Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pri zverejňovaní údajov v Obchodnom vestníku majú porušovatelia zákona zelenú

07.03.2001, 08:00 | Konštantín Čikovský | © 2001 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Povinnosť zverejňovať každoročne výkaz ziskov a strát majú všetky právnické osoby, ktoré majú povinnosť auditu. Ten platí pre všetky akciové spoločnosti a štátne podniky. Spoločnosti s ručením obmedzeným a družstvá musia mať výsledky hospodárenia auditované, a teda aj zverejnené v Obchodnom vestníku v prípade, že spĺňajú aspoň dve z troch podmienok stanovených v § 20 zákona o účtovníctve. Ide o presiahnutie ročného obratu 40 mil. Sk, obchodné imanie musí byť vyššie ako 20 mil. Sk a priemerný počet zamestnancov vyšší ako dvadsať. Obratom sa chápu tržby z predaja výrobkov, tovarov a služieb. Priemerný počet zamestnancov sa vypočítava ako priemer na konci jednotlivých štvrťrokov.

"Percentuálne odhadnúť, koľko z firiem majúcich povinnosť auditu odmieta Obchodnému vestníku poskytnúť údaje, je ťažké. Nemáme totiž prostriedky, ako to skúmať," hovorí generálny riaditeľ sekcie edičných činností Ministerstva spravodlivosti SR Ján Svák. Ich pohnútky však šéfredaktor Obchodného vestníka Marian Bartošovič vysvetľuje jednoducho: "Sú to tí, ktorí o sebe nechcú dať vedieť."

Úplná kontrola je nemožná

Obaja zhodne konštatujú, že rezort spravodlivosti nemá právne ani iné možnosti takéto firmy vyhľadávať, prípadne trestať. Odvolávajúc sa na § 37 ods. 1 zákona o účtovníctve v znení novely vykonanej zákonom č. 336/1999 Z. z., sa však obaja domnievajú, že takáto kompetencia by mala prináležať daňovým úradom. "Je to však iba naša interpretácia," konštatuje J. Svák a zároveň priznáva, že na túto tému s rezortom financií nikdy nediskutovali.

Daňové úrady totiž majú prostredníctvom daňových priznaní údaje, z ktorých možno zistiť výšku obchodného imania aj ročných tržieb. Ak sa stretnú s firmou, ktorá má povinnosť auditu podľa týchto znakov, avšak údaje v Obchodnom vestníku nezverejňuje, môžu jej podľa spomínaného zákona uložiť pokutu do výšky 500-tis. Sk. Lenže podobný prípad sankcionovania nie je dosiaľ známy.

Niektoré daňové úrady zrejme porušovateľov zákona na túto povinnosť upozorňujú. Svedčí o tom fakt, že redakcia Obchodného vestníka viacerým firmám zasielala potvrdenie o tom, že podnik účtovnú závierku zaslal, tá však ešte nebola zverejnená. "Stalo sa dokonca, že túto prosbu vysvetľovali tým, že nechcú dostať polmiliónovú pokutu," vysvetľuje šéfredaktor vestníka.

Stanovisko rezortu financií k problému sa TRENDU do uzávierky nepodarilo získať. No ak by aj daňové úrady kontrolovali systematicky povinnosť zverejňovať údaje o hospodárení, problém by to neriešilo úplne. Evidenciu stavu zamestnanosti, ktorá môže byť k určeniu povinnosti nevyhnutná, totiž majú k dispozícii len úrady práce. Tie však vôbec nie sú zainteresované v tejto veci. Úplná kontrola splnenia oznamovacej povinnosti voči Obchodnému vestníku tak pri súčasnej legislatíve nie je možná ani teoreticky.

Málo strán, veľké meškanie

Ďalším závažným nedostatkom súčasnej právnej úpravy je nestanovenie lehoty, v ktorej musia firmy zaslať redakcii vestníka výsledky hospodárenia. "Väčšina firiem si túto povinnosť plní v čase po valných zhromaždeniach, ktoré schvaľujú auditované údaje," hovorí M. Bartošovič. Povedať jednoznačne, dokedy to majú urobiť, nie je podľa neho možné.

Práve v lete, po uskutočnení riadnych valných zhromaždení väčšiny firiem, sa nahromadením žiadostí o zverejnenie dostáva Obchodný vestník do meškania. Podľa M. Bartošoviča v tom čase trvá až pol roka, kým sa objednané zverejnenia dostanú do vydania. "Okrem personálnych problémov sme limitovaní predovšetkým počtom strán vestníka," vysvetľuje jeho šéfredaktor. Obchodný vestník v súčasnosti vychádza v dvojtýždňovej periodicite v rozsahu približne 250 strán, pričom v roku 1993 začínal s rozsahom do 60 strán.

Najväčší počet strán zaberú zverejnenia rozhodnutí registrových súdov, ktoré ležia v redakcii od doručenia súdom do publikovania spomedzi ostatných oznamov najdlhšie. V praxi sa tak informačná hodnota údajov o vzniku, zániku alebo zmenách v zápisoch firiem publikovaných v Obchodnom vestníku nevyrovná nahliadnutiu do obchodného registra alebo výpisu z neho. Obchodný vestník nie je navyše ani konkurentom obchodného registra v internete, ktorý v riadnej prevádzke funguje od januára tohto roka. Platí to napriek tomu, že údaje v sieti majú len informatívnu povahu a v súčasnosti sa aktualizujú len približne raz mesačne.

Aktuálnosť vyžaduje aj únia

Naopak, prioritou v rýchlosti zverejňovania sú pre Obchodný vestník oznamy konkurzných súdov. Tie sú totiž pre sudcov jediným spôsobom, ako osloviť všetkých potenciálnych účastníkov konkurzného konania. Preto rýchlosť zverejnenia vo vestníku priamo ovplyvňuje trvanie úkonov v konkurznom konaní. "Počet oznamov konkurzných sudcov má pritom prudko stúpajúci trend. Už teraz tomu venujeme v čísle priemerne 40 strán," vysvetľuje nedostatok miesta pre zverejňovanie údajov z obchodného registra a súvah M. Bartošovič.

To je príčinou, prečo sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo od začiatku júla vydávať Obchodný vestník v týždennej periodicite. "Okrem toho nám pomáha, že sa odčlenili údaje, ktoré sa teraz publikujú vo Vestníku verejného obstarávania. Pomohlo by nám aj väčšie využívanie Finančného spravodajcu, ktorý vydáva ministerstvo financií," hovorí riaditeľ sekcie edičných činností J. Svák. Jeho vízia hovorí o postupnom odčleňovaní ďalších druhov oznamov, ktoré sa publikujú podľa devätnástich zákonov.

Úradníci ministerstva spravodlivosti zároveň predpokladajú, že kým sa vestník začne vydávať ako týždenník, dobehnú staré resty a dostanú sa do stavu, keď budú všetky údaje zverejňovať v podstate okamžite po ich získaní. Táto ich snaha je umocnená vo svetle budúcej novely Obchodného zákonníka, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť na začiatku septembra. Podľa predbežného návrhu novely sa totiž bude 15-dňová lehota, v ktorej sa budú môcť tretie osoby odvolať voči rozhodnutiu registrových súdov, odvíjať od zverejnenia v Obchodnom vestníku. Slovenskej republike takáto právna úprava vyplýva zo znenia Prvej obchodnej smernice Rady č. 68/151/EHS, ktorú musí Slovensko pred vstupom do EÚ aproximovať do právneho poriadku.

Diery v zákone využíva aj UPC

Príkladom firiem, ktoré ignorujú povinnosť zverejňovať auditované údaje aj v Obchodnom vestníku, sú spoločnosti skupiny UPC na Slovensku. Najnovšie údaje o nich vo vestníku sú iba pri dvoch firmách z roku 1998. Ide pritom o firmy, ktoré sa pod kontrolu UPC dostali až po tomto termíne (TREND 4/2001). Tri zo šiestich dcér UPC sú akciové spoločnosti, ani od jednej z nich však redakcia Obchodného vestníka údaje za rok 1999 nedostala. Všetky spoločnosti UPC v SR majú obchodný majetok vysoko prevyšujúci 20 mil. Sk a je nepravdepodobné, že by mali tržby menšie ako 40 mil. Sk ročne. Podľa údajov Protimonopolného úradu SR napríklad obrat vlajkovej lode skupiny UPC Slovensko, s.r.o., Bratislava v roku 1999 bol vyše 240 mil. Sk. O zatajovaní hospodárskych výsledkov všetkých firiem UPC s výnimkou holandskej matky umiestnenej na burze hovoria manažéri koncernu ako o firemnej stratégii.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie/legislatíva

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.