Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Turistický biznis podľa eurofondov

29.06.2006, 00:00 | Gabriel Beer | Peter Marčan | © 2006 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Ekonomika v SR



Po vytiahnutí fotoaparátu sa chlapi zo stavebnej firmy Sibamac, ktorí opravujú starý kaštieľ vo Vrakúni v Dunajskostredskom okrese, vyľakajú. Ak by sa objavila fotografia, investor by nás vytriasol z peňazí. V zmluve sú za to strašné pokuty, vysvetľuje jeden z nich. Ako vyzerá návrat romantizmu do srdca modernej Európy, netušia. Práve to je názov projektu, na ktorom pracujú. Len povinná tabuľa informujúca o príspevku z eurofondov pri kaštieli chýba. „To bude asi náš kaštieľ. Mám tu projektovú dokumentáciu zo stavebného konania,“ húta starosta obce Vrakúň. Rozpomínať na projekt sa začal až potom, ako TREND pomohol menom investora.



Nové centrá. Návrat k romantizmu patrí medzi projekty v cestovnom ruchu, ktoré vlani prvý raz získali nenávratnú dotáciu zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Vízie štátnych plánovačov hovoria o podpore rozvoja, respektíve vzniku stredísk s komplexnou ponukou. Turisti sú náročnejší, ponuku a kvalitu služieb treba rozširovať. Desiatky miliónov korún získali takpovediac tradičné centrá turizmu – Terchová, Vysoké Tatry. Či už priamo obce alebo tamojší podnikatelia. No medzi úspešnými sú regióny, ktoré s turistami príliš skúseností nemajú.



A cesta po týchto nádejných destiná-
ciách vyvoláva minimálne spýtavé pohľady. A otázky o zmysle investovania stoviek miliónov korún z verejných zdrojov. U niektorých ašpirantov na budúce centrá cestovného ruchu chýba základná infraštruktúra, ktorú vyžadujú aj nenároční domáci návštevníci, nieto ešte zahraničná klientela. Chýbajúce hotely či možnosti najesť sa v reštaurácii spĺňajúcej aký-taký štandard možno prídu so súkromnými investormi.



Z názvov projektov, ktoré získali dotáciu aj cez sto miliónov korún, sa veľa vyčítať nedá. Preto sa reportéri TRENDU vybrali pozrieť na tie z pohľadu priznaných grantov najväčšie zo vznikajúcich „centier cestovného ruchu“. Opýtať sa, čím presvedčili o potenciáli regiónu a kvalite projektu. Z menej známych turistických oblastí je mimoriadne úspešný Trnavský kraj. Napríklad Galanta na projekt Centrum cestovného ruchu získala 130 miliónov korún. „V polovici budúceho roka otvoríme termálne kúpalisko. Mesto investuje ďalších sedemdesiat miliónov korún,“ vysvetľuje prednosta mestského úradu Tibor Polák. V päť kilometrov vzdialenom Sládkovičove už jedno termálne kúpalisko majú, podľa prednostu to žiadny problém nie je. Ani to, že ich konkurent takisto dostal príspevok z eurofondov. Sto miliónov korún na skvalitnenie služieb.



O lobingu otvorene... V areáli termálneho kúpaliska chce Sládkovičovo z bruselskej podpory postaviť kongresovo-informačné centrum. Čo konkrétne projekt zastrešuje a či má kongresový hotel pri termálnom kúpalisku budúcnosť, nemá kto zhodnotiť. Primátor bol pracovne mimo mesta. Zamestnanci mestského úradu tvrdili, že on je najkompetentnejší poskytovať informácie. Ako možno z ničoho nič vybudovať kongresové centrum, napokon vysvetľuje jeden z tamojších podnikateľov. Na hotel by im peniaze nedali, tak teda napísali, že postavia kongresovú časť, tvrdí iný úspešný žiadateľ z regiónu znalý problematiky projektov cestovného ruchu.



Oproti Galante bude Sládkovičovo vo výhode. Galanta v súčasnosti nemá dostatok ubytovacích kapacít, čo priznáva aj T. Polák. Jediný hotel priamo v meste si pamätá časy, keď slúžil ako robotnícka ubytovňa. Samospráva rokuje s majiteľmi o potrebe modernizácie. Ale aj vedľa termálneho kúpaliska by sa mal postaviť hotel zo súkromných zdrojov, vysvetľuje prednosta. Ani rezort hospodárstva o podpore dvoch zhodných projektov pár kilometrov od seba nepochybuje. Má ísť o využitie potenciálu geotermálnych prameňov. A o systematickosti takéhoto prístupu vraj svedčia medziročné nárasty návštevnosti takýchto zariadení.



T. Polák otvorene hovorí, že projektu Galanty pomohol okrem kvality lobing na správnych miestach. Bez toho to podľa neho v eurofondoch nejde. Vezmite si, aký bol pomer žiadostí a peňazí, ktoré mohli získať, hovorí. V prípade verejnej sféry žiadosti presahovali dostupné peniaze štvornásobne, pri súkromných projektoch dokonca sedemnásobne. Slovo lobing v prospech mesta sa v Galante neboja používať. Dokonca ho má magistrát v oficiálnom programe. O tom, kto sa konkrétne za projekt Galanty prihovoril, už prednosta taktne mlčí. No pripúšťa, že je to aj o osobných väzbách a politike.



....a trochu zahmlene.



Za ďalšími úspešnými projektmi v regió-
ne netreba od Galanty cestovať ďaleko. Vrakúň má byť miestom „návratu romantizmu do srdca modernej Európy“. Odmeranosť pracovníkov stavebnej firmy vysvetľuje investor jednoducho. Sú platení aj za stráženie objektu. „Keby ste sa boli ozvali vopred, samozrejme by sme zariadili, aby vám projekt aj ukázali,“ hovorí jeden zo spoločníkov firmy Valor-X Tibor Végh. Ktorý je zároveň člen predstavenstva reprezentujúci štát v Západoslovenskej energetike.



Ďalšia komunikácia je už ťažšia. T. Végh
tvrdí, že lobing nepotrebovali. K tomu, či nepomohlo práve jeho silné zázemie, sa vyjadrovať nechce. Ani k tomu, čo konkrétne do projektu priniesol druhý spoločník – firma B.C. Invest. V jej orgánoch figurujú aj traja pracovníci jednej z najvplyvnejších advokátskych kancelárií na Slovensku Csekes, Világi, Drgonec & Partners.



Po počiatočných problémoch so získavaním odpovedí sa nakoniec s TRENDOM kontaktovali emisári zúčastnených investorov. Snažili sa sprostredkovať vysvetlenie niektorých otázok. „Advokátska kancelária na projekte nijako neparticipuje. B.C. Invest je developer, ktorý do projektu vstúpil tento rok,“ uzatvára nakoniec túto tému T. Végh. Pripúšťa aspoň, že rokujú o vstupe zahraničného investora do projektu, v ktorom tretinu z vyše dvesto miliónov korún zafinancujú eurofondy. Je pravdepodobné, že vstup zrealizuje práve cez B.C. Invest. Pravidlá čerpania peňazí neumožňujú zmenu vlastníckej štruktúry pri súkromnom projekte počas prvých piatich rokov od ukončenia bez súhlasu riadiaceho orgánu. Investora bude musieť schváliť ministerstvo.



Dvojaký úžitok. Lehnice sú pol hodinu cesty autom od Vrakúňa v smere do Bratislavy. Tabuľa v areáli kaštieľa a doliečovaco-opatrovateľského centra neziskovej organizácie Vitalita avizuje, že do konca júla bude projekt, na ktorý EÚ prispela 38 miliónmi korún, dokončený. Vysoká divoko rastúca zeleň a ošarpané lavičky turistov neprilákajú. Nové verejné osvetlenie, chodníky, lavičky a parkovacie miesta to majú zmeniť. Z projektu bude teda profitovať aj Vitalita. No primárne ide o zatraktívnenie lokality, kde by malo vyrásť... áno, termálne kúpalisko. „Máme tu geotermálne vrty, aj na tie by sme chceli získať eurofondy,“ vysvetľuje starosta Lehníc František Szitási. Investor by následne od Vitality pozemky kúpil.



Obavy o nedostatok záujemcov o investíciu do kúpeľného centra starosta nemá. Pripúšťa, že ich možno pritiahne jeden zo spoluzakladateľov Vitality. Ten podržal centrum v začiatkoch fungovania, keď z vlastných výkonov nedokázalo utiahnuť prevádzku. „Je pravdepodobné, že má svojich ľudí v správnej rade a bude chcieť spolurozhodovať aj pri hľadaní investora,“ reaguje starosta na otázku, prečo súkromná firma financuje chod neziskovej organizácie.



Do Správnej rady Vitality môže členov nominovať z titulu spoluzakladateľa aj neziskovka Zdravie. Podľa zistení TRENDU za ňou stojí bratislavská akciová spoločnosť E.I.C. Prostredníctvom nej drží napríklad majoritný balík v Slovenských lodeniciach Komárno rakúska banka EURAM. Vo firme figurujú podobne ako pri projekte obnovy kaštieľa vo Vrakúni pracovníci kancelárie Csekes, Világi, Drgonec.



No starosta F. Szitási lobing za projekt Lehníc, či už zo strany lokálnych podnikateľov alebo vysokých politikov z regió-
nu, vylučuje. „Bol by som rád, možno by sme dostali viac. Ale na druhej strane je lobing v týchto veciach prirodzený,“ pripúšťa. Podľa neho je logické, že sa politici z vysokých štátnych postov snažia pomôcť vlastným regiónom.



Úspešná Skalica. Mimoriadny úspech sa v rámci vlaňajších opatrení na podporu cestovného ruchu podaril Skalici. Najmä z pohľadu kombinácie úspešného projektu mesta a súkromného investora. Sama Skalica získala na projekt Mestský cestovný ruch 120 miliónov korún. A ďalších 110 miliónov korún priklepla hodnotiaca komisia spoločnosti Hotel Skalica. Oba projekty sú v plnom prúde. V centre mesta vymieňajú dlažbu, obnovujú verejné osvetlenie, chodníky a zeleň. „Chceme pretvoriť architektúru mesta na ráz, aký malo na prelome 19. a 20. storočia,“ vysvetľuje vedúci oddelenia strategického rozvoja a marketingu mestského úradu Vladislav Horňák. O kvalite projektu nepochybuje. Mesto nazbieralo skúsenosti pri predvstupových či iných podporných fondoch. Aj preto lobing v prospech projektu vylučuje.



Otvorenejší je Viliam Staník, člen Predstavenstva Hotela Skalica. Pripúšťa, že v prípade ich štvorhviezdičkového kongresového hotela, ktorého hrubá stavba už stojí, zohralo úlohu krytie. „Aj keď je projekt dobrý, potrebujete, aby v takej konkurencii niekto zaň loboval,“ tvrdí. O tom, či sa treba obracať na silných regionálnych podnikateľov s kontaktmi v Bratislave, na dodávateľov stavebných či iných častí projektu alebo priamo na politikov, mlčí.



V akciovke Hotel Skalica sú aj zástupcovia miestnej podnikateľskej skupiny SK-Energy, kontrolujúcej napríklad Baňu Záhorie. Podiel má aj príbuzná primátora mesta Pavla Chovanca. Hotelierstvo nie je prvému mužovi mesta cudzie. Zatiaľ jediný hotel, ktorý úrovňou služieb môže uspokojiť biznis klientelu navštevujúcu tunajšie firmy Grafobal či Ina Skalica, je takisto jeho rodinný podnik. Podľa zistení TRENDU za úspechom skalických projektov stojí práve silný lobing regionálnych politikov. Ich primátor sa pozná aj cez hokej s vysoko postavenými politikmi, tvrdí úspešný konkurent Skalice v oblasti projektov cestovného ruchu.



Prvé problémy. I keď projekty ani zďaleka nie sú dokončené, je jasné, že pri ich plánovaní niektorí žiadatelia precenili sily. A to zhodou okolností  pri „najúspešnejšom“ projekte verejnej sféry. Plán výstavby Vodného raja v obci Vyhne presvedčil hodnotiacu komisiu natoľko, že jej priklepla najvyššiu dotáciu spomedzi projektov obcí a miest. Takmer 140 miliónov korún. Lenže obec pôvodne žiadala o štyri desiatky miliónov viac.



Práve krátenie grantu ju dostalo do situácie, keď otvorene hovorí, že bez súkromného spoluinvestora projekt nedokončí. Obci, ktorá má príjmy rozpočtu okolo 11 miliónov korún, banky nepožičajú. „Boli sme postavení pred voľbu. Berte alebo nechajte tak. Na peniaze čakajú ďalšie desiatky projektov,“ vysvetľuje starosta Milan Filip, prečo nakoniec zmluvu so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch podpísali. Ak rezort hospodárstva obci vstup investora nepovolí, projekt sa nedokončí a peniaze bude treba vrátiť Bruselu. Ak investora povolí, musí nájsť spôsob, ako zabráni vytlačeniu obce z projektu. Napríklad cez zvyšovanie základného imania akciovky, ktorá by pravdepodobne musela vzniknúť.



To, že Vyhne majú pred sebou dlhú cestu za turistickou destináciou, naznačuje okrem chýbajúcich peňazí aj úroveň služieb. Turista počas návštevy márne hľadá miesto, kde by sa naobedoval. Miestni obyvatelia ho odkážu na hotel Sitno, no ten práve rekonštruujú. Hladný cestovateľ s prázdnou peňaženkou musí riešiť aj iný problém. „Najbližší bankomat nájdete v Hliníku nad Hronom alebo potom v Banskej Štiavnici,“ radia obyvatelia obce. Starosta je optimista: zvýšenie úrovne služieb príde samo.





  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika v SR

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.