Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ázijská financná kríza bola krízou komercného bankovníctva

13.10.1999, 08:37 | Pavol Suďa | © 1999 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Pred troma rokmi nemohli vlády štátov v juhovýchodnej Ázii ani experti Medzinárodného menového fondu (MMF) tušit blížiacu sa hospodársku krízu. Všetky klúcové národohos-podárske ukazovatele vyzerali priaznivo. Nízka miera inflácie, nízky fiškálny deficit, verejný dlh neprevyšujúci 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Len vyše 20-percentné medzirocné prírastky penažnej zásoby naznacovali potenciálne hospodárske prehriatie.

Investicnú expanziu krmil masívny prílev, hlavne krátkodobého zahranicného kapitálu. Napriek tomu nebolo možné krízu predvídat. "Aj keby sa v týchto krajinách uplatnovali bazilejské pravidlá kapitálových koeficientov, neboli by ani orgány bankového dozoru, ani fiškálne autority schopné podniknút reštriktívne opatrenia. Problémy boli totiž maskované hospodárskou expanziou," uvádza sa v štúdii MMF o pouceniach z ázijskej financnej krízy.

Investicný kolotoc

Prílev zahranicného kapitálu urýchloval úverovú expanziu. Tá viedla k inflácii cien financných aktív a zároven k podstupovaniu "prehnaného rizika". V Kórejskej republike, Malajzii a Thajsku rástol nominálny úver súkromnému sektoru v 90. rokoch v priemere o 15 až 20 percent rocne, zatial co spotrebitelská inflácia sa plazila pod desiatimi percentami. Podiel bankových aktív na HDP explodoval nad 200 percent. Je to vysoko nad úrovnou bežnou v USA ci v západnej Európe (s výnimkou Japonska, kde je to 300 % HDP).

V juhovýchodnej Ázii sú bankové ústavy dominantným financným sprostredkovatelom. Prítomnost alternatívnych foriem financovania je podla guvernéra americkej centrálnej banky Alana Greenspana nedostatocná. Japonsko je typický archetyp zastaraného financného sektora, preto je aj jeho ozdravenie podstatne drahšie. "Široká paleta financných sprostredkovatelov môže zmiernit vplyv šokov na financné trhy," vyhlásil v predvecer výrocného zasadania Svetovej banky a MMF koncom septembra vo Washingtone.

Ázijské krajiny sa v druhej polovici 90. rokov dostali do "samotociaceho" sa investicného kolotoca. Rast úverov podporoval investicný boom, ktorý lákal další kapitál a zvyšoval tak objem pôžiciek. Na svoje si prišiel aj trh nehnutelností, co vytlacilo hodnotu bankových zábezpek. Rozhodujúcou disproporciou však bolo to, že "pôžicky od zahranicných investorov boli krátkodobé, kým bankoví sprostredkovatelia umiestnovali takto získané zdroje do dlhodobých domácich projektov", uvádza sa v štúdii MMF. Ázijskú financnú krízu preto možno nazvat krízou komercného bankovníctva, v rámci ktorého sa termínované aktíva financujú casto zo zdrojov splatných na požiadanie.

V pozadí politické špicky

Sprievodným komplikujúcim faktorom bol aj rozmach nebankových financných ústavov. Krízu obchodných bánk prehlbilo aj preplnenie podnikov cudzími zdrojmi od domácich penažných ústavov pri nízkej úrovni vlastných zdrojov. Ich pomer na pasívach bol dva- až štyrikrát nižší ako v západných krajinách. Tento trend podporovali aj vlády, ktoré napríklad v Kórei sledovali "agresívnu proexportnú" politiku využívajúcu dotované úverovanie ci štátne záruky, ktoré zvýhodnovali pôžicky pred získavaním akciového kapitálu.

Nižší záujem o financovanie zvyšovaním základného kapitálu sa odrazil aj v kvalite kapitálových trhov. "Tie boli v krízových krajinách nerozvinuté," píšu autori štúdie MMF. V Malajzii však rozvinutejší trh kapitálu znížil tlak na bankové úverovanie, co zároven zmiernilo následok krízy na podnikový sektor. V Indonézii si ozdravenie financného systému vyžiada podla odhadov MMF zdroje na úrovni 45 percent HDP, kým v Malajzii by sa reštrukturalizacné náklady mali pohybovat iba okolo 12 percent HDP.

Ekonomické príciny krízy v Ázii znásobili niektoré technické nedostatky. Banky v tomto regióne využívali na krytie pôžiciek hlavne kolaterály - zábezpeky napríklad nehnutelnostami. Slabé ocenovanie projektov a chabá analýza tokov likvidity spôsobila, že bankové domy podstupovali nadmerné riziká.

Štúdia MMF upozornuje na nedostatky v úctovníctve, kde mnohé operácie boli skryté v podsúvahových operáciách. Konsolidácia financných výsledkov za viaceré inštitúcie sústredené pod jednou materskou bankou úplne chýbala. Orgány bankového dozoru neboli autonómne, no casto spojené s politickými špickami. "Prepojenie štátu s úverovými inštitúciami v Indonézii ci Kórejskej republike robí vlády spoluzodpovedné za kvalitu bankových aktív aj za poskytnuté štátne záruky na bankové úvery," koncí analýza prícin krízy.

Krehké zotavovanie

Pohlad externého investora naznacuje predseda predstavenstva a tiež generálny riaditel Ceskoslovenskej obchodnej banky (CSOB), a.s., Praha Pavel Kavánek. "Zahranicné banky nepoznali miestnu realitu. Casto tak sypali peniaze do rôznych nemožných projektov. Preto sa doladujú rozlicné kapitálové a úverové parametre," podla šéfa CSOB podstatne jemnejšie ako klasická požiadavka minimálnej kapitálovej primeranosti bánk.

Podla názoru viacerých pozorovatelov je na tom v súcasnosti najlepšie Kórejská republika. Podarilo sa jej "nalomit tradicné ceboly [financno-priemyselné konglomeráty - pozn. TREND], ako aj politicko-ekonomické prepojenie," poznamenáva P. Kavánek. "My vítame rýchly rozvoj, ale treba povedat, že je stále velmi krehký," vyhlásil generálny riaditel kórejskej spolocnosti Samsung - Kang Jin Ku na jednom zo seminárov o juhovýchodnej Ázii pred výrocným zasadaním MMF a Svetovej banky.

Filipínska viceprezidentka Gloria Macapagalová-Arroyová upozornila na "obrovské priepasti medzi vidiekom a mestom, ktoré spolu málo kooperujú". Súcastou reforiem financného sektora musí byt podla nej aj posilnenie kapitálových trhov, ale najmä úloha penzijných fondov. "Na Filipínach sme zacali s liberalizáciou poistovacieho priemyslu, co bude viest k väcšej akumulácii kapitálu," dodala.

Poucenia z krízového vývoja

Po vypuknutí ázijskej krízy (po devalvácii thajskej meny pred vyše dvoma rokmi) prišli na pomoc domácim bankám miestne národné banky. Poskytovali im pohotovostnú penažnú likviditu - v Thajsku prevyšujúcu dokonca 20 percent HDP. Prvou úlohou reforiem preto bolo odstránit nadmerné financovanie bankových domov centrálnymi bankami. Vo všetkých krízou zasiahnutých krajinách - s výnimkou Indonézie - sa sterilizácia nadmernej emisie podarila, "kedže vklady obyvatelstva a podnikov stiahnuté zo slabých bánk odtiekli do domácich penažných ústavov, považovaných za »bezpecnejšie«," zdôraznuje sa v štúdii MMF.

Aby sa predišlo dalším náporom vkladatelov na banky, museli vlády prevziat záruky za vklady a vypracovat transparentné plány makroekonomickej stabilizácie, ako i reštrukturalizácie bankového sektora. Na zlepšenie kapitálovej vybavenosti bánk liberalizovali niektoré postihnuté krajiny pravidlá, ktoré regulujú vlastníctvo zahranicných investorov v domácom financnom sektore. Zároven sa vo všetkých krajinách regiónu pristúpilo k sprísneniu pravidiel klasifikácie pohladávok, tvorby rezerv a opravných položiek ku klasifikovaným pohladávkam a zároven k realistickému ocenovaniu kolaterálov.

O úspechu reforiem rozhoduje aj rýchlost reštrukturalizácie bánk, ktorá musí riešit aj problémy v podnikovom sektore. "Obe reformy musia íst ruka v ruke," píšu autori štúdie. Upozornujú zároven, že Thajsko, Kórejská republika a Indonézia uvolnili obrovské zdroje z verejných fondov na záchranu bánk, co prudko zhoršilo ich fiškálnu pozíciu.0

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Svetová ekonomika

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.