Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vzťah veriteľa a dlžníka: Stop rýchlym predajom

07.02.2008, 00:00

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Téma



Rodina potrebujúca súrne peniaze si požičia 900-tisíc korún. Tri mesiace riadne spláca dlh a potom splátku vynechá. Po niekoľkých dňoch jej záväzok narastie pre neprimerane vysoké pokuty, sankčné úroky a iné sankcie na takmer tri milióny korún. Kým stihne pozháňať peniaze, príde o byt. Veriteľ ho predá bez toho, aby ju na to upozornil.




Takýmto praktikám má zabrániť séria noviel zákonom okolo pôžičkového biznisu. Neprimerané a pre dlžníka zjavne nevýhodné zmluvné podmienky pôžičky sú po novom neplatné, prípadne ich môže zrušiť či zmierniť sudca.




Podľa povereného šéfa sekcie legislatívy rezortu spravodlivosti Petra Straku majú novinky v zákonoch chrániť dlžníka aj vtedy, keď sa snaží zachrániť svoju nehnuteľnosť. Najmä zabrániť, aby bez jeho vedomia prišiel o dom či byt. Podľa P. Straku zvykli veritelia v rýchlom slede zorganizovať opakovaný prevod nehnuteľností: „Ak sa chcel potom poškodený dlžník domáhať svojich práv, musel žalovať niekoľko osôb.“




Len máloktoré ustanovenia slovenského práva umožňujú veriteľovi tak rýchlo získať majetok neplatiaceho dlžníka než tie, ktoré sa týkajú zabezpečovacieho prevodu práva. Tento inštitút z Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi stať sa v čase poskytovania pôžičky dočasným vlastníkom veci, ktorú berie od svojho dlžníka do zálohu. Ak ide o nehnuteľnosť, je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností. Ak dlžník včas splatí svoj záväzok, právo k veci sa vracia späť naňho. No doterajšia právna úprava umožňovala, aby v deň, keď dlžník prvýkrát nezaplatil splátku úveru, prešlo vlastníctvo k nehnuteľnosti na jeho veriteľa.




P. Straka tvrdí, že takéto prípady neboli ojedinelé. Podľa neho veritelia často okamžite po tom, čo im klienti prestali splácať úvery, začali nehnuteľnosti prevádzať na iné osoby či firmy. Preto novela zaviedla povinnosť pre veriteľa oznámiť omeškanému dlžníkovi aspoň 30 dní vopred, že začína výkon zabezpečovacieho prevodu práva. Že danú nehnuteľnosť začne predávať. Po novom musí tiež zmluva medzi veriteľom a dlžníkom obsahovať ocenenie zabezpečovanej veci v peniazoch, spôsob jej predaja a najnižšie podanie pre prípad, ak bude majetok predávaný prostredníctvom dobrovoľnej dražby.




Marián Vrábel z košickej realitnej kancelárie GIC Real v týchto zmenách problém nevidí. No nepozdávajú sa mu nové ustanovenia, zakazujúce veriteľovi ponechať si natrvalo vo vlastníctve nehnuteľnosť, ktorú získal od neplatiaceho dlžníka. Tú musí speňažiť buď priamym predajom, alebo prostredníctvom dobrovoľnej dražby: „Nie je stanovené, dokedy tak musí urobiť.“




Spresnenie podmienok výkonu zabezpečovacieho práva bolo dôležité, lebo je efektívnym nástrojom na vymáhanie práv. No skôr pomôže podnikateľom požičiavajúcim si navzájom peniaze ako sociálne slabším dlžníkom. Banky od nich zabezpečovací prevod práva nežiadajú. Ak však pre ne nie sú bonitnými klientmi, ostávajú im rôzne nebankové inštitúcie, ktoré svoje úvery prostredníctvom týchto paragrafov zvyknú poisťovať.




Ľudia si nebankové pôžičky berú často preto, aby vyrovnali niekoľko menších dlhov. Väčšina z nich nebude poriadne čítať o zmluvy o úvere, darmo v ňom budú vyznačené porovnania priemerných cien, za aké sa na trhu ponúkajú. A 30-dňová lehota, ktorá ich upozorní na to, kedy veriteľ začne predávať vec, ktorou ručia za úver? Pomôže skôr len informačne ako prakticky. Dlžníci totiž nemajú veľkú šancu, že si za ten čas nájdu niekoho iného, ktorý by im požičal. Už len preto, že nemajú čím ručiť.




Ustanovenie zakazujúce veriteľovi ponechať si natrvalo zabezpečenú vec teda nepomôže ochrániť dlžníkov pred tými, čo sa prostredníctvom poskytovania úverov chcú dostať lacno k bytom. Nie je pre nich žiaden problém založiť si vlastné spoločnosti alebo spolupracovať so spriaznenými. A im potom predať vec, ktorú získali za poskytnutú a nesplatenú pôžičku. (sobi)





  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.