Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Andrej Hryc: Politika cukru a biča mi nevyhovuje, uprednostňujem nezávislosť

14.07.1999, 09:07 | Peter Šporer

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Rozhovor

Kedy ste získali licenciu na Rádio Twist?

V roku 1992.

Ak si dobre spomínam, niekoľko mesiacov ste spolu s Ivanom Mjartanom intenzívne pracovali na jej získaní...

Trošku vás pribrzdím. Totiž celú túto záležitosť vymyslel môj švagor Ľubo Machaj. On ako zamestnanec Slovenského rozhlasu chcel pôvodne v ňom presadiť podobnú štruktúru vysielania, ako je dnes v Twiste. Lenže vtedajšie vedenie štátneho rozhlasu striktne odmietlo akékoľvek zmeny. Ľubo sa preto rozhodol, že by bolo najlepšie urobiť si vlastné rádio. Ani Ivan Mjartan, ktorý bol v tom čase šéfredaktorom Rádiožurnálu, sa v rozhlase necítil dobre. Povedali si teda, že presťahujú Rádiožurnál do privátneho prostredia.

Kde ste vtedy boli vy?

Veľmi blízko. O licenciu však požiadali oni a začali za tým šliapať.

A politicky? Stáli ste po rozdelení VPN pri Mečiarovi, nie?

V podstate áno. Sklamaný som sa rozišiel s VPN a pomáhal založiť HZDS. Môj podpis je na zakladajúcej listine HZDS, ale našťastie som rýchlo pochopil, že politická činnosť asi nie je mojou parketou.

Nelákal vás vtedajší rozkvet hnutia?

Ja som si predovšetkým uvedomil, že chcem byť nezávislý zo všetkých stránok. Vrátane finančnej nezávislosti. To sa v HZDS nedalo. Tam sa očakávala najmä poslušnosť a vďaka. Mečiarova politika cukru a biča mi nevyhovovala.

Už vtedy, v rokoch 1990 - 1991, ste usúdili, že politická alebo aj herecká profesia vám v budúcnosti nemusia umožniť finančnú nezávislosť?

Viete, veľmi skoro po 89. roku mi bolo jasné, že kultúre začnú chýbať peniaze, lebo ona je všade vo svete "iba" nadstavbou. A na nadstavbu môže mať hospodárstvo financie len vtedy, keď má základňu v dobrom stave.

Znie to zaujímavo, najmä keď si zoberieme do úvahy, že ak herec robil do 89. roku nielen v divadle, ale aj rozhlase, televízii, vo filme, a taký bol každý známejší bratislavský herec, jeho životná úroveň niekoľkonásobne presahovala vykazovaný celoštátny prie-mer.

Podľa mňa išlo o istú anomáliu. Faktom je, že príjem obsadzovaného herca bol podstatne vyšší ako plat ktoréhokoľvek straníckeho funkcionára. Socialistický režim si vyrábal "imidž". Falošný, ale imidž. Z toho dôvodu bolo potom na Slovensku veľa činoherných divadiel a operných súborov, nakrúcalo sa množstvo filmov a televíznych inscenácií. "Takí sme my frajeri, len pozrite, ako podporujeme umenie, akí sme humanisti," akoby upozorňovali komunisti. To všetko bola, samozrejme, potemkiniáda. Súhlasím s vami, že hercom, ktorých bolo zopár - vrátane mňa -, sa materiálne nežilo zle.

No dobre, dnes je tu demokratická spoločnosť a tá predsa predurčuje, že herec v nej môže byť aj finančne nezávislý, nie?

Dovolím si oponovať. A pomôžem si Milošom Kopeckým, ktorý kedysi výstižne povedal, že herec je slečna, ktorá čaká, kto ju pozve do tanca. Herec je skutočne vždy človek absolútne závislý. Nemá to nič spoločné s demokraciou. Ja som však celý život túžil byť nezávislý.

No predsa pri voľbách v roku 1990 ste ešte boli na kandidátke VPN...

To je pravda. Bola to "požiadavka doby", ale pravdou je aj to, že v deň pred zverejnením ma z kandidátky vyškrtli. To ma síce urazilo, ale dnes som tým ľuďom vďačný. Lebo keby som sa bol vtedy dostal do parlamentu, možno by som ešte aj dnes v ňom strácal čas iba bezduchými hádkami s bezduchými ľuďmi. Ak teda hovorím o skutočnom, už praktickom ťahu k nezávislosti, mám na mysli predovšetkým obdobie od polovice roka 1990.

Stále však nie je celkom jasné, prečo ste dali prednosť podnikaniu pred herectvom.

Pozrite, po prevrate som bol pripravený, že rozhodne z divadla odídem do parlamentu minimálne na dva-tri roky. Keď sa mi to nepodarilo, dotiahol som teda predvolebnú kampaň do konca a potom v divadle oznámil, že odchádzam, aby som sa nejakým spôsobom etabloval na vlastných nohách. No a keď som sa pustil do podnikania s galériou a vinárňou pod Bratislavským hradom a zistil, že áno, to je to, čo mi dáva voľnosť, prišiel Twist.

Čo sa stalo s podielom Ivana Mjartana?

Ja som odpovedal Ľubovi [Machajovi], keď ma s Ivanom Mjartanom požiadali, či by som nezobral riaditeľovanie Twistu, že za istých okolností ho zoberiem. To znamenalo predovšetkým prevziať Mjartanov obchodný podiel. Nebolo predsa mysliteľné, aby sa pohyboval aj v politike, aj v rádiu, ktoré chcelo byť nezávislé.

Licenciu udeľovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR?

Áno.

Nebol v tom čase štátnym tajomníkom MK SR práve Ivan Mjartan?

Nie. Licenciu sme získali ešte za predchádzajúcej vlády, za ministra Ladislava Snopka. Dostali sme ju však asi len preto, lebo nikto z nás nebol v štatutárnych orgánoch a.s. Twist. Tam figurovala Mjartanova priateľka Veronika, jeho dnešná manželka, ešte pod svojím dievčenským menom a jedna obchodná spoločnosť. Ministerstvo kultúry teda pridelilo licenciu úplne neznámym ľuďom, čo považovalo za garanciu, že tento krok nebude pre vládnu- cu politickú moc nebezpečný. Tak trošku sme ho dobehli.

Ako mal Twist vyzerať podľa vašej začiatočnej predstavy?

Keď som vtedy dostal rovnakú otázku od Ľuba [Machaja] i od Ivana Mjartana, odpovedal som, aby mi dali chvíľu na rozmyslenie. Sadol som do auta a odcestoval na desať dní do Švajčiarska.

Načo?

Vo Švajčiarsku práve rok alebo dva vládol boom privátneho rozhlasového vysielania. Urobil som si teda po súkromných rádiách "exkurziu". Vrátil som sa nimi nadšený, definitívne nakazený rozhlasovým vírusom a rozhodnutý. Dnes už niektoré tie rádiá možno ani neexistujú, ale mne zostali vlastnými rukami natočené videozáznamy z ich roboty.

Prišli ste teda zo Švajčiarska a...

...a prevzal som Mjartanov podiel, presnejšie podiel jeho priateľky, a stal sa generálnym riaditeľom Twistu. 7. júla to bolo presne sedem rokov.

Museli ste sa s Ivanom Mjartanom finančne vyrovnať?

Myslím si, že to nie je podstatné.

Mne sa to nezdá nezaujímavé.

Viete, kolovali o tom rôzne rozprávky. Je to, samozrejme, hlúposť. Vtedy bola spomínaná licencia len zdrapom papiera. Nič neexistovalo. Nebola budova, neboli peniaze, nebolo nič. Ja som prevzal miesto generálneho riaditeľa Twistu a zdedil šesť redaktorov, ktorých zamestnal Ivan Mjartan a ktorých bolo treba platiť. Nepadli sme si do nôty a veľmi rýchlo som sa s nimi rozišiel.

Čo sa stalo so spoločnosťou, ktorá bola v Twiste vaším spoločníkom?

Ukázalo sa, že ona nielenže nechce a nebude Twist financovať, ale vlastne by z neho chcela len získavať peniaze! Preto v priebehu troch mesiacov som sa stal stopercentným majiteľom Twistu. Ešte predtým som získal súčasné priestory práčovne v Ružinove a začali sme ich prestavovať. Na sekeru.

To sa ako dalo?

Istá stavebná firma, ktorá bola na tom finančne celkom dobre a ktorú mi odporučili kamaráti, mala voľné kapacity a pristala na stavbu bez toho, aby som zložil nejaký preddavok. Ani žiadnu zmluvu sme neuzatvorili. Všetko na čestné slovo. Keď bolo prestavaných asi 1,5 milióna, začalo to byť dusné a vo firme už naozaj potrebovali peniaze, získal som, chvalabohu, úver. A, samozrejme, zaplatil som. V podstate od septembra 1992 do 1. februára 1993 sme prestavali budovu, zohnali a inštalovali mašiny a začali vysielať.

Aký bol pri spustení vysielania váš postoj voči HZDS?

S Ľubom [Machajom] sme si od začiatku hovorili, že nedovolíme, aby bolo rádio politicky zneužité. A že musí byť mienkotvorné a svojím spôsobom ovplyvňovať kvalitu života tejto krajiny. Takže vplyv HZDS ani inej strany nikdy nehral žiadnu rolu.

Ako filmovému alebo televíznemu divákovi mi vyšlo, že režiséri vás takmer pravidelne obsadzujú do úloh sebavedomých, arogantných, často až hulákajúcich postáv. Ste aj v biznise sebavedomý, arogantný a až hulákajúci?

Myslím si, že som energický, cieľavedomý a možno svojím spôsobom i trochu viac ambiciózny. Idem za istým cieľom a tomu podriaďujem všetko.

Skutočne všetko?

Som človek, ktorý má kompletne usporiadaný systém hodnôt. A jemu podriaďuje spôsob života i orga-nizácie práce. Moja manželka by vám iste povedala: Nič iné okrem Twistu ho nezaujíma.

Vraj aj Alexander Rezeš svojho času vyhlásil, že ho iné ako VSŽ nezaujíma.

Na rozdiel od Rezeša ja som nič od "tatka štátu" nezdedil. On dostal do daru dobre fungujúcu firmu, ktorú budovali generácie ľudí viac ako tridsať rokov. Dostal do lona jeden z mála ekonomických plusov socializmu. Podľa toho, že ho považoval za dar, sa zariadil: pridelil si 350-tisíckorunový denný plat. Ja by som si v Twiste tiež mohol dať 150-tisícový mesačný plat. No keď chcem, aby rádio fungovalo, aby moji zamestnanci dostávali pravidelne a načas svoje výplaty, dovoľujem si vyplácať len toľko, koľko si vyplácam.

Koľko?

Desaťtisíc mesačne.

To nemyslíte vážne?

Myslím to smrteľne vážne.

Dobre, možno existujú nejaké zisky, dividendy alebo iné peniaze z činnosti Twistu navyše...

Nemáme žiadne zisky, žiadne dividendy a ani iné peniaze navyše. Aby som však bol spravodlivý, musím priznať, že žijem aj z iných činností. Naďalej si napríklad privyrábam aj ako herec.

Vaši podriadení v Twiste musia potom brať lepšie výplaty ako vy...

Berú. Aj niekoľkonásobne.

Čo okrem kaviarničky-galérie a Twistu vlastníte?

Otvoril som bar. Ten som prenajal svojej dcére.

Vo Večerníku som čítal, že ste sa stali majiteľom kaviarne Štefánka. Prečo?

Štefánka je pre Bratislavčanov akousi kultovou záležitosťou. Čo si budeme rozprávať, bývali sme o tri ulice ďalej, pod Slavínom. Keď som bol malý a išli sme s otcom na prechádzku, vždy sme skončili v Štefánke. Posadil ma do záhrady, kúpil mi zmrzlinu a sám s Mudrochom, Smrekom a inými priateľmi popíjal víno. Čudujete sa, že som tak ťažko niesol, keď sa v Štefánke pred niekoľkými rokmi urobila tá necitlivá rekonštrukcia? A keď korunu všetkému nasadilo mesto, ktoré ju prenajalo Číňanom?

Kúpili ste ju vy alebo vaša sestra?

Keď sa dosiahlo, aby Číňania odišli, prejavili sme o kaviareň veľmi seriózny záujem. Mojou osobnou ambíciou - a myslím si, že aj ambíciou mojej sestry - je vrátiť Štefánku Bratislavčanom v jej pôvodnej podobe. Teda neakceptujeme rekonštrukciu spred desiatich rokov, ale podobu kaviarne z prvej republiky.

Získali ste ju vo verejnej súťaži?

Ako inak? Samozrejme. Prihlásilo sa päť záujemcov. Založili sme spoločnosť, predložili najzaujímavejší projekt.

Nezískali ste Štefánku najmä preto, lebo vaša sestra Bohdana Machajová je vicestarostkou Starého Mesta?

Chvalabohu sme konkurz vyhrali viac ako rok predtým, ako nastúpila na post vicestarostky. Predložili sme projekt kompletnej rekonštrukcie do historickej podoby Štefánky, plus sme povedali, že chceme z nej vytvoriť také multimediálne centrum, aby sa z jej priestorov mohli vysielať napríklad verejné nahrávky. Takisto predpokladáme, že sa v Štefánke zase budú stretávať intelektuáli a opäť sa stane literárnou kaviarňou s literárnymi večermi.

Uživí sa z tejto činnosti?

Nepredpokladáme žiadne veľké zisky. Nehovoriac o tom, že si musíme na rekonštrukciu požičať 30 miliónov Sk. No nepochybujem, že úver splatiť dokážeme.

V rozhovore pre SME hromžíte na súčasnú diskrimináciu súkromných podnikateľov. Čo ste mali na mysli?

Napríklad aj to, keď veľké štátne podniky neplatia zákonom stanovené odvody a ich manažéri sa pre to neobávajú kriminálu. Teda aj po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu pokračuje diskriminácia súkromných podnikateľov a umelé udržiavanie niektorých nefunkčných štátnych podnikov.

Maďari pred niekoľkými rokmi finančnú reštrukturalizáciu bankového i podnikového sektora urobili a výsledkom je, že vtedajšia vládna politická strana môže o svojom návrate do veľkej politiky iba snívať.

Tak už to v politike chodí. Ale viete, keď nastupovala terajšia vláda, povedal som si, že poznám a vážim si každého jej člena. Veril som, že ministri zabudnú na svoje stranícke sekretariáty a budú sa venovať len blahu krajiny. To sa, žiaľbohu, zatiaľ nestalo. Totiž ja ako slovenský občan kašlem na záujem HZDS, SNS, KDH, DU, DS, SDĽ alebo SOP. Zaujíma ma však, či a prečo musím platiť za americký dolár takmer 45 korún! Zaujíma ma, prečo nie sme porovnateľní a konkurencieschopní so svetom, prečo naši ľudia zarábajú dolár za dvadsaťkrát dlhší čas ako v štátoch Európskej únie a podobne. A prečo sa to zhoršuje. Takže na partikulárne stranícke záujmy sa dnes pozerám s krajným pohŕdaním. Štátni úradníci, ktorí žijú z daní občanov, by sa mali predovšetkým pozerať na prospech občanov. Keď to nerobia, treba ich vymeniť. Keby sme sa my tak správali ako oni dnes, možno by ani nemuseli sedieť vo vláde.

Môžete byť konkrétnejší?

Súčasnej garnitúre pomohli voľby vyhrať médiá. A je aj známe, ktoré. My sme asi rok pred parlamentnými voľbami dostali veľmi vážnu ponuku, aby sme predali Twist ľuďom blízkym HZDS. Núkali nám obrovskú sumu. Keby sme boli rádio vtedy predali, dnes by som sa na vlastnej jachte preháňal kdesi na Bahamách. Mal som však trošku iné ambície.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Rozhovor

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.