Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bučina sa zbavuje podružných aktivít

01.11.2000, 08:00 | Juraj Hrúz | © 2000 News and Media Holding

1

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Firmy v SR

Bučina, a.s., Zvolen je jediným z veľkých drevárskych podnikov, ktorý neskončil v konkurze. Vo februári 1998 vznikla spoločnosť Bučina Zvolen, a.s., Zvolen s rovnakým predmetom podnikania a osobami v štatutárnych orgánoch, ako má materská Bučina. Do dcérskej spoločnosti sa presunuli výroba dreva a preglejky, ako aj píly.

Generálny riaditeľ a spolumajiteľ Bučiny Peter Lispuch však vylučuje špekuláciu spojenú s očistením podniku pomocou konkurzu. Tento krok podľa neho nie je potrebný. Bučina bola technologicky na úrovni už v minulom režime. Po jeho zmene došlo k strate trhov, ale východiská „neboli zlé“.

Pôvodným zámerom majiteľov bolo vytvoriť spoločnosť holdingového typu, pričom Bučina je naďalej stopercentným vlastníkom Bučiny Zvolen, i ďalšej dcéry Ekodomy, a.s., Zvolen. Tá sa zaoberá výstavbou drevených domov. Tieto dve spoločnosti sú výrobné, ostatné dcéry sa venujú pomocným činnostiam – obchodu, údržbe, správe nehnuteľností a doprave. „Táto štruktúra nám pomohla odhaliť, ako prebiehajú procesy vnútri podniku. Teraz sa nám javí ako príliš zložitá, preto sa niektoré spoločnosti opäť zlúčia,“ hovorí P. Lispuch.

Jasnejšie vzťahy

Bučina by sa mala v budúcnosti venovať iba hlavnej činnosti, podnikanie nesúvisiace s drevárstvom bude utlmené. Výnimkou je iba vlastná doprava v dcérskej spoločnosti Bučina Trans, s.r.o., Zvolen, ktorá sa bude rozširovať, čo súvisí s nárastom výroby. V júni budúceho roku by mala Bučina dobudovať terminál kombinovanej dopravy s nákladmi zhruba 100 mil. Sk, zčoho tri štvrtiny uhradí Phare. Ročná kapacita terminálu, ktorý by mal byť križovatkou cestnej, železničnej a leteckej dopravy v smere medzi Budapešťou a Krakovom, ako aj Košicami a Bratislavou, je deväťtisíc kamiónov.

Vyprofilovaniu Bučiny má pomôcť aj vyjasnenie majetkových vzťahov, keď majoritnými akcionármi je namiesto pôvodných troch skupín iba jedna. „S bývalými spolumajiteľmi sme sa vysporiadali, teraz sa každý venujeme svojej oblasti,“ hovorí P. Lispuch. Odchádzajúca skupina okolo štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Jána Sabola sa ďalej venuje napríklad Stredoslovenským žriedlam, a.s., Budiš a St. Nicolausu, a.s., Liptovský Mikuláš. Bývalý predseda predstavenstva Bučiny Jozef Ružanský je v súčasnosti v predstavenstve drevárskej skupiny Drevona, a.s., Bratislava.

K rozchodu spolumajiteľov viedli rôzne názory na budúce fungovanie skupiny. „Niekedy sme už chytali rezešovské maniere. Skupovať lacné firmy môže byť výhodné, ale hlavná fabrika to musí uniesť. Myslím, že nám by sa to nepodarilo,“ konštatuje P. Lispuch.

Viac ako polovica akcií Bučiny bola sprivatizovaná v kupónovej privatizácii. Zvyšných 49 % kúpil Elam, s.r.o., Zvolen v roku 1995. Neskôr bol podiel prevedený na Invest Elam, a.s., Zvolen, ktorého akcie si mohli zakúpiť i zamestnanci Bučiny, čo bol jeden zo záväzkov privatizujúcej spoločnosti voči Fondu národného majetku SR. Po skúpení akcií od privatizačných fondov sa Invest Elam spolu so skupinami konajúcimi s ním v zhode stal majoritným akcionárom.

„Môžeme diskutovať o tom, či privatizácia bola spravodlivá či už z pohľadu ceny alebo výberu nadobúdateľov. To je už za nami. Dôležité je, či majitelia pochopili svoje vlastníctvo ako formu správcovstva,“ podotýka P. Lispuch. Bučina podľa neho nikdy nebola tunelovaná, naopak, majitelia prispeli k jej rozvoju. „Investičné deficity minulosti“, ktoré museli majitelia dohnať, odhaduje na 1,1 mld. Sk.

Prínosy z investícií

Najväčšia investícia určená na rekonštrukciu energetického hospodárstva je financovaná z pôžičky vo výške 28,5 mil. DEM (0,6 mld. Sk) od Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Hoci ešte nie je úplne dokončená, už dnes prináša úspory nákladov. Kým v roku 1996 Bučina platila za energiu vyše 100 mil. Sk, v súčasnosti pri vyššej výrobe platí polovicu.

Tento rok znamená ukončenie rozsiahleho investičného cyklu, ale pozornosť podniku sa aj ďalej sústreďuje na modernizáciu a rozvoj spracovania masívneho dreva s cieľom výraznejšej finalizácie piliarskej výroby. Tá sa najviac umiestňuje na zahraničných trhoch, kde končí takmer polovicu celej produkcie Bučiny. Za cenný považuje generálny riaditeľ kontrakt s japonskou firmou Mitsui, ktorá exkluzívne zastupuje Bučinu na východoázijskom trhu.

Problémom Bučiny podľa P. Lispucha nie je v súčasnosti odbyt, ale nedostatok výrobných kapacít. Za nedostatočnú považuje aj produktivitu práce. Jeden zamestnanec Bučiny vyrobí ročne tovar za 1,5 mil. Sk, P. Lispucha by uspokojil dvojnásobok. Aj to je však ešte ďaleko od najproduktívnejších firiem vo Fínsku, ktoré podľa neho dosahujú v prepočte sedem miliónov korún tržieb na pracovníka, či v Japonsku, kde pracovník vyrobí tovar v hodnote deväť miliónov korún.

Rezervy firmy vidí generálny riaditeľ v oblasti neproduktívnej údržby, v logistike, ale aj v slabom využívaní informačných technológií, ktoré považuje za „úžasný nástroj“. V budúcnosti by sa malo v Bučine pristúpiť k ďalšej optimalizácii ekonomických a technologických procesov.

Na rozdiel od väčšiny slovenských firiem nemá Bučina problémy s platobnou disciplínou svojich obchodných partnerov. „K neplatičom pristupujeme tvrdo. Využívame exekútorov alebo dlžníkov rovno dávame do konkurzu,“ hovorí P. Lispuch. Ako zdôrazňuje, v tomto roku firme nepribudla ani koruna pohľadávok.

Bučina Zvolen dosiahla za tri štvrťroky 2000 tržby takmer 1,1 mld. Sk. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to predstavuje nárast o 6,7 %. Vývoz sa medziročne zvýšil o 4,3 % na 494,2 mil. Sk a prevádzkový hospodársky výsledok predstavoval ku koncu septembra tohto roka 38,4 mil. Sk.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Firmy v SR

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.