Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zodpovednosť voči veriteľom po novom

12.10.2006, 00:00 | Branislav Pospíšil

  • Tlačiť
  • 0



Začiatkom roku nastala významná zmena v konštrukcii zodpovednosti štatutárnych orgánov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Starý zákon o konkurze a vyrovnaní  ukladal štatutárovi spoločnosti povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak spoločnosť bola nepretržite počas šesťdesiatich dní v predlžení. Ak tak nespravil, musel byť pripravený niesť zodpovednosť voči veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla.



Stará právna úprava mala mnoho nedostatkov. Tým základným bola je vágnosť, uloženie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu len pre prípad predlženia a kladenie takmer nesplniteľných požiadaviek na veriteľa pri dokázaní a vymožení tejto zodpovednosti.



To sa od 1. januára tohto roku zásadne zmenilo. Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii exaktne vymedzil moment vzniku zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Doplnil povinnosť podať návrh na vyhlásenie aj pre prípad platobnej neschopnosti a vytvoril zákonnú domnienku o výške škody, ktorá veriteľom v dôsledku porušenia tejto povinnosti vznikla.



Nástroj veriteľov. Po novom je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do tridsiatich dní, odkedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť má nielen sám dlžník, ale aj jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Tým sa zásadným spôsobom zmenil minulý stav. Zákon ustanovil prísnu lehotu, odkedy treba počítať vznik povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a presne stanovil začiatok jej plynutia. Okrem toho uložil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nielen pre prípad predlženia spoločnosti (ako to bolo podľa starej právnej úpravy), ale aj pre prípad platobnej neschopnosti. Tú potom podrobne vymedzil.



Stav platobnej neschopnosti nastáva vtedy, ak má spoločnosť viac ako jedného veriteľa a zároveň nie je schopná plniť tridsať dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Inými slovami povedané, stav platobnej neschopnosti nastáva vtedy, ak spoločnosť nemá peňažné prostriedky, prípadne iné rýchlo likvidné prostriedky na zaplatenie splatných záväzkov, má aspoň dvoch veriteľov a takýto stav pretrváva viac ako tridsať dní.



Po uplynutí tejto lehoty zákon dáva štatutárom k dobru ďalších tridsať dní na to, aby spoločnosť zo stavu platobnej neschopnosti dostali, prípadne aby sa pokúsili o reštrukturalizáciu. Ak sa im to nepodarí, zákon im ukladá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.



Zodpovednosť za škodu. Ak sa tak nestane, týmto momentom vzniká zodpovednosť štatutárov spoločnosti voči veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Túto škodu zákon vyvrátiteľnou právnou domnienkou vymedzuje ako sumu pohľadávok veriteľov k spoločnosti, ktoré zostali po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku neuspokojené. Z praktického pohľadu to znamená, že pokiaľ spoločnosť nepodala včas návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne v jej mene štatutári, veriteľ môže popri uplatňovaní svojej pohľadávky k spoločnosti začať uplatňovať svoju pohľadávku aj voči štatutárom spoločnosti (a to aj bývalým). Nemusí pritom dokazovať výšku škody, ale môže rovno žalovať celú neuspokojenú časť pohľadávky. Keď zodpovednosť štatutára raz vznikne, nezanikne ani jeho odvolaním z funkcie alebo vzdaním sa funkcie. Túto zodpovednosť si štatutár nesie so sebou až dovtedy, kým pohľadávka veriteľa nie je v plnom rozsahu uspokojená. Zodpovednosť nezanikne ani zánikom spoločnosti výmazom z obchodného registra. Výmaz pre veriteľa znamená len to, že dlžnú sumu už môže uspokojiť len z majetku bývalých štatutárov, ale nie z majetku spoločnosti.



Štát môže vymáhať. Nová zodpovednosť štatutárnych orgánov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nepôsobí len voči veriteľom zo súkromného sektora, ale aj zo sektora verejného. Ak si spoločnosť riadne a včas nesplnila svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a zostali po nej neuspokojené verejnoprávne pohľadávky – typicky pohľadávky na daň, štát má rovnakú možnosť domáhať sa ich uspokojenia voči štatutárom ako veritelia zo súkromného sektora.



Práve daňové úrady so svojím spisovým materiálom a v spojení s  kompetenciami majú dobrú pozíciu na zistenie momentu, keď sa spoločnosť dostala do úpadku a či v zákonných lehotách splnila svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.



Najmä v prípade zjavných excesov, keď sa začne konkurzné konanie dávno po tom, čo sa spoločnosť dostala do úpadku (čo je v súčasnosti skôr pravidelnosť ako výnimka), štát v postavení daňových úradov má následne veľmi silnú príležitosť dosiahnuť uspokojenie svojich daňových pohľadávok z majetku bývalých štatutárnych orgánov.



Môže prísť aj trest. Nesplnenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu nezakladá len súkromnoprávnu zodpovednosť, ale aj trestnoprávnu.



Podľa trestného zákona ten, kto marí konkurzné konanie tým, že nesplní zákonom uloženú povinnosť, sa potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov. Ak takýmto konaním, respektíve nekonaním spôsobí väčšiu škodu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Väčšou škodou sa pritom rozumie škoda v sume aspoň 80 -tisíc korún.



Z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti a znenia skutkových podstát nové trestné kódexy doterajší stav nezmenili. Zmena zavedená novou právnou úpravou však priamo zasiahla aj do tejto roviny.



Stará právna úprava ukladala povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu len pre prípad predlženia. Nová uložila túto povinnosť aj pre prípad platobnej neschopnosti. Zmena nastala v tom, že štatutár spoločnosti v stave platobnej neschopnosti nemal pred prvým januárom 2006 povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Preto nebolo možné voči nemu ani vyvodzovať súkromnoprávnu ani trestnoprávnu zodpovednosť. Súčasný právny stav takúto povinnosť štatutárom výslovne uložil.



Sledovanie situácie. Nová právna úprava ďalej doplnila dlžníkovi povinnosť sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie a stav svojho majetku a záväzkov. Pre štatutára z toho plynie priama povinnosť zaoberať sa v každom čase vývojom cash-flow a likvidity spoločnosti tak, aby vedel včas rozoznať hroziaci úpadok a prijať opatrenia na jeho odvrátenie. Ak objektívne nedokáže úpadok odvrátiť, aby vedel včas splniť svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tým iniciovať proces, ktorý ukončí podnikanie spoločnosti, definitívnym a kolektívnym spôsobom usporiada majetkové pomery spoločnosti pred jej zánikom.



Táto povinnosť pritom nemá len deklaratórny charakter, ale priamo súvisí s vyvodzovaním zodpovednosti voči štatutárovi, ak neskoro podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Veriteľovi potom stačí odkázať pri uplatňovaní dlžnej sumy voči štatutárovi z titulu zodpovednosti na túto zákonnú povinnosť, pokiaľ by sa štatutár mal záujem brániť tým, že o stave úpadku spoločnosti nevedel.



Premlčanie zodpovednosti. Zodpovednosť za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sa nepremlčuje vo všeobecnej  trojročnej premlčacej lehote, ale až jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.



Zodpovednosť voči štatutárom tak možno vyvodiť bez ohľadu na časový odstup od momentu, keď bol nakoniec podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Vyvodiť ju možno aj voči štatutárom, ktorí sa vzdali funkcie alebo z nej boli odvolaní dávno pred začatím konkurzného konania. Samozrejme, ak spoločnosť napĺňala už v tom čase znaky úpadku.



Zodpovednosť štatutárov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sa nevzťahuje len na obchodné spoločnosti, ale na všetky právnické osoby. To znamená aj na neziskové organizácie, nadácie, združenia, dokonca aj na politické strany a hnutia.



Autor je koncipient v advokátskej kancelárii Žitňanská.





  • Tlačiť
  • 0

Rubrika TREND špeciál - poradenstvo

Tagy PR články, PR články, PR články, PR články, PR články, PR články, PR články

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.