Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Na prácu v noci treba súhlas lekára

22.06.2006, 00:00

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Podnikanie

 Čo treba urobiť, ak chceme začať robiť v nočných zmenách? Musí to schváliť inšpektorát práce? Aká je pokuta za nesplnenie povinnosti? Je možné rozvrhnúť prácu tak, že zamestnanci budú pracovať v noci na osemhodinové zmeny a cez deň na dvanásťhodinové zmeny? O aký druh prevádzky by išlo, keby sa robilo väčšinou od pondelka do piatka a v prípade nárazovej práce aj počas sobôt, prípadne nedieľ?


Základné podmienky výkonu nočnej práce sú vymedzené v ustanoveniach § 98 Zákonníka práce. Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za zamestnanca pracujúceho v noci sa považuje zamestnanec vykonávajúci práce, ktoré si vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe, a tiež zamestnanec, ktorý pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok. Pred spustením nočnej práce zákon od zamestnávateľa vyžaduje, aby zabezpečil posúdenie zdravotnej spôsobilosti u zamestnancov, ktorí budú zaradení na nočnú prácu. Náklady na lekársku prehliadku prepláca zamestnancom zamestnávateľ.


Posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov pracujúcich v noci je zamestnávateľ povinný zabezpečiť a preplatiť najmenej raz ročne. Zariadiť to musí vždy aj vtedy, ak ho o to požiada tehotná zamestnankyňa, matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov alebo zamestnanec, ktorý má zdravotné poruchy vyvolané nočnou prácou. Okrem toho je zamestnávateľ, ktorý pravidelne zamestnáva zamestnancov v noci v zmysle § 98 ods. 7 Zákonníka práce povinný o tejto skutočnosti upovedomiť príslušný inšpektorát práce a  zástupcov zamestnancov, ak si to vyžadujú.


Pri začatí s nočnou prácou teda zamestnávateľ nepotrebuje osobitné povolenie inšpektorátu práce, stačí, ak túto skutočnosť inšpektorátu práce iba oznámi. Oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k inšpektorátu práce má len ten zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v noci pravidelne, nie iba výnimočne. Dĺžku pracovnej zmeny v noci môžete stanoviť na 8 hodín a cez deň na 12 hodín, avšak musíte pritom dodržať maximálne zákonné limity pracovného času. Zamestnávateľ je povinný rešpektovať § 98 ods. 8 Zákonníka práce, podľa ktorého musí u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila 8 hodín v období najviac štyroch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. Pri tomto výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.


Zamestnávateľ je povinný viesť si evidenciu nočnej práce. Pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien je zamestnávateľ povinný prihliadať aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvalo sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia závažné prevádzkové dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého zamestnanca, toho v zmysle § 174 Zákonníka práce vôbec nemožno zamestnávať nočnou prácou. Výnimku tvoria mladiství zamestnanci starší ako 16 rokov, ktorí môžu vykonávať nočnú prácu v rozsahu maximálne jednej hodiny, ak je to potrebné na výchovu na ich povolanie.


Za nočnú prácu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde aj mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku uvedeného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce za hodinu pre prvý stupeň. S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie vtedy vedúcemu zamestnancovi nepatrí. Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas zásadne na päť pracovných dní v týždni. Rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nesmie presiahnuť tri hodiny a  pracovný čas v jednotlivých dňoch nesmie presiahnuť deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. Výkon práce aj počas sobôt a nedieľ je pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času možný buď na príkaz zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Táto práca sa potom posudzuje ako práca nadčas a platí pre ňu § 97 Zákonníka práce.


V priebehu kalendárneho roka môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť najviac 150 hodín nadčasovej práce. Z vážnych dôvodov môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom nadčasy v rozsahu najviac 250 hodín ročne. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi popri mzde aj mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % priemerného zárobku. Namiesto mzdového zvýhodnenia možno so zamestnancom dohodnúť za nadčasovú prácu čerpanie náhradného voľna. Mohli by ste teda fungovať ako prevádzkareň s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, pričom vaši zamestnanci by v prípade potreby pracovali formou nadčasov aj cez víkend. Je potrebné dodržať maximálny zákonný limit nadčasovej práce. Pracovný čas v jednotlivých dňoch by však v zmysle § 86 ods. 2 Zákonníka práce nemal presiahnuť deväť hodín.


Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času upravuje § 87 Zákonníka práce. Tento model je možné uplatniť na štyri, najviac však na 12 mesiacov. Priemerný týždenný pracovný čas počas sledovaného obdobia nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť limit 12 hodín. O nepretržitú prevádzku ide vtedy, ak pracovný režim trvá súvislo po všetky dni v týždni. To sa na váš prípad nevzťahuje, keďže u vás by sa cez víkendy pracovalo len v prípade nárazovej práce.


Hlavný rozdiel medzi jednozmennou, dvojzmennou a nepretržitou prevádzkou je v dĺžke pracovného času. Pri jedno­zmennej prevádzke je to 40 hodín týždenne, pri dvojzmennej prevádzke 38 a ¾ hodiny týždenne a pri nepretržitej prevádzke najviac 37 a pol hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín týždenne.


Neoznámenie nočnej práce inšpektorátu práce, ako aj porušenie iných povinností zamestnávateľa môže viesť k uloženiu pokuty inšpektorátom práce. Výška pokuty sa vzhľadom na závažnosť a charakter porušenia povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov môže vyšplhať až do výšky 1 000 000 Sk.


Patrik Benčík, advokát




  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.