Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Neregulované súkromné škôlky

22.06.2006, 00:00 | Jarmila Horváthová | Lea Krčmáriková | © 2006 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Verejný sektor

Renáta má ročné dieťa, s ktorým je na rodičovskej dovolenke. V práci jej už naznačili, že by bolo načase, aby sa vrátila. Navyše, ani príspevok od štátu nie je taký vysoký, aby pokryl potreby rodinného rozpočtu. Rozhodla sa preto dať dieťa do súkromných jaslí. Pri výbere zariadenia mala tri kritériá: miesto blízko pracoviska alebo bydliska, prijateľná cena a dôveryhodný personál. Voľba nakoniec padla na súkromné centrum vzdialené pár minút od domu, ktoré sa jej hneď zapáčilo. Aj suma bola „znesiteľná“, vychádzala na niečo vyše sedemtisíc korún mesačne aj so stravou. Ukázalo sa, že aj dcérke sa tam celkom páči. Renáta išla do práce a dieťa začalo chodiť do centra. Ako nemilé prekvapenie sa ukázala suma, ktorá sa nakoniec objavila na poukážke. Bola vyššia ako tá, o ktorej jej v centre hovorili. Neupozornili ju totiž, že ide o cenu bez DPH.


Skúsenosť inej mamičky je z pohľadu dieťaťa horšia. Chodilo do opatrovateľského centra, no pre choroby bolo častejšie doma ako tam. Keď sa virózy stále opakovali a nič nepomáhalo, rozhodli sa rodičia vyskúšať iné centrum. Tam už dieťa problémy nemalo. Ako zhodnotila mamička, možno je to šťastie, možno náhoda, možno zhoda okolností. Ale možno aj iný prístup personálu.


Stačí málo. Na to, aby vzniklo opatrovateľské centrum, kde pracujúci rodičia nechajú dieťa, stačí voľná živnosť a byt. Nikoho na úradoch nezaujíma kvalifikovanosť personálu, hygiena, materiálové vybavenie ani spôsob výchovy. Zlákať rodičov, aby tam dieťa umiestnili, nie je až taký problém. O opatrovanie najmä tých najmenších detí záujem je. V Bratislave i v menších mestách.


Centrá vypĺňajú dieru, ktorá zostala po pôvodne štátnych a neskôr obecných jasliach. Po tom, čo ich prevzali od štátu obce, väčšinu z nich v rokoch populačného útlmu zrušili. No v ostatných dvoch rokoch sa situácia zmenila, detí sa začalo rodiť viac. Na rozdiel od minulosti, keď matky zostávali s deťmi doma do troch rokov, teraz veľa žien nastupuje do práce skôr. Nepriamo to podporuje i štát. Ženám, ktoré pracujú a ktoré potomkovi namiesto obecnej škôlky či jaslí zabezpečia inú formu opatery, ponechal do troch rokov dieťaťa rodičovský príspevok 4 230 Sk mesačne. Inak oň prídu. Výsledok je, že súkromné opatrovateľské centrá pribúdajú a prosperujú. Mesačný poplatok sa pohybuje od troch do 18-tisíc korún. Plus strava. Ceny v Bratislave sú približne raz také, ako napríklad v Banskej Bystrici.


Fungovaniu takýchto centier pritom žiadna legislatíva nestanovila jasné pravidlá. Ich úroveň sa tak môže z prípadu na prípad výrazne líšiť a cena na zorientovanie sa nestačí.


Škôlka, jasle či centrum? V sieti zariadení evidovaných na Ministerstve školstva SR sú obecné, cirkevné a súkromné materské školy. Tie pracujú podľa Programu výchovy a vzdelávania detí v materských školách. Pre obecné škôlky je záväzný. Podľa Viery Hajdúkovej zo Štátnej školskej inšpekcie sa zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl môžu rozhodnúť, či tento program prijmú alebo či budú postupovať podľa vlastného. Ten si vypracúvajú zriaďovatelia po dohode s ministerstvom školstva. Jeho dodržiavanie potom kontrolujú školskí inšpektori. Súkromná či cirkevná škôlka zaradená do siete dostáva na každé dieťa dotáciu od štátu.


Opatrovateľské zariadenie pre deti byť v sieti nemusí. V takom prípade nesmie používať označenie materská škola a nedostáva dotácie. Náplň činnosti si vytvára bez usmernení či obmedzení a obsah ani úroveň výchovy či vzdelávania nikto nekontroluje. O tom, čo budú deti robiť, rozhoduje a je za to zodpovedný výlučne zriaďovateľ. Len na rodičovi záleží, či je so zariadením spokojný.


Katarína Guziová zo Štátneho pedagogického ústavu označuje tieto centrá za „cestu späť“. Hovorí o stopercentne kvalifikovaných pedagógoch v materských školách, ktorí dokážu napríklad zavčasu podchytiť poruchy správania. Vyjadruje pochybnosť, či to dokážu neodborníci. S jej názorom súhlasí aj Jana Kamenská, majiteľka súkromnej škôlky zaradenej do siete rezortu školstva. Vyštudovaná pedagogička sa rozhodla byť pod ministerstvom, lebo je presvedčená, že sa tak lepšie garantuje istá úroveň výchovy a vzdelávania. Počas rozhovoru s TRENDOM s deťmi komunikuje striedavo po slovensky a anglicky. Aj jej skúsenosti hovoria o kolísavej úrovni zariadení.


Zákon neexistuje. Kto si zriadi opatrovateľské centrum v byte a chce sa starať o niekoľko detí, okrem živnostenského listu nijaké iné povolenia nepotrebuje. Na Krajskom úrade v Bratislave záujemcovi o opatrovanie detí v prenajatom byte povedia, že mu stačí takzvaná voľná živnosť na organizovanie voľného času detí. Stačí prísť na úrad, vyplniť žiadosť, doložiť tisíckorunový kolok a výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Ak bude centrum v prenajatom byte, je potrebné predložiť nájomnú zmluvu. Žiadne povolenie od hygienikov či doklad o vzdelaní sa nevyžaduje.


Potvrdzuje to aj bývalá detská zdravotná sestra Katarína Opuštinová, ktorej zariadenie sa stará o osem detí vo veku od jedného do dva a pol roka. Má na to trojizbový byt, na ktorý si vzala úver. Keď sa chcela od príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva (bývalá okresná hygienická stanica) dozvedieť, ako ho má upraviť, dostala odpoveď, že ak ide o  bytový priestor, ten hygienikov nezaujíma. Do zariadenia investovala pár desiatok tisíc korún a sama sa čuduje, že okrem živnostenského listu nič nepotrebovala.


Podobnú skúsenosť má aj Jana Matysová, ktorá spolu s manželom vlastní stredisko pre 19 detí v Banskej Bystrici. Tiež sa snažila na úradoch zistiť, pod koho má patriť. Nepochodila. Tak aspoň požiadala hygienikov o povolenie na prevádzku. Z vlastnej iniciatívy. „Aby som mala pre rodičov nejaký papier, že tu je všetko tak, ako má byť,“ dôvodí.


Podľa vedúcej odboru ochrany zdravia a detí mládeže Úradu verejného zdravotníctva SR Jany Novákovej existujúci zákon o ochrane zdravia ľudí z roku 1994 naozaj nestanovuje nijaké požiadavky na súkromné opatrovateľské centrá pre deti. Hovorí len o zariadeniach v sieti ministerstva školstva. No ani v novom zákone o verejnom zdravotníctve, ktorý nadobudol účinnosť tento mesiac, sa táto problematika nerieši.


Kuchára treba. Jediné, s čím mali hygienici v zariadení K. Opuštinovej problém, bola kuchyňa. Na to, aby mohla deťom variť, by musela podľa nich zamestnávať vyučenú kuchárku. Kuchyňa by musela spĺňať okrem toho toľko kritérií, že zariadiť tak panelákový priestor je nemožné. „Trochu ma zaráža, že variť deťom môže len vyučená kuchárka, ale starať sa o ne môže hocikto,“ konštatuje. V skutočnosti ani na vybavenie kuchýň či zariadení pre osobnú hygienu nie sú v súkromných opatrovateľských centrách stanovené nijaké požiadavky. Opäť neexistuje legislatíva.


Zobrať si na opatrovanie pár detí môže byť jednoduché. No vybudovať jasle či škôlku na úrovni tak, aby ustrážila 25 či 30 šarvancov, vyžaduje veľké náklady. Zuzana Demovičová, majiteľka centra, ktoré navštevuje 31 detí, hovorí o dlhodobej návratnosti investície. Podniká v rodinnom dome, kde boli pôvodne kancelárske priestory. Hoci tiež nepatrí do siete ministerstva školstva, chcela, aby jej centrum z bezpečnostného aj hygienického hľadiska spĺňalo rovnaké podmienky ako obecné škôlky. Najmä pre vlastné svedomie, hovorí.


„Keď som sa dozvedela, čo všetko treba urobiť, aby sme dostali napríklad od hygienikov povolenie na prevádzku bez výnimky, nebolo mi všetko jedno,“ hovorí vyštudovaná klinická logopedička. Do úprav investovala asi milión korún a práce trvali pol roka. Najviac peňazí pohltilo vybavenie kuchyne. Len výleviek v nej musí byť päť. Okrem toho bolo nevyhnutné, aby si urobila rekvalifikačný kurz na povolanie kuchár. Pre prípad, ak by vyučená kuchárka, ktorú zamestnáva, ochorela.


Konkurencia – zatiaľ nie. Zakladanie súkromných opatrovateľských centier pripomína organizovanie letných detských táborov na začiatku 90. rokov minulého storočia. Aj vtedy len od rodičov záviselo, komu zveria deti a financie. Úrad verejného zdravotníctva na nich apeluje, aby si overili úroveň starostlivosti o svojho potomka. Napokon, pri neexistujúcej legislatíve sú jediní, kto to môže urobiť. Podľa J. Novákovej z úradu zdravotníctva sa dá čakať, že vzhľadom na rýchlo rastúci počet opatrovateľských centier bude ministerstvo zdravotníctva ich legislatívnu úpravu riešiť.


Sú súkromné opatrovateľské centrá konkurencia pre obecné zariadenia? Tie, ktoré opatrujú deti v jasličkárskom veku, súťažia najmä medzi sebou navzájom. Pretože obecných jaslí je minimum. Zariadenia pre staršie deti zatiaľ konkurenciu pre obecné materské školy nepredstavujú. Stane sa tak, až keď budú cenovo prístupné pre väčšiu skupinu rodičov, myslí si riaditeľka obecnej materskej škôlky v bratislavskej Rači Viera Pilková. Za výhodu „súkromníkov“ považuje ich schopnosť prispôsobiť sa pracovnému času rodičov. Súkromné centrá odporúča rodičom, ktorí chcú, aby ich dieťa od útleho veku hovorilo cudzím jazykom. Prípadne je extrémne introvertné a zle znáša väčší kolektív v obecných škôlkach.




  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Verejný sektor

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.