Štát z privatizácie VSŽ nezískal ani korunu

Šesťdesiatdva percent akcií VSŽ, a.s., Košice si medzi sebou rozdelili občania a investičné fondy v prvej vlne kupónovej privatizácie. Zvyšných 35 percent predali vlády Vladimíra Mečiara v priamych predajoch za nižšiu cenu, ako boli dlhy, ktoré po sebe nakoniec nechali firmy rozhodujúcich vlastníkov VSŽ bankám a Slovenskej poisťovni, a.s., Bratislava. Za akcie VSŽ tak štát nezískal v podstate nič. Namiesto týchto dlhov získali inštitúcie pod kontrolou štátu prostredníctvom exekúcií späť aspoň časť akcií VSŽ, ktorých hodnota medzitým výrazne klesla.

Fondy pákou rezešovcov

Počet akcií VSŽ, ktoré získali držitelia investičných kupónov

(DIK-ovia) za investičné body, sa líšil podľa toho, v ktorom kole prvej vlny investovali. Väčšina z nich neskôr pri predaji rátala zisky v desiatkach tisíc korún. Hoci zo začiatku držali fyzické osoby takmer polovicu akcií podniku, ich vplyv na rozhodovanie bol nulový.

Investičné fondy naopak hlasovacie práva dokázali využiť. Do roku 1995 sa na riadení VSŽ priamo podieľali zástupcovia Hardvardskej investičnej spoločnosti, a.s., Bratislava, ktorí držali približne 12 percent akcií podniku. Ich hlavný predstaviteľ Juraj Široký bol dva roky členom dozornej rady VSŽ. Zúčastnil sa aj na hlasovaní, ktoré na Vianoce 1993 odstavilo vedenieZoltána Berghauera a pustilo do najvyšších výkonných funkcií Petra Hrinka, Alexandra Rezeša a Jána Smereka. Harvardi nakoniec svoj vplyv vo VSŽ predali a.s. Všeobecná, patriacej do skupiny ARDS, o.c.p., a.s., Košice, ktorá zastupovala záujmy rodiny Rezešovcov, Jána Smereka a Ladislava Drabika.

Do IF Ferrofond, a.s., Košice, ktorý spravovala investičná akciová spoločnosť Cassoviainvest patriaca VSŽ, investovali väčšinou

DIK-ovia s radov zamestnancov VSŽ alebo ich príbuzných s presvedčením, že investujú do VSŽ. Top manažéri podniku sa nakoniec pričinili o transformáciu fondu na obyčajnú a.s. Eurotrade, čím kontrolu nad desiatimi percentami akcií VSŽ získali ľudia pracujúci pre Alexandra Rezeša. V súčasnosti Eurotrade kontrolujú súčasní manažéri VSŽ, čo však už nedáva jeho malým akcionárom nádej na alikvotnú časť majetku fondu.

Štát rozdáva

a požičiava

Firmy Manager, s.r.o., Hutník, a.s., a Ferrimex, s.r.o., kupovali akciu VSŽ od štátu za 200 korún. Pri vtedajšej trhovej cene tak na vyplatenie záväzku voči FNM v podstate stačilo predať na burze tretinu získaných akcií. Všetky tri firmy sa však zaviazali, že si akcie ponechajú.

Slovo dodržala odborárska akciová spoločnosť Hutník. Celý desaťpercentný podiel na základnom imaní VSŽ mala táto firma na účte ešte na konci minulého týždňa. Na privatizáciu si zobrala úver, ten splatila z príjmov z dividend VSŽ a iných aktivít, napríklad zo ziskov Kovoúpravy, a.s., Košice, obchodujúcej so šrotom.

Akcionármi Hutníka je vyše 20-tisíc zamestnancov VSŽ. A neprerobia. Pri avizovanej likvidácii spoločnosti odhaduje TREND vyplatenie zostatku na jednu akciu tisíckorunovú akciu minimálne vo výške dvojnásobku. Odborárski vodcovia kontrolu nad balíkom akcií VSŽ postačujúcom na zvolanie valného zhromaždenia pripomínali väčšinou počas kolektívneho vyjednávania. V zásade sa však Hutník počas šiestich rokov pri dôležitých hlasovaniach správal vždy lojálne k tomu, kto mal prevahu.

Nikomu vraj nevznikla škoda

Zakladatelia Manageru, ktorými boli členovia predstavenstva vedeného Petrom Hrinkom, sa zaviazali, že 9,53 percenta akcií VSŽ, ktoré lacno získali, postúpia ďalším manažérom VSŽ. Stalo sa to iba v minimálnej miere. Keď sa Manager vlani dostal do konkurzu, nevlastnil už žiadne akcie. Deň predtým totiž 3,8 percenta zostavajúcich akcií VSŽ exekúciou získal FNM výmenou za 127,5 mil. Sk, ktoré mu Manager dlhoval. Pri konci Manageru boli jeho spolumajiteľmi A. Rezeš,J. Smerek a podnikateľ Juraj Kamarás.

Ferrimex putoval do konkurzu tohto roku s pätinou z pôvodne privatizovaných 15,3 percenta akcií VSŽ. Zanechá za sebou nesplatený približne 700-miliónový dlh voči Slovenskej poisťovni a Investičnej a rozvojovej banke, a.s., Bratislava. Tieto dve inštitúcie totiž v čase, keď ich ovládali manažéri blízki VSŽ, nakúpili celú 600-miliónovú emisiu dlhopisov Ferrimexu.

Spoločnosť Všeobecná nekupovala akcie v priamom predaji, ale od Harvardov. Požičala si na to od Slovenskej sporiteľne 660 mil. Sk. Keďže však 370 mil. Sk nevrátila, sporiteľňa od nej exekvovala desať percent akcií VSŽ. Po prešľape burzovej komory sa však zablokované akcie podarilo manažérom ARDS dostať do ich firiem v Česku, vo Veľkej Británii a na Cypre. Tohto roku ich vrátili po tom, čo šéfovi ARDS Ivanovi Centkovi a bývalému viceprezidentovi železiarní Pavlovi Miškovovi hrozilo trestné stíhanie v súvislosti s transakciami v Poštovej banke, a.s., Bratislava. Riešenie spočívalo v podpísaní série zápočtov, ktoré sa začínali prevodom akcií zo zahraničia na štátne subjekty. Na ich konci bol výmaz škôd, ku ktorým pri iných transakciách prišla Poštová banka. Štát získal späť akcie, dvaja bývalí manažéri blízki A. Rezešovi získali beztrestnosť, pretože –„nikomu nevznikla škoda“.