Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Čína potrebuje Afriku

11.05.2006, 00:00 | Adrian Peter Pressburg | © 2006 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0



Vyspelý Západ rád hovorí o Afrike a o nevyhnutnosti rozbehnúť ekonomiku čierneho kontinentu. Čína pristupuje k Afrike s menšou mediálnou a politicko-deklaratívnou pompéznosťou, ale zato razantnejšie a efektívnejšie. Najvyššie čínske politické a hospodárske kruhy venujú Afrike mimoriadnu pozornosť a neľutujú čas na návštevy najchudobnejšieho svetadielu. Svedčí o tom týždňový pobyt čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa v troch afrických štátoch.



Psychológia. Čínsky prístup k Afrike sa líši od metód, aké používajú vyspelé západné krajiny. Čína je v porovnaní s nimi v mnohorakej výhode – najmä psychologickej – a dokáže ju využívať. Na globálny hospodársky kolos sa mení iba v ostatnom desaťročí a v podvedomí Afričanov stále zostáva rozvojovou krajinou, ktorá sa úspešne stavia na nohy, ale nie na úkor iných krajín tretieho sveta. Pekinské komunistické vedenie sa po niekoľko desaťročí označovalo za jediného vplyvného hovorcu rozvojového sveta. Čínski zástupcovia v OSN často vystupovali v mene „desiatok krajín utláčaných svetovým imperializmom“ alebo „sovietskym hegemonizmom“ a mnohí Afričania akceptovali Čínu za svojho dobromyseľného ochrancu.



Viacerí africkí štátnici v minulosti koketovali s odrodami komunistickej ideológie a socialistickým vedecky riadeným hospodárstvom. Neskôr sa začali sa hlásiť k princípom voľného trhu. Odporúčali im to medzinárodné finančné inštitúcie pri schvaľovaní rozvojovej pomoci. Metamorfózou postoja ku globálnemu trhu prešli aj pekinskí vládcovia. Na rozdiel od nevýrazných výsledkov vo väčšine afrických štátov sa čínska cesta za bohatnutím celého národa pomocou zapojenia do svetovej ekonomiky ukázala ako úspešná.



Čína si v Afrike získala uznanie za to, že rastie bez toho, aby siahala po niekdajších praktikách európskych kolonizátorov alebo amerických neokolonializátorov. Čo sú v Afrike doteraz používané atribúty pre pravý a ľavý breh transatlantického Západu. V africkom povedomí má Čína čistý štít. Stámiliónové masy prisudzujú vinu za pretrvávajúce neduhy Afriky nadnárodným korporáciám. Väčšina Afričanov sa domnieva, že medzi najväčšími a po celom kontinente prítomnými nadnárodnými korporáciami sa čínske nevyskytujú.



Nemusia súperiť. Hoci vnímanie Číny v Afrike sa postupne mení, niekdajšia Ríša stredu má na čiernom kontinente stále výhodné rokovacie podmienky. Africkí partneri pristupujú k nej oveľa menej podozrievavo a ostražito ako voči Európanom či Severoameričanom. Peking sa úzkostlivo pridržiava zásady nezasahovania do vnútorných pomerov tretích krajín, za čo si v Afrike vyslúžil uznanie. S uvoľnenosťou ide ruka v ruke ochota spolupracovať. Čínsky prezident to počas sedemdňového turné po Maroku, Nigérii a Keni majstrovsky využíval a často zdôrazňoval dve základné tézy.



Po prvé, ekonomiky afrických štátov a Číny sa podľa Chu Ťin-tchaa dopĺňajú. Nemusia súperiť. To z nich robí prirodzených partnerov, ktorí majú osoh zo vzájomnej spolupráce. Africké štáty disponujúce surovinovým bohatstvom potrebujú akumulovať investičný kapitál a Čína im ho umožňuje získavať nakupovaním ich surovín. Čína im môže ponúknuť i hojné skúsenosti s modernizáciou hospodárstva. Čínsky prezident to podčiarkol v prejave k obom komorám nigérijského parlamentu, ale spomínal to aj v Maroku a Keni.



Obchodný obrat medzi Čínou a africkými štátmi sa vlani pohyboval na úrovni približne 40 miliárd dolárov a bilancia je pomerne vyrovnaná. Čína nedosahuje v Afrike také enormné obchodné prebytky ako s USA a väčšinou vyspelých západných štátov. To má svedčiť o tom, že zapájaním sa do obchodovania s najľudnatejšou krajinou sveta sa africké krajiny nestávajú jej dlžníkmi a neupadajú do závislosti od nej. V tomto ohľade sa Čína javí ako vítaný kontrast k vyspelému Západu, ktorému africké štáty dlhujú vysoké a sotva niekedy splatiteľné sumy.



Zásobáreň Číny. Druhou tézou je tvrdenie, že prudký rozvoj ekonomiky veľkej krajiny, v ktorej žije pätina ľudstva, nielenže neohrozuje nikoho, ale prispieva k hospodárskemu rastu na celom svete. Otázkou je, komu vlastne boli určené tieto ubezpečenia od hlavy Čínskej ľudovej republiky. Každoročné stúpanie čínskeho HDP o takmer desať percent vyvoláva vo všetkých kútoch planéty predsa len znepokojenie, ak nie priamo strach. Z hrozby, že z Číny sa stane dielňa sveta, ktorá bude pohlcovať čoraz viac energie a surovín.



Africký svetadiel je najdôležitejší dodávateľ nerastov a surovín pre čínske výrobné sektory. Ak sa však z neho stane surovinová a energetická zásobáreň čínskej ekonomiky, hrozí mu ustrnutie v polohe, v akej vegetoval po niekoľko storočí v postavení zásobovača priemyselného Západu. To by neposkytovalo čiernemu svetadielu optimistické vyhliadky do budúcnosti a Peking si to dobre uvedomuje.



O priazeň voliča. Každému africkému štátu je jasné, že množiace sa návštevy čínskych delegácií slúžia najmä na rozširovanie prístupu čínskych korporácií k africkým surovinovým a energetickým zdrojom. V tom by sa nelíšili od západných krajín. Peking sa preto usiluje presvedčiť vlády afrických štátov, že predávaním podzemných bohatstiev Číne získajú viac, ako keby pokračovali v zabehaných vzťahoch so Západom.



Čo by dostali pri predaji tony tej či onej suroviny Číne, a nie Západu? Peking už niekoľko rokov dokazuje, že by to bol najmä spotrebný tovar. Je lacnejší ako západný, má dostatočnú pestrosť sortimentu a preniká na pulty obchodíkov aj v tých najodľahlejších končinách Afriky. Chýba mu síce punc módnosti, exkluzivity a špičkovej kvality, ale máva podstatne nižšie ceny a kvalitou sa západným značkovým vzorom spoľahlivo približuje. Ak ju už v prípade spotrebnej elektroniky nedosiahol.



Cenová dostupnosť lacných čínskych tovarov slúži africkým vládam na upevňovanie moci, pretože otupuje ostrie nespokojnosti obyvateľstva so životnou úrovňou. Značné percento Afričanov nedosahuje vyšší príjem ako dolár či dva na deň. Pri takto drasticky obmedzených zdrojoch si africké rodiny kúpia za menej peňazí viac čínskych predmetov dennej potreby. A to zaváži. Čína tak v súťaži so Západom propagandisticky boduje v nevyhlásenom boji o priazeň občana, spotrebiteľa a voliča.



Strategické partnerstvo. Peking stavil na predpoklad, že ekonomiky afrických krajín sa budú časom vzmáhať a poskočí aj kúpna sila obyvateľstva. Ak si zvykne na čínske značky, zostane mu verné aj v budúcnosti, keď stúpnu jeho príjmy. Samozrejme, za predpokladu, že čínski výrobcovia spestria ponukovú skladbu a rozšíria ju o segment špičkovej kvality.



Čína podpísala v Maroku, Nigérii a Keni celú paletu dohôd vrátane rozsiahlych vstupov do výstavby infraštruktúry. Čínske investície do rozširovania dopravnej siete nie sú samoúčelné. Uľahčia prepravu surovín a tovarov a zabezpečia zásobovanie nových trhov. Čínska výrobná základňa mohutnie každým rokom a vláda hľadá pre ňu po celom svete nové odbytiská. Peking verí v perspektívy afrického kontinentu a prezident Chu Ťin-tchao vyzval v Nigérii na nové strategické čínsko-africké partnerstvo. Má sa prejavo-
vať v hospodárstve a pri koordinácii spoločných krokov na medzinárodnej scéne.



Čína dosahuje v obchode s vyspelým Západom obrovské prebytky. Časť z nich vkladá do rozvoja vybraných výrobných odvetví v Afrike a pomáha jej tak diverzifikovať hospodársku základňu. Peking očakáva, že nové výrobné kapacity v Afrike sa dostanú pod kontrolu čínskych korporácií, ktoré tam začnú produkovať na export do západných krajín s uvalenými kvótami na dovoz z Číny.



Čínsky prezident uzavrel v Keni a Nigérii aj významné dohody o prieskume, ťažbe, spracúvaní a preprave ropy vrátane kapitálovej účasti na týchto činnostiach. Tomu venoval Západ najviac pozornosti, pretože musí čoraz namáhavejšie súťažiť s Čínou o prístup k africkým surovinovým zdrojom. Apetít Číny po rope, plyne a mineráloch rastie a Západ musí rátať so zostrením súťaže o priazeň Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky.





  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika vo svete

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.