Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Alena Pániková: George Soros nám nikdy nedal peniaze len tak

10.11.1999, 08:51 | Eva Reiselová | © 1999 News and Media Holding

1

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Rozhovor

Kde vás zastihol november 1989?

Revolúcia ma našla v redakcii vydavateľstva krásnej literatúry Spektrum. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože sme sedeli vo výškovej budove Presscentra v Bratislave a dodnes si pamätám rána vo výťahoch po nočných televíznych horúcich diskusiách. Tie tváre ľudí - nadšené i totálne frustrované. Nálada sa menila. Boli tam ľudia, ktorí mali isté pozície vďaka tomu, že patrili k vyvolenejším. Ako sa im rúcal ich svet, menili sa aj ich prejavy - od arogancie, cez spoluprácu až po ťažko opísateľné zvláštne postoje.

Ako sa menil váš svet?

Z redakcie nás všetkých prepustili, takmer rok som bola bez práce. Ale zobrala som to ako výzvu, pretože akákoľvek situácia, ktorá nastane, zocelí človeka a musí si z nej vziať niečo pozitívne. Aj z toho, čo je zlé. Ja som sa vrátila k angličtine. Pokúšala som sa prekladať. Väčšina kolegýň, ktoré sme boli v skupine večne nespokojných, si nemohla nájsť prácu. Väčšinou kľúčoví z prednovembrového obdobia si našli zamestnanie hneď.

Chodili ste na námestie?

Áno a bolo to zaujímavé. Predtým som tak ako väčšina žila v istom okruhu ľudí. Sloboda bola sústredená na rodinu a známych, ktorí zdieľali rovnaké myšlienky a navzájom si dôverovali. Ja som sa niekoľko dní napriek úžasnej atmosfére na námestiach a otvoreným diskusiám v televízii nemohla oslobodiť zvnútra. Keď som sa napokon oslobodila a uverila som, že sa už nemusím báť nikoho - báť nie je správne slovo -, ale že môžem byť dostatočne sebavedomá v oveľa širšom okruhu, povedala som si, že si to už nikdy nedám vziať. To bola možno moja osobná výhra, odhodlanie, ktoré prišlo s novembrom 1989. Už vtedy som však cítila čosi falošné v tom obrovskom kolektívnom nadšení. Jednak ľudia mali pocit, že noviny Verejnosť nahradia Pravdu, červené sa zmení na inú farbu a že dôležití sú tí, čo sú pri Verejnosti proti násiliu. Tí budú rozhodovať a tým sa treba líškať. A potom naozaj v rámci Verejnosti proti násiliu boli ľudia, ktorí mi prekážali osobne, pretože som vedela, aké mali postoje v minulých rokoch. Václav Havel v tom období raz povedal, že v Čechách cítiť oveľa väčšiu skepsu, a tu akoby už bolo všetko vyriešené. Čas ukázal, že nebolo. Možno je to aj tým, že my sme citovejší a cit predbehol uvedomenie a rozum.

Po roku ste pracovali v obchodnej spoločnosti na pozícii public relations. Ako ste sa dostali k tretiemu sektoru?

Náhodou. Nadáciu Open Society Foundation (OSF) založila na Slovensku mladá žena Rachel Tritt. Prišla z USA ako učiteľka angličtiny. Venovala sa prieskumu rómskej otázky a neskôr bola oslovená, aby založila Nadáciu otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation. Vtedy, v roku 1993 mala jednu zamestnankyňu Janku Hažírovú a ja som začala pracovať na polovičný úväzok. Veľmi rýchlo sme však prešli na systém, ktorý je aj dnes. Človek pracuje, kým má nejaké úlohy na stole. Táto práca bola a je vynikajúca v tom, že umožňuje stretávať sa s ľuďmi, ktorí vyznávajú podobné morálne hodnoty, sú tvoriví, nepozerajú sa pesimisticky na svet a aj z tej najhoršej situácie hľadajú východisko. Majú pozitívny vzťah k životu. Aj keď musím povedať, že veľakrát prišli negatívne naladení ľudia, ktorí sa potrebovali vyrozprávať a možno nám aj vynadať.

Koľko zamestnancov má v súčasnosti nadácia?

Pätnásť interných a veľmi veľa spolupracovníkov v rámci programov, správnych rád a v pridružených nadáciách.

Spravujete približne 5 mil. USD, teda zhruba 200 mil. Sk ročne. To si vyžaduje ekonóma, museli ste sa dovzdelať?

Rachel Tritt naštartovala nadáciu veľmi dobre. Dala jej základné pravidlá - veľmi etický postoj a transparentnosť úplne vo všetkom. Jednak v propagácii programov pre všetkých a v úzkostlivom prístupe v hospodárení a práci s financiami pri maximálnej skromnosti zo strany nadácie samej. Takže keď som napĺňala pamäť inštitúcie, mala som uľahčenú prácu tým, že ľudia už poznali a rešpektovali tieto pravidlá.

Financie z Open Institutu New York prichádzajú automaticky?

George Soros nám nikdy nedal peniaze len tak. Vždy sme museli mať strategický plán, museli sme zdôvodňovať priority a potreby, ktoré na Slovensku boli a sú. Navyše sme museli byť v kontakte s mnohými ľuďmi, aby sme mohli byť dobrí. Aj účtovníctvo je mimoriadne prísne. Robíme dve. Jedno na Slovensku a jedno pre potreby v New Yorku. Mesačne dávame správy so všetkými detailmi, čo všetko sa schválilo, aké granty a aké finančné prostriedky sme použili.

V čom sa líšia spomínané dve účtovníctva?

Odlišnosti nie sú veľmi veľké. Lenže tým, že na Slovensku máme podvojné účtovníctvo, čísla, ktoré posielame do New Yorku, musia byť jednoduchšie. Tam posielame čísla o tom, čo sa minulo za daný mesiac v jednotlivých oblastiach. Existuje veľmi zložitá matrica, ktorá zohľadňuje všetky programy ako celky, ale súčasne aj jednotlivé programové položky.

Mávate audit z americkej strany?

Pravidelný, bez ohľadu na to, či existuje jeho povinnosť v našej legislatíve. V sieti nadácií OSF musíme byť preverení audítormi. Ťažko však možno povedať, či je to kontrola. Skôr analýza účtovných systémov. Máme reprezentantov v sieti nadácií, ktorí prídu a robia analýzu nášho účtovného systému, kladú otázky, aby presne vedeli, ako to u nás vyzerá. Máme zamestnaných profesionálnych ekonómov. Je to nevyhnutné.

Hovorili ste o skromnosti v nadácii. Aký je priemerný plat zamestnancov?

U nás je pravdepodobne vyšší ako v iných nadáciách. Pohybuje sa okolo 20-tisíc Sk. Závisí to, samozrejme, od pozície. Máme s tým ťažkosti, pretože ľudia, ktorí u nás pracujú, musia mať vysokú kvalifikáciu, musia stopercentne ovládať anglický jazyk, ďalšie jazyky navyše a musia byť odborníci vo svojej oblasti. Súčasne musia byť tvoriví, ale aj dobrí administrátori. Biznis im ponúka oveľa viac, takže aby zostali pracovať u nás, nesmie im chýbať vzťah k tretiemu sektoru a musia vedieť oceniť, čo im práca v treťom sektore dáva - napríklad potešenie z toho, že môžu prispieť k rozvoju občianskej spoločnosti.

Čo je občianska spoločnosť?

Keď má občan možnosť prostredníctvom fungujúcich inštitúcií zasahovať do fungovania štátu a je zabezpečený z hľadiska svojich práv. To je podľa mňa občianska spoločnosť. Názory sa však rôznia. Napríklad v ázijských štátoch občianska spoločnosť znamená vyslovene tretí sektor. Presná náplň pojmu sa ešte hľadá. No je to aj tretí sektor, ktorý často zastupuje občana a predstavuje veľakrát jeho ústa a ruky.

Riaditeľkou nadácie ste sa stali v ťažkom roku 1995. Ako sa vám darilo brániť status nadácie?

V tom roku na ekonomickom fóre v Grans Montane kritizoval G. Soros niektoré štáty, medzi nimi Slovensko a pána Mečiara, a spomenul tunajší režim ako potenciálne fašistický a nacionalistický, čo vyvolalo prudkú reakciu. Musím povedať, že všetky silné slová o persone non grata a očierňovanie nadácie ostali naozaj len v mediálnej rovine. Jediným krokom bolo preverenie registrácie nadácie a to bolo úplne v poriadku. My sme zaujali taký postoj, ako máme stále. Ktokoľvek chce, môže prísť a pozrieť sa do našich dokladov, do všetkých cieľov, správ a dozvedieť sa, čo ho zaujíma. Bolo to nepríjemné obdobie v tom, že spor prebiehal na úrovni médií. Kdekto nás osočoval a vyrieknuté slovo vie byť veľmi zlé a neraz sa ho dá len ťažko vyvrátiť. Kampaň časom opadla, nadácia bola v nepriazni, ale my sme pracovali ako vždy. Veľa osobností však vtedy písalo bez nášho vedomia o tom, ako pomáhame, a aj do nadácie sme dostávali každý deň podporné listy o ochote zastať sa nás. To veľmi oceňujem.

Predstavitelia tretieho sektora často a dôrazne volajú po transparentnosti. Nechýba však aj jemu väčšia otvorenosť?

Tretí sektor sa začal vyvíjať veľmi prudko a v zložitých podmienkach. Môže byť, že sú mimovládne organizácie, ktoré nedoceňujú otázku verejnej publicity a otvorenosti. Možno to nie je úmysel, ale nedostatok uvedomenia si, že je to dôležité. Navyše, v tomto čase je už dosť ľudí, ktorí si tento problém uvedomujú. Je to jedna z veľkých úloh - zdokonaliť transparentnosť finančných tokov, ale aj činnosti ako takej a to sa musí začať sprístupnením informácií.

V podnikateľskom sektore je hnacou silou konkurencia. Dá sa o nej hovoriť v treťom sektore?

Čiastočne áno. No vytvárajú sa koalície a prirodzene funguje spolupráca. Vzniklo napríklad Fórum donorov, združenie viacerých predstaviteľov inštitúcií, ktoré dávajú peniaze na Slovensku alebo na Slovensko. Cieľom fóra je, aby sa zdroje neduplikovali, aby sme zlaďovali stratégiu rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. To považujem za veľmi dobré. Konkurencia existuje v rámci nadácií, ktoré robia rovnaké veci. Unikátom na Slovensku je existencia neformálnej spolupráce tretieho sektora s fondmi zahraničných ambasád. Sú špecifickou súčasťou Fóra donorov.

V treťom sektore sa pohybujú veľké peniaze. Používajú sa efektívne?

Myslím si, že v porovnaní s inými štátmi sme mali šťastie, pretože pre celkovo komplikovanú situáciu zostali zdroje na Slovensku oveľa dlhšie ako inde. Zároveň aj zahraničné fondy, ktoré odchádzajú zo Slovenska, neodchádzajú tak, že zabuchnú za sebou dvere. Snažia sa podporiť niektoré iniciatívy a spraviť mostík, preklenúť obdobie, kým bude dostatok pôvodných zdrojov. Zdrojov pre Slovensko je zatiaľ dostatok, aj keď sa znižujú, ale problém je niekde inde. Doterajšie prichádzajú v drvivej väčšine zo zahraničia. Zriedkavo nájdete sponzora mimovládnych organizácií zo Slovenska. Aj bohaté podniky veľmi zriedka uvažujú o ich podpore. S nami už pomaly začínajú vstupovať do niektorých projektov. Na Slovensku ešte nie je rozvinutá kultúra dávania a nerozvinul sa ani dobrovoľnícky sektor. Takže v tom vidím ohrozenie. Veľmi málo nadácií má nadačné imanie. Väčšina hľadá financie zo dňa na deň a z toho aj existuje, aj napĺňa svoju činnosť.

Mimovládne organizácie v mnohých prípadoch zastupuje Grémium tretieho sektora. Je grémium naozaj tým reprezentantom, ktorým má byť?

Myslím si, že grémium má najlepšiu snahu reprezentovať všetkých. Neexistujú presné mechanizmy, aby vo všetkom dokázalo komunikovať s celým tretím sektorom. Prichádza aj k nedorozumeniam. Určite sa vyskytnú aj chyby a problémy. Navyše, nie je jediným reprezentantom a nie je oficiálne zaregistrované. Je to skupina ľudí, ktorá robila kampaň v čase tvorby legislatívy a robila prácu za ostatných. Bola to vtedy neoficiálna skupina nadšencov. Existuje aj Únia občianskych združení a nadácií. Zdá sa mi čudné, že dve zastrešujúce organizácie nespolupracujú a príčiny sú výsostne politické. Únia nás zväčša ignoruje. Myslím si, že treba dotiahnuť mechanizmy komunikácie grémia s ostatnými, aj keď existujú napríklad internetové konferencie, skupiny, aj klasické diskusie. Všetko je v procese vývoja. Tretí sektor hľadá sám seba a zdokonaľuje sa.

Keď hovoríte o internete, mnohé mimovládne organizácie sú vybavené mailom, internetom, modernými počítačmi neraz kvalitnejšími ako v podnikateľskom sektore. Odkiaľ majú také vybavenie?

Možno je to výsledok filozofie, že právo na informácie a komunikácia sú veľmi dôležité. Informácie nesmú zostať v centre a internet je predpokladom na voľný prúd informácií a výmenu názorov. V rámci tretieho sektora dostali mimovládne organizácie od donorov možnosť vybavenia internetom, technické predpoklady i školenia. Možno je to aj preto, že tretí sektor v niečom predbehol svojím občianskym prístupom ostatnú časť spoločnosti.

Asi nejde len o uvedomenie, ale aj o finančné možnosti...

Aj iní dostali túto možnosť. Tretiemu sektoru pomohla Nadácia pre podporu občianskych aktivít a potom my. V mimovládnych organizáciách sú šikovní ľudia, ktorí si dokážu zohnať techniku. My sme poskytli možnosti aj stredným školám, zdravotníckym zariadeniam, knižniciam, médiám. Podporovali sme i miestne samosprávy. V rámci našich internetových programov dostali mimovládne organizácie najmenej.

Nemáte pocit, že v treťom sektore sa vzmáha elitárstvo? Najmä pri prijatiach zahraničnými osobnosťami, ktoré majú veľký motivačný význam, sa stretávajú stále tí istí ľudia.

Slovensko je malé. My sa poznáme navzájom, hádam, všetci. Máte pravdu, ale napríklad na stretnutie s prvou dámou USA Hillary Cllintonovou sa nerobil výber na úrovni tretieho sektora. Možno je to aj tým, že zahraniční hostia chcú počuť koncentrovanú informáciu a nemajú čas navštíviť všetkých. Tých mien je naozaj málo, ale zvyčajne zastupujú aj regióny. Do akej miery je to spravodlivé, ťažko povedať.

Poznám vzácnych ľudí s nadregionálnym rozhľadom, ale nevidím ich tam...

Stáva sa, že zahraničný partner sa s niekým stretne raz a môže byť i z regiónu. Dôveruje mu, potom už vidí iba jeho ako zástupcu názoru ostatných. Možno aj to je dôvod. No, samozrejme, závisí to aj od toho, kto robí výber a aké kritériá použije.

G. Soros je prostredníctvom Open Institute New York vaším hlavným sponzorom. Aká je vaša osobná skúsenosť zo vzájomných stretnutí?

Veľmi dobrá. Môj osobný pocit z neho je príjemný. Obdivujem, že popri svojej zaneprázdnenosti je schopný vnímať vývoj a pamätať si, ako je to v regióne a krajinách, kde pôsobia jeho nadácie. Je schopný reagovať na zmeny, na to, čo sa deje. Je informovaný o Slovensku a vôbec nemusí mať informácie od nás. Je veľmi otvorený, úprimný, reaguje spontánne. Prvý raz som sa s ním stretla v roku 1993 a príjemne ma prekvapilo jeho civilné vystupovanie. Takisto keď sa s ním rozprávate o nejakom probléme, keď sa ho spýtate na názor, rozmýšľa o ňom a povie vám ho. Môj dojem je dobrý. Raz za rok mávame stretnutia v Budapešti. G. Soros je schopný orientovať sa v jednotlivých krajinách a načúvať iným, čo je vzácne. Je to veľmi náročné, pretože je žijúci sponzor, ktorý môže zmeniť názor, ktorý sám sleduje situáciu a utvára si vlastné názory.

Je to naozaj tak, že slovenský tretí sektor je vnímaný ako najlepší v postkomunistických krajinách?

Azda aj áno. Tretí sektor sa dostal do povedomia svetovej verejnosti vlani v predvolebnom období svojím nestraníckym, otvoreným prístupom, posilnením povedomia občana na Slovensku. Pravidelne sa spomína ako príklad niečoho výnimočného.

Možno katastrofická otáz-ka, ale čo keď odídu všetci sponzori zo Slovenska?

Dúfam, že dovtedy sa podarí rozvinúť domáce sponzorstvo a tretí sektor získa takú pozíciu, že ľudia pochopia potrebu jeho zachovania.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Rozhovor

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.