Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vedenie Levočských strojární tvrdí, že ich fabrika sa netuneluje, ale transformuje

17.02.1999, 08:52 | JÁN IMMER

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Firmy v SR

Bývalý š.p. Levočské strojárne Levoča bol koncom 80. rokov monopolným výrobcom regálovej techniky pre Československo, ale i zahraničných partnerov. Zabezpečený odbyt umožňoval zamestnávať 600 ľudí. V polovici apríla 1992 sa podnik stáva akciovou spoločnosťou. V kupónovej privatizácii sa o majetok podelili investičné fondy a individuálni investori, Fondu národného majetku SR ostal 33-percentný podiel akcií. Privatizácia fabriky však nedokázala zastaviť jej úpadok. Výrobky strojární prestal nakupovať aj partner z bývalého SNŠ, ktorý odoberal až 40 % produkcie. Navyše sa na slovenskom trhu sa objavila regálová technika zo zahraničia, ktorá tradičného domáceho výrobcu vytlačila podstatne nižšími cenami. Na konci roku 1995 bola v strojárňach situácia kritická. Fabrika dlhovala daňovému úradu 6 mil. Sk, úvery v bankách dosahovali výšku 22,7 mil. Sk, dlhy poisťovniam 10,2 mil. Sk. Pre vtedajších 350 zamestnancov už nebola zabezpečená práca, boli doma na 60-percentnej mzde.

Od roku 1995 sa portfólio akcionárov v spoločnosti menilo. K zásadnej zmene však došlo začiatkom roku 1996, keď mimoriadne valné zhromaždenie rozhodlo o zvýšení základného imania Levočských strojární o 101-tis. akcií na doručiteľa s nominálnou hodnotou jednej akcie tisíc korún. Zvýšenie základného imania na 219 mil. Sk sa oficiálne odôvodňovalo snahou zvýšiť ceny akcií na kapitálovom trhu, dôveryhodnosť firmy a úsilím získať kapitál na rozšírenie podnikateľskej činnosti. Meno vlastníka majoritného balíka akcií sa TRENDU nepodarilo zistiť. Podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva Petra Kováča však Levočské strojárne v súčasnosti nemajú výrazného majoritného vlastníka akcií.

Transakciu so zvyšovaním základného imania spochybnil koncom minulého roka denník Pravda, keď poukázal na to, že tento akt nebol spojený s investovaním do strojární, ale za prostriedky sa kupovali akcie Bučiny, a.s., Zvolen. Pravda tiež uviedla, že pri následnom predaji akcií Bučiny vznikla strata 90 mil. Sk a tá sa previedla na Levočské strojárne, a.s. Denník postavil do pochybného svetla i vytvorenie dcérskych spoločností. Ide o Levočské strojárne Trade, s.r.o., zabezpečujúce obchodné aktivity materskej spoločnosti a o s.r.o. Strojárne Levoča. Predstavitelia spoločnosti takýto pohľad na dianie v Levočských strojárňach odmietajú takisto ako náznaky, že sa fabrika prostredníctvom spomínaných dcérskych firiem tuneluje. "Chceli sme z tejto fabriky čosi urobiť. Informácie, ktoré sme o nej dostali, boli však oveľa ružovšie ako realita," hovorí P. Kováč.

Znovurozbehnutie výroby regálov

"Bývalé vedenie fabriky spred roka 1995 malo snahu neprepustiť žiadneho zamestnanca, pritom však nehľadalo nový výrobný program. Dlhy a záväzky z minulých období boli neúnosné," hovorí generálny riaditeľ Levočských strojární Vladimír Dugas.

"Keď sme fabriku prebrali, mali sme so získaním finančných prostriedkov obrovské problémy. Banky nám nechceli požičať, lebo sme boli prakticky bez výrobného programu, produkovali sme straty. Pre začiatok sa nám podarilo získať pôžičku od istej osoby vo výške 2 mil. Sk. Bol to základ, aby sme vôbec mohli ľuďom vyplácať mzdy. Hrozbu likvidácie strojární však zažehnal úver od Poštovej banky, a.s., Bratislava vo výške 23,6 mil. Sk. Z neho spoločnosť postupne vyrovnala najvážnejšie podlžnosti," hovorí generálny riaditeľ.

Pre zamestnancov však bolo najdôležitejšie, že sa v strojárňach opäť rozbehla výroba regálov, zakladačov, podskupín pre koľajové vozidlá. K nim postupne pribudla aj produkcia kozubov, rozmetávačov umelých hnojív v podobe nadstavieb na vozidlá Liaz. Vďaka tomu sa firme podarilo znížiť stratový hospodársky výsledok 32 mil. Sk v roku 1995 na 3,5 mil. Sk v roku 1998. Vedenie strojární priznáva, že vznik dcérskej spoločnosti Strojárne Levoča súvisel so snahou previesť do nej väčšinu životaschopného majetku v snahe uchrániť ho pred exekúciou. Nesúhlasí však s tým, že ide o tunelovanie materskej spoločnosti, pretože tá má v súčasnosti viac aktív ako pasív.

Vedenie firmy tiež odmieta tvrdenie, že prevedenie straty 90 mil. Sk z kapitálovej transakcie súvisiacej s predajom akcií Bučiny poškodilo materskú spoločnosť. Podľa vyjadrenia členov predstavenstva to pre strojárne znamená len účtovnú stratu, lebo operácia sa robila na úkor nových akcionárov.

Transformácia na Strojárne LS

Ako TRENDU potvrdil P. Kováč, Strojárne Levoča, s.r.o., sa 1. februára 1999 transformovali na a.s. s názvom Strojárne LS, a.s., Levoča. Podľa jeho názoru šlo o nevyhnutný krok. "V poslednom období sme boli neustále bombardovaní slovenskými zástupcami českých firiem, ktorí využívali zákon o exekúcii na vymáhanie svojich pohľadávok. Ide pritom o zdedené veci, za ktoré nemôžeme. Pravda tiež je, že my máme voči českým partnerom viac pohľadávok ako oni voči nám. My si pritom nemôžeme naše pohľadávky vymôcť, lebo české zákony také formy, aké sú možné na Slovensku, neumožňujú. Nám však hrozilo, že príde exekútor a siahne nám na životne dôležité stroje a zariadenia," vysvetľuje P. Kováč. V neposlednom rade uvádza aj argument, že sa objavila možnosť získať strategického partnera, ktorý si dal podmienku, že fabrika musí byť očistená od starých dlhov.

Výrobný program novej spoločnosti by mala tvoriť hlavne produkcia regálovej techniky a komponentov do automobilov. Očakáva sa, že partner vstúpi do spoločnosti s kapitálom 40 mil. Sk v priebehu tohto roka. Získané peniaze chce spoločnosť použiť na nákup technológie zameranej na výrobu profilov a oblasť povrchových úprav. I napriek problémom považuje vedenie súčasnú situáciu vo fabrike za stabilizovanú. V tomto roku sa ráta s obratom 120 mil. Sk, pričom 40 % objemu výroby by mala tvoriť regálová technika a 60 % podskupiny koľajových vozidiel pre potreby železničnej dopravy. Podľa člena predstavenstva Petra Petroviča v súčasnosti prebieha rokovanie s firmou dodávajúcou komponenty pre nemeckú spoločnosť BMW. Ako TRENDU povedal generálny riaditeľ, perspektívnym zámerom spoločnosti je dosiahnuť výkony na hranici 300 až 400 mil. Sk.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Firmy v SR

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.