých ratingových agentúr. Veľké banky s vlastným systémom hodnotenia rizík budú mať možnosť použiť tiež interný ratingový model na určenie vlastnej kapitálovej primeranosti.

Súčasný systém považujú kritici za rigidný. Firmy neznáme a málo bonitné totiž hodnotí z hľadiska úverovania rovnakým rizikom ako úspešné a dôveryhodné spoločnosti. Nové pravidlá by mali toto rovnostárstvo odstrániť. Banky s menej rozvinutým rizikovým manažmentom budú môcť využívať štandardné metódy hodnotenia rizikovosti, ktoré sú súčasťou nového návrhu bazilejských pravidiel. Napríklad podnikovým úverom budú môcť na základe externého ratingu priradiť váhu od 20 do 150 %. Každá banka si tak namieša vlastný koktejl rizikovosti, ktorý môže zvýšiť, ale aj znížiť požiadavku na kapitálovú primeranosť oproti súčasným kritériám. Každá banka tak bude mať vlastný rizikový profil. Jeho kontrola bude doménou bankového dozoru.

Kritici nemlčia

Jednou zo záporných stránok revidovaných kritérií je ich možný negatívny vplyv na ekonomický cyklus. V období expanzie budú banky motivované poskytovať viac úverov. Recesia však prinesie vyššie riziká, ktoré sa odrazia v znižovaní objemu úverov. To by priebeh hospodárskej recesie ešte zintenzívnilo.

"Modely hodnotenia úverového rizika majú veľké nedostatky. Nemáme napríklad dostatok údajov o bankrotujúcich firmách a chýbajú nám skúsenosti s recesiou. Od ostatnej už uplynulo osem rokov," sťažuje sa Ian Linnel z ratingovej agentúry Fitch IBCA.

Proti novým pravidlám protestujú aj britskí investiční bankári. "Obávame sa, že to príliš zvýši požiadavky na menšie a stredné firmy," hovorí riaditeľka Asociácie investičných spoločností a brokerov Angela Knightová.

Podľa odhadov asociácie len vo Veľkej Británii môžu nové pravidlá negatívne ovplyvniť 1 500 spoločností. Európska asociácia správcov aktív má preto záujem presvedčiť výbor, aby reguláciu tejto oblasti ešte prehodnotil.

Nové bazilejské kritériá by mali byť implementované do roku 2004. Podľa hlavného tajomníka Európskej bankovej federácie Nikolausa Bömckeho je to však málo času na prijatie potrebnej legislatívy na úrovni EÚ a následne aj v jednotlivých členských štátoch únie.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Finančné inštitúcie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.