Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Veľké firmy sa bez podnikových novín nezaobídu

18.05.2006, 00:00 | Tomáš Czwitkovics | Martin Jesný | © 2006 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Podnikanie



Podnik má novú vedúcu personálneho. Tento rok sa prvýkrát vykonáva ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Mení sa systém pracovných zmien. Firemný večierok bude koncom mája. Firemná doprava stále poriadne nefunguje, v autobusoch sa v zime nekúri. Spoločnosť dosiahla najvyšší zisk za posledných päť rokov. V malých firmách, kde sa zamestnanci stretávajú každý deň na obednej prestávke a kde je kancelária šéfa vzdialená na skok, je vymieňanie informácií súčasťou bežnej komunikácie. Veľké spoločnosti s desiatkami pobočiek či veľkým počtom zamestnancov sa nemôžu spoliehať, že si ľudia povedia, čo je vo firme nové. Účinnejší spôsob, ako na tento účel vydávať tlačené alebo elektronické podnikové časopisy, zatiaľ vynájdený nebol. „Veľa firiem zanedbáva firemnú komunikáciu vnútri podniku, ale aj s klientmi,“ vysvetľuje riaditeľka súťaže Podnikové médium roka Monika Kozelová, prečo Klub podnikových médií organizuje súťaž korporátnych médií už tretí rok.



Slovo šéfa. Tlačené podnikové noviny sú predovšetkým doménou veľkých koncernov. Iná možnosť kontaktu top vedenia a radových zamestnancov je tam totiž obmedzená. Vysvetľovanie krokov top manažmentu, šírenie firemnej kultúry preto aj v budúcnosti ostane základom podnikových novín. Majstri vnútropodnikovej komunikácie však dokážu dosah podnikových novín využiť aj na menej tradičné účely. Príkladom môže byť nábor nových zamestnancov vo Volkswagene Slovakia. Vysvetlenia potreby prijímania nových zamestnancov v rámci rozširovania výroby Audi Q7 v podnikovom časopise Svet VW obohatila súťaž O najlepšieho náborára. Zamestnancov v nej motivujú odporúčať vhodných ľudí, ktorí môžu posilniť osadenstvo fabriky. Podnikové médium môže prijať aj rolu zástancu práv zamestnancov. Svet VW má na to rubriku Čo nás páli. Jej riadky vznikajú z podnetov pracovníkov, čítať v nej možno o problémoch typu kvalita jedla v závodných jedálňach či pohodlie pri autobusovej doprave, ktorú Volkswagen zabezpečuje pre mimobratislavských zamestnancov. Redakcia na vyjadrenia vyzýva napríklad vedúceho zodpovedného útvaru, prípadne aj externej firmy, ktorá kritizovanú službu zabezpečuje. Všeobecne platí, že oveľa väčšiu váhu má, ak v podnikovom časopise oznamuje zmeny vysoký manažér, ako keď sa pod text podpíše iba niekto z redakcie. Hovorkyňa Volkswagenu Silvia Nosáľová vysvetľuje, že takýto jednoduchý postup volia aj pri takých témach, ako je nábor nových zamestnancov či prechod na nový systém zmien. Napriek tomu, že informačne nie sú tieto „personalizované“ odkazy o nič bohatšie, akoby ich dokázali vyrobiť sami redaktori.



Najrýchlejšie. Kamila Demková, šéfredaktorka firemných novín košických železiarní – Oceľ východu, takisto označuje podnikové noviny za „najrýchlejší informačný kanál“ medzi vedením firmy a ľuďmi, ktorí v spoločnosti pracujú. No takisto ani v Košiciach neredukujú obsah média na aktuálne informácie z výroby, sociálnej a mzdovej oblasti či nových pracovných metód. Osemstranový týždenník, vychádzajúci v náklade cca päťsto kusov, prináša aj články o regióne, ktoré menej náročnému čitateľovi môžu suplovať klasické komerčné regionálne tituly. Pre čitateľa je to služba, médiu to pomáha zväčšiť dôveryhodnosť cielených informácií.



Firmy už dávno prišli na to, že  prostredníctvom firemných médií môžu hovoriť nielen o oceneniach, ktoré firma získala, či o vývoji zisku. Poskytujú im aj spôsob, ako zamestnancom možno oznámiť menej príjemné novinky či stráviteľnejším  spôsobom zverejniť celofiremný príkaz. Šéfka Ocele východu si pochvaľuje možnosť účinne pomáhať v tlaku na zvyšovanie bezpečnosti pri práci. „Akýkoľvek úraz opíšeme, aby sa neopakoval.“ Oceľ východu je pre zamestnancov miesto, kam sa môžu obrátiť s otázkami o dovolenke, dôchodkoch či nedostatkoch v pracovnom prostredí. Zamestnanci firmy tak nechodia priamo za manažmentom, za sprostredkovanie kontaktu a za to, že sa o veci bude hovoriť, zodpovedá redakcia.



Príkladom obsahu, ktorý je pre čitateľa zamestnanca užitočný, a pritom je užitočný aj pre ciele firemných komunikátorov, je rubrika Slovník dôležitých pojmov Werstehen wir podnikového časopisu Volkswagenu. Aj tento nápad prevzali Bratislavčania zo sesterských časopisov koncernu.



Pre roztrúsených. Medzi firmy, ktoré by sa bez podnikového časopisu len ťažko zaobišli, patria nielen tie s veľkým počtom zamestnancov. Ak sú zamestnanci roztrúsení v desiatkach pobočiek podniku, môže byť ich aj relatívne málo na to, aby bežná komunikácia nebola dostatočne presná a rýchla na splnenie manažérskych cieľov. Typickým príkladom sú banky a poisťovne. „Po fúzii Bank Austria Creditanstalt a HypoVereinsbank podnikový časopis slúžil aj ako pomocný nástroj na lepšie spoznávanie sa, ako aj pri formovaní novej firemnej kultúry,“ spomína ďalšie použitie hovorkyňa marketingu HVB Bank Slovakia Andrea Kollárová.



Osobitný problém majú nadnárodné koncerny s divíziami v rôznych odvetviach. Ich zamestnanci ani v rámci jednej krajiny nemusia vedieť o aktivitách firmy napríklad typu Siemens. Zamestnanecký newsletter tam podľa hovorcu slovenského Siemensu Tomáša Kráľa kombinuje „spoločný Siemens odkaz“, no na druhej strane zdôrazňuje šírku a rôznorodosť skupiny. Kvôli jednoduchosti, rýchlosti prípravy a dostupnosti vychádza @Siemens v elektronickej podobe. Podmienky na jeho šírenie sú ideálne, intranet uspôsobený na vnútropodnikovú komunikáciu má každá zo spoločností Siemensu na Slovensku.



Pre firemný časopis sa rozhodli aj v žilinskej Kii. Napriek tomu, že podnik iba štartuje a vysvetľovanie si čo a ako je v súčasnosti hlavná činnosť manažérov a zamestnancov. Plusom je aj to, že firemný bulletin dokáže hovoriť aj o samej Kórei. Slováci tak lepšie chápu, kto im velí. Na pracovných poradách priestor na vysvetľovanie osobitostí krajiny investora, samozrejme, nie je.



Miecha firmy. „Firemné noviny môžu pracovníka motivovať aj zaviazať,“ mieni M. Kozelová. Častým dôvodom migrácie zamestnancov je po­dľa nej nedostatočná komunikácia, ktorú môžu zlepšiť práve podnikové médiá. Dobre robené podnikové médium nazýva „miechou“ firmy. „Je to tepna, ktorá dokáže distribuovať informácie, obrazy, emócie, dokáže motivovať, potešiť, pobaviť, pochváliť aj provokovať, budovať komunitu a korporátnu identitu,“ potvrdzuje jej slová prodekan Fakulty mas­mediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Marián Ma­tyáš, ktorý bol porotca v súťaži podnikových médií. Aj preto tvoria súčasť mnohých podnikových novín napríklad témy zo spoločenského života, ankety či obyčajné krížovky. V podstate vo všetkých možno nájsť reportáže z mimopracovných akcií, ktoré pre zamestnancov firma organizuje. Vysokých šéfov, od ktorých sú zamestnanci najmä zvyknutí prijímať príkazy, predstavujú viaceré firmy vo firemných časopisoch bez jedného zo znakov „bielych golierov“ – obleku či kravaty.



Profesionalizovať. Niektoré
podnikové noviny miešajú vnútrofiremné spravodajstvo s prácou public rela­tions. M. Matyáš hovorí, že niektoré veľké spoločnosti stavili skôr na imidž svojich médií než na účel, ktorý majú spĺňať. Peknou grafikou, kvalitnou tlačou a kriedou sa snažia prekryť niekedy až banálne texty. „PR materiál neberie nikto vážne, predstava výkladnej skrine je mylná,“ vysvetľuje M. Matyáš. Dodáva, že kvalita podnikových médií nesúvisí s výškou vyčleneného rozpočtu.



Väčšina spoločností vyrába svoje médiá vo vlastnej réžii. Napríklad Oceľ východu má troch redaktorov a vlastnú grafičku. Novinári majú podľa šéfredaktorky K. Demkovej dlhoročnú prax z iných novín a firiem. Redaktor podnikových novín podľa nej nemusí byť dlhodobým zamestnancom firmy. „Rozhoduje, aby mu nechýbala chuť do práce, aby bol tvorivý, kreatívny, komunikatívny, rozhľadený“. Nie všetky firmy si však môžu dovoliť vlastnú redakciu. Vnútrofiremné médiá tak často vyrábajú zamestnanci tak trochu akoby hobby. Týmto mé­diám hrozí, že autori článkov bez novinárskej praxe píšu texty „akoby  pre seba“. Chýba im odborná stránka alebo sú naopak až príliš vedecké a bežný robotník im nerozumie. M. Matyáš preto odporúča najať do podnikových novín minimálne jedného profesionála. Ten spravidla zabezpečí, aby článok spĺňal základne formálne kritériá žurnalistickej práce. Teda aby bol čitateľný.





  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.