Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenská internetová doména nie je na predaj

13.01.1999, 09:06 | Jozef Andacký | © 1999 News and Media Holding

1

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Rozhovor

     
  •  EUnet Slovakia prideľuje slovenským subjektom doménové mená, ktoré zabezpečujú identifikáciu počítačov v internete, a je správcom najvyššej slovenskej domény .sk. Ako získal toto postavenie?

Po rozdelení česko-slovenskej federácie sa začiatkom roku 1993 prestala používať doména .cs. Spravovali ju ľudia z Vysokej školy chemickotechnologickej v Prahe, ktorí neskôr vytvorili český EUnet [EUnet Czechia, s.r.o., Praha]. Všetky subjekty, ktoré vtedy pôsobili na slovenskom internetovom trhu - teda akademické združenie SANET a my -, mali záujem, aby sa do konca roka 1993 pre slovenské internetové servery začala používať nová národná doména. So SANET sme sa dohodli, že preberieme jej správu. SANET poskytol počítač, na ktorom dodnes doménu prevádzkujeme [počítač s adresou ns.eunet.sk].

FOTO - MIRO NÔTA

Dlho sme nevedeli, akú doménu bude SR mať, uvažovalo sa aj o .sq. Napokon sa na základe normy ISO 3166 začal používať kód .sk. Faktický vznik slovenskej domény zabezpečila internetová autorita IANA v súčinnosti s RIPE [inštitúcie prideľujúce identifikačné adresy internetu]. V priebehu roka 1993 z domény .cs migrovalo na .sk zhruba 50 domén druhej úrovne.

V súčasnosti je pod doménou .sk registrovaných 5600 domén druhej úrovne. Najväčší rast nastal po Cofaxe `96, keď na slovenský trh vstúpili noví poskytovatelia služieb internetu. Dnes nám denne prichádza 20 až 30 žiadostí. Ak sú v nich všetky údaje uvedené správne a ak sa nevyskytnú nejaké nezhody, žiadosti vybavíme do dvoch pracovných dní.

     
  •  Dalo by sa povedať, že správca najvyššej domény je vlastne vládcom príslušnej časti internetu. Občas sa stretávam s názorom, že EUnet Slovakia toto postavenie zneužíva, že prideľuje doménové mená podľa osobných sympatií či obchodných záujmov. Vraj si registrujete ľahko zapamätateľné doménové mená pre seba a svojich známych...

Myslím si, že na takéto podozrenia neexistuje dôvod. Je pravda, že máme jednu viditeľnú doménu - internet.sk. No zaregistroval som ju v čase, keď o domény ešte nebol príliš veľký záujem. Navyše, Slovenská akadémia vied (SAV) si predtým zaregistrovala doménu online.sk.

Myslím si, že môžeme mať čisté svedomie. Za registráciu domén sme nikdy neúčtovali ani korunu. Aj domény, ktoré registrujeme pre našich zákazníkov, musia čakať v rade.

Už aj pre možnosť podozrenia zo zneužívania sa pozícia správcu najvyššej domény stáva nepraktická. Za všetko, čo sa stane, obviňujú nás. A pritom ľudia, ktorí sa voči nášmu správcovstvu najviac ohrádzajú, majú domén registrovaných pomerne dosť - vždy sme im vychádzali v ústrety.

     
  •  Keď som sa na vyššie spomenuté postrehy pýtal Jaroslava Bobovského zo SAV, hovoril mi, že sa plánuje vytvorenie nezávislej inštitúcie, ktorá by prideľovala doménové mená namiesto EUnetu. Zatiaľ však neexistuje. Kde to viazne?

Zrejme sú všetci príliš zaneprázdnení. Začiatkom leta 1998 sme iniciovali vznik asociácie slovenských poskytovateľov, ktorá by slúžila ako platforma na vzájomnú komunikáciu a vyjadrovanie profesijných záujmov. Takáto organizácia by časom mohla vykonávať aj registráciu domén.

Vhodnou platformou by mohlo byť aj slovenské peeringové centrum - ak by sa transformovalo z prevádzky Centra výpočtovej techniky Slovenskej technickej univerzity na združenie právnických osôb podľa vzoru českého peeringového centra.

FOTO - MIRO NÔTA

Doménu .sk by podľa mňa malo spravovať nezávislé združenie, nie štátna inštitúcia. Nebol by som rád, keby na Slovensku vznikla inštitúcia podľa vzoru organizácie RIPE. Medzičasom sa totiž dostala do takých osídel byrokracie, že je dosť komplikované komunikovať s ňou.

     
  •  Registrácia domén je zatiaľ na Slovensku bezplatná. Uvažuje sa o jej spoplatnení tak, ako je to zvykom v zahraničí?

EUnet Slovakia poplatky vyberať nebude. Ak by sme ich začali vyberať, kritika voči nám by ešte zosilnela. Odpoveď na otázku spoplatňovania registrácie domén prenechám spomenutému združeniu, ktoré by okrem poskytovateľov mohlo zastrešovať aj telekomunikačných operátorov či tvorcov obsahu slovenského internetu.

RIPE plánuje v spolupráci so správcami domén najvyššej úrovne vydať smernice na správu týchto domén. Ak také odporúčanie vznikne, budeme ho aplikovať aj pre doménu .sk. Treba povedať, že doména .sk je prioritne určená pre slovenských užívateľov internetu. Nie je na predaj, hoci o ňu je záujem. Niektoré karibské ostrovné štátiky svoju doménu najvyššej úrovne predali - napríklad .nu alebo .to.

     
  •  Ceny služieb EUnetu patria medzi najvyššie spomedzi slovenských poskytovateľov, najmä v prípade telefonického pripojenia. Ako dokážete prežiť na trhu s takými vysokými cenami?

Telefonické pripojenie do internetu nie je hlavnou časťou našich služieb. Ani s nízkymi cenami nebudú služby telefonického pripojenia príliš ziskové. Konzumujú totiž značnú časť prenosových kapacít siete, pričom príjmy nie sú adekvátne. Podiel tržieb zo služieb telefonického pripojenia na celkových príjmoch firmy klesá napriek tomu, že tieto tržby v absolútnom meradle rastú. Podiel služieb pripojenia pevnými linkami naopak stúpa.

Hlavnou cieľovou skupinou EUnetu Slovakia sú podnikateľské subjekty, ktorým poskytujeme pripojenie do internetu pevnou linkou. Za stanovený poplatok dostávajú od nás komplexnú službu bez príplatkov. Ani v budúcnosti nechceme ceny našich služieb znižovať, chceme sa zameriavať na rozširovanie poskytovaných služieb, zvyšovanie ich hodnoty.

     
  •  EUnet Slovakia prevádzkuje niekoľko populárnych internetových serverov. Ktorá služba je najnavštevovanejšia?

Naša hlavná domovská stránka www.eunet.sk zaznamenáva 100-tisíc prístupov mesačne. V našej sieti sa nachádza viacero populárnych serverov, ktoré však neprevádzkuje EUnet Slovakia - napríklad InfoDigest, Panorama, SportSTV, Pravda, TREND,

Infotrendy či Sieťovka a Music Media Shop.

V spolupráci so známym nadšencom slovenského internetu Jarom Filipom a firmou Sun Microsystems Slovakia, s.r.o., Bratislava pripravujeme projekt internetového rádia. Pôjde o živé vysielanie niekoľkokrát do týždňa, ktoré bude Jaro Filip moderovať priamo zo svojho domova.

     
  •  Aký je vzťah EUnetu Slovakia a spoločnosti EUnet International so sídlom v holandskom Amsterdame?

Názov EUnet sa od roku 1982 používal pre počítačovú sieť západoeurópskych výskumných inštitúcií. Časom prišlo po vzore UUNetu, americkej obdoby EUnetu, k jeho komercionalizácii. EUnet International rozoznáva tri typy partnerov - riadnych členov skupiny, pridružených členov a voľne kooperujúcich partnerov.

EUnet Slovakia je pridruženým členom. EUnet International nám poskytuje prístup do svojej siete a tým do zahraničného internetu. Prepojenie určitý čas viedlo cez Viedeň a neskôr cez Prahu. Vzhľadom na vysoké ceny Slovenských telekomunikácií a českého SPT Telecomu sme sa začiatkom roku 1997 rozhodli pre satelitnú linku spoločnosti Telenor. Naše súčasné vzťahy so sieťou EUnetu International sú najmä v oblasti marketingu a v obojstrannej výmene technologických skúseností.

     
  •  Neexistuje tam ani majetkové prepojenie?

Nie. EUnet International nevlastní podiel v spoločnosti EUnet Slovakia. Prebiehali síce rokovania o odkúpení, ale vzhľadom na situáciu na Slovensku boli odložené. V súčasnosti sa o odkúpení znova začína hovoriť, pretože EUnet International získala americká spoločnosť Qwest.

Qwest v USA prevádzkuje mohutnú optickú sieť. Zaujímavé je, že ide o natívnu IP sieť - transfer údajov zabezpečuje protokol IP, nie Frame Relay či ATM. V USA Qwest kúpil poskytovateľa SuperNet a operátora medzimestských hovorov LCI International.

EUnet International je súčasťou nového spoločného podniku firiem Qwest a holandskej telekomunikačnej spoločnosti KPN. Cieľom tohto projektu je v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sprevádzkovať v Európe vysokokapacitnú optickú sieť EuroRings a naplniť ju rozličnými telekomunikačnými službami multimediálneho charakteru na báze IP protokolu.

     
  •  Prečo nie je EUnet Slovakia členom Slovenskej asociácie elektronického obchodovania (SAEO)?

Pokiaľ som sledoval aktivity tohto združenia, išlo väčšinou o aktivity na báze EDI [Electronic Data Interchange - štandardizovaná elektronická výmena dát na medzipodnikovej úrovni v privátnych sieťach]. Keď sa SAEO začne zaoberať priamo obchodovaním cez internet, budeme mať o členstvo záujem.

V slovenskom internete však v súčasnosti chýba vhodný platobný prostriedok. V zahraničí bežná možnosť platenia kreditnou kartou [VISA, Eurocard/MasterCard] je na Slovensku zatiaľ výnimkou, tak ako sú výnimkou aj držitelia týchto kariet. Obrat by mohol priniesť systém umožňujúci platby bankomatovou kartou typu Maestro.

Dnešné slovenské internetové obchody predávajú tovar väčšinou na dobierku, internet slúži len na uskutočnenie objednávky.

     
  •  Záujem o internet neustále rastie. Nijako zvlášť ho neovplyvnilo ani minuloročné zdražovanie telekomunikačných poplatkov. Myslíte si, že dopyt po internete je nezávislý od vývoja telefónnych poplatkov?

V našom segmente - medzi komerčnými firmami - sme zaregistrovali dvojmesačné zaváhanie. Vývoj však zostal v intenciách rastu a postupne nadobudol rozmery ako pred zdražovaním. Záujem rastie aj vďaka novým technológiám, napríklad modemom s prenosovou rýchlosťou 56 kb/s či ISDN.

Zdražovanie telefónnych poplatkov však zrejme ovplyvnilo rozvoj v segmente domácností. Domáci užívatelia internetu platia Slovenským telekomunikáciám možno aj niekoľko tisíc korún mesačne, kým poskytovateľom výrazne menej. Za cestu z domu k poskytovateľovi platia výrazne viac ako za cestovanie po celom svete. Ďalšie zvyšovanie lokálnych poplatkov či skracovanie impulzov považujem za neúnosné.

     
  •  Existuje nejaký príklad zo zahraničia, kde sa telefonické pripojenie do internetu z hľadiska poplatkov kvalifikuje inak než normálne telefonovanie?

Neviem o takom. Existujú zelené čísla, na ktoré možno volať bezplatne, užívateľ však platí viac za službu. V mnohých krajinách možno v rámci mesačného paušálneho poplatku uskutočňovať lokálne hovory bez ďalšej tarifikácie. Takéto riešenie by iste prinieslo výhody pre užívateľov internetu.

     
  •  Myslíte si, že noví poskytovatelia internetu prostredníctvom mobilných sietí či rozvodov káblových televízií môžu ohroziť biznis a existenciu klasických poskytovateľov cez telefónne linky?

Operátori mobilných sietí nie sú nebezpeční. Cena pripojenia [telefonátu] je príliš vysoká, prenosová kapacita príliš nízka. Nemyslím si, že výrazným konkurentom pevnej siete by mohla byť sieť GSM 1800 - cena pripojenia by sa pravdepodobne príliš nezmenila, hoci prenosová kapacita je výrazne vyššia ako pri GSM 900.

Káblové siete sú zaujímavá možnosť prístupu do internetu najmä v segmente SOHO [Small Office and Home Office - malé kancelárie a domácnosti]. Nemyslím si však, že by poskytovateľov fungujúcich cez pevnú sieť existenčne ohrozili už v krátkom čase. Každý poskytovateľ má rozbehnutých viacero aktivít - prežitie je otázka toho, ako sa vie orientovať. Kábloví operátori však nemusia byť len konkurentmi. Môžu klasickým poskytovateľom pomôcť pri budovaní prenosových sietí.

Pre poskytovateľov sú však v súčasnosti podstatne dôležitejší alternatívni prevádzkovatelia dátových okruhov. Zatiaľ nie je miera ich prieniku na trh príliš vysoká, pretože je ich málo - najväčším je Corinex Group, a.s., Bratislava prevádzkujúci dátovú sieť slovenských energetikov a plynárov. Myslím si, že prichádza čas, keď sa alternatívni operátori budú snažiť, aby poskytovatelia prešli čiastočne alebo úplne na ich siete.

Čakal som rýchlejší prienik alternatívnych operátorov. Ich veľkým problémom je však lokálne zakončenie. Vedia síce poskytnúť rýchle medzimestské okruhy, ale nevedia sa dostať ku koncovému užívateľovi. Lokálne zakončenie robia linkami ST, čo zvyšuje cenu pripojenia, alebo bezdrôtovými slučkami, ktoré predstavujú jednorazový náklad. Využívať sieť alternatívneho operátora je preto efektívnejšie až z dlhodobého hľadiska.

     
  •  Ste správcom a aktívnym prispievateľom e-mailovej konferencie o GSM. Ako sa môžu účastníci takýchto konferencií brániť nevyžiadanej e-mailovej reklame - spammingu?

Do e-mailovej konferencie GSMinfo môže prispievať len ten, kto je prihlásený, čím sa dotyčný do istej miery zviditeľní. Takéhoto spammera možno ľahko vyblokovať. Občas sa objaví informácia, že chce niekto predať mobil, to sa však dá tolerovať. Firmy môžu svoje akcie zviditeľnovať iným spôsobom - reklamou, zverejňovaním noviniek na serveroch zameraných na mobilné telekomunikácie [www.mobil.sk, www.mobilserver.sk alebo www.topmobil.sk].

Spamming do značnej miery kazí meno firmy. Spammeri si to uvedomujú, takže sa snažia skryť svoju identitu a k propagácii produktov sa dostávajú rôznymi obchádzkami.

EUnet Slovakia používa tzv. filtračný systém - počítačové siete, z ktorých prichádza nevyžiadaná reklama a ktoré nie sú schopné voči spammingu zakročiť, sú zaradené do čiernu listinu. E-mailové správy, ktoré z takýchto sietí prichádzajú, sa jednoducho vracajú späť.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Rozhovor

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.