Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

F. Tóth: Založiť súkromnú školu na Slovensku je dnes oveľa ťažšie ako pred ôsmimi rokmi

16.09.1998, 01:00 | Eva Reiselová | © 1998 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Rozhovor

Prvé súkromné gymnázium na Slovensku ste otvorili už v roku 1991 v Bratislave. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť na pôdu v tom čase absolútne neprebádanú?

Na štátnom gymnáziu som prežil revolúciu v osemdesiatom deviatom, Po nej sa veľmi intenzívne presadzovali nové myšlienky a nápady, napríklad výmenou ruštiny za angličtinu, odbúravaním odborných blokov a podobne. Postupne však intenzita týchto zmien klesala z objektívnych príčin, ktorými boli v prvom rade peniaze, ale i zo subjektívnych. Tie sa prejavovali istou mierou zotrvačnosti v myslení ľudí. No a vtedy som mal pocit, že moje zmýšľanie je rýchlejšie ako zmeny a nevidel som v štátnom školstve priestor na ďalšiu sebarealizáciu. Tak sme sa s ďalšími tromi kolegyňami rozhodli, že je jednoduchšie začať na zelenej lúke nové, ako prestavovať starý zabehnutý kolos.

Školu zakladali štyria ľudia?

Áno. Navyše skúsenosti na Slovensku chýbali, práve v Prahe bola jedna súkromná škola.

Čo predchádza založeniu súkromnej školy?

Myslím si, že najdôležitejšie je mať myšlienku. Potom treba nájsť priestor, kde ju naplniť a s kým. Mali sme šťastie s budovou, pretože školstvo práve v tom čase vrátilo v rámci reštitúcií budovu jej pôvodnému majiteľovi Telovýchovnej jednote Sokol Bratislava. S ňou sme podpísali výhodnú zmluvu o prenájme. Celá príprava trvala tri mesiace vrátane úpravy priestorov, vybavenia tried, náboru a prijímacích pohovorov. A prvého septembra 1991 sme privítali prvých žiakov.

Zadlžili ste sa?

Nie. Vtedy nebolo také ťažké začínať ako teraz. Medzi ľuďmi vládla väčšia dôvera. My sme v podstate nemali nič. Po získaní súhlasu ministerstvom školstva nám vyšla v ústrety i školská správa. Poskytla nám finančné prostriedky na žiakov ešte skôr, ako sme ich fyzicky mali. Z týchto financií sme zakúpili základné vybavenie a najnevyhnutnejšie veci. Keď sme už mali žiakov, pokračovali sme v rozvíjaní školy už i zo školného. Dôležitým momentom bola v tom čase i práca s faktúrami, ktoré mali viactýždňovú splatnosť. Takže my sme si nemuseli vziať žiadne úvery. Škola, ktorá dnes začína, to má oveľa ťažšie.

S financiami teda výrazné problémy neboli. Museli ste však získať v krajine zvyknutej na bezplatné školstvo žiakov, ktorých rodičia za vzdelávanie budú platiť. Ako sa vám to podarilo?

Naozaj najnáročnejšie bolo prekonať mieru nedôvery voči nám i voči súkromným školám ako takým. Aj keď zasa musím povedať, že vtedy ľudia ešte neboli toľkokrát oklamaní rôznymi podvodníkmi, ešte stále vládla porevolučná eufória vzájomnej dôvery. Zo školského výpočtového strediska sme získali adresy prijatých i neprijatých žiakov. Všetkým vtedajším ôsmakom sme poslali listy, v ktorých sme sa predstavili. Dostali sme asi sto odpovedí a v prvom školskom roku sme prijali 75 prvákov. Dnes na našom osem- i štvor- ročnom gymnáziu študu- je vyše tristo mladých ľudí.

Aké bolo školné?

Osemtisíc korún ročne.

Dnes je približne trikrát vyššie. Prečo?

Ak sme mali v prvom roku školné osemtisíc a štátnu dotáciu šesťtisíc, dnes školné presahuje 20-tisíc [korún], kým štátna dotácia sa rovná sume 7600 Sk. Vtedy sme boli schopní zo štátnej dotácie kompletne vybaviť triedu. Dnes sa to zo štátnej dotácie vôbec nedá.

Koľko by teda bolo treba na zriadenie súkromného gymnázia dnes?

Veľa. Na kompletné vybavenie triedy aspoň 200-tisíc Sk, na počítače približne 500-tisíc Sk, laboratórium vyjde na 200-tisíc Sk. K tomu prirátajme prenájom. Ten absolútne nemôže byť postavený na komerčnej báze, nijaká škola by nezvládla splácať ho. Ale napríklad v Holíči v tomto školskom roku otvorili novú súkromnú odbornú školu, ktorej budovu poskytlo mesto, čo je nesmierne výrazná pomoc. Takže dnes treba mať na začiatok minimálne milión korún. Dá sa však začínať aj inak. So staršími lavicami, počítačovú triedu a laboratóriá možno využívať na základe dohody v iných školách či inštitúciách, a potom sú tie výdavky nižšie.

Nemožno však už veľmi počítať s toleranciou začiatku deväťdesiatych rokov. Dnes rodič, keď za školu platí, očakáva moderné, dokonca nadštandardné vybavenie.

Máte pravdu. Aj to je asi dôvod, prečo v Bratislave už tak nevznikajú nové súkromné školy. Skôr sa otvárajú v malých mestách, ak oslovia svojou myšlienkou, svojou náplňou. Druhá vec je otvorenie špecializovanej školy, ktorá v regióne chýba. Prázdne miesto v sieti štátnych škôl potom zapĺňajú súkromné školy. V Bratislave napríklad súkromná Stredná škola veterinárna, pretože najbližšia je až v Košiciach. Tá je štátna.

Istý čas vládla medzi štátnymi a súkromnými školami nedôvera. Aká je situácia dnes?

Mierne sa zlepšuje. Rodičia i pedagógovia si zvykajú, že sú tu cirkevné a súkromné školy, aj keď niektoré nerobia dobré meno súkromnému školstvu. Treba to však vnímať tak, že všetci prechádzajú začiatočnými podmienkami existencie a dochádza k prevereniu základných ideí vzniku školy.

Už druhé funkčné obdobie ste i prezidentom Asociácie súkromných škôl. Aký vplyv má asociácia na riešenie krízových situácií v súkromnom školstve?

Zatiaľ sme si túto otázku neujasnili. Sú tu dva prúdy. Jeden, ku ktorému sa prikláňam aj ja, tvrdí, že asociácia je dobrovoľná organizácia bez nejakého metodického, výkonného, poradného zásahu do činnosti svojich členov. Druhá časť si myslí, že asociácia by mala dbať na dodržiavanie určitých štandardov a dávať certifikáty kvality. Podľa mňa je táto cesta veľmi problematická. Nie je jednoduché povedať, ktorá škola je kvalitná, nie sú kritériá, na základe ktorých by sa škola hodnotila. V rámci našej "slovenskosti" by to mohlo skĺznuť do osobných averzií a narobiť viac zla ako dobra. Nechcem však predvídať budúcnosť. Je možný, a nielen medzi súkromnými školami, vznik takzvanej prvej ligy, určitých certifikátov kvality. Súvisí to so štandardmi. To sa však nedotýka len súkromných škôl, ale všetkých - štátnych i cirkevných.

Ako hodnotíte vzájomnú komunikáciu asociácie s Ministerstvom školstva SR?

Dohodli sme sa na podpísaní dohody o spolupráci. Čakáme na termín podpísania, kedy bude mať pani ministerka [Eva Slavkovská] čas. Pre nás je v tejto dohode najpodstatnejšie, že ministerstvo sa zaväzuje presadzovať na ministerstve financií, aby štátna dotácia neklesla pod 80 percent porovnateľných výdavkov na štátnych školách.

Myslíte si, že sa dohoda podpíše ešte do volieb?

Nie.

Niektorí riaditelia štátnych škôl tvrdia, že keby disponovali prostriedkami súkromných škôl, vedeli by si s nimi veľmi dobre poradiť...

Áno, sú takí, ktorí hovoria, že by mali na našom mieste aj zlaté kľučky na dverách. Jedni si myslia, že štát nám okrem tých vyše sedemtisíc [korún] dáva ešte aj na platy. My však tieto prostriedky máme aj so mzdami. Podľa mojich informácií žiadne bratislavské gymnázium nemalo vlani pod 15-tisíc korún na žiaka ročne. No a potom druhí hovoria, že na našom mieste by mali aj zlaté kľučky na dverách. V ich myslení je však jedna systémová chyba. Oni si myslia, že by všetko robili tak ako doteraz, len za väčšie peniaze. My sa líšime kvalitou, prístupom, metódami, duchom školy. Áno, my máme na jedného žiaka viac peňazí, ale máme aj o jednu tretinu menej žiakov v triede, naši učitelia zarábajú zhruba o 20 percent viac, chodia k nám zahraniční lektori. Len za posledné prázdniny sme investovali 360-tisíc korún do výpočtovej techniky, vlani sme otvorili úplne nové chcemickotechnologické laboratórium, naši žiaci majú internet s vlastnými schránkami. Majú mydlá, uteráky - keď už prejdem k úplným maličkostiam. My každý školský rok začíname chválou, že sa nám niečo podarilo, oni nárekom.

Štátnym školám však naozaj chýba viac ako jeden a pol miliardy korún.

Lenže to nie je problém asociácie združujúcej približne 40 súkromných škôl. Štátnych je niekoľko tisíc. Prečo sa nevedia zjednotiť, vyargumentovať svoje požiadavky a vytvoriť tlak, aby sa situácia zlepšila?

Myslíte si, že voľby prine- sú kvalitatívny zlom v školstve, a to bez ohľadu na víťaza?

Predpokladáme, že bez ohľadu na víťaza sa niekto iný posadí na post ministra školstva. Teraz vidíme, že okrem nejakých verbálnych proklamácií sa pre súkromné školy neurobilo nič. Pomer dotácie je v absolútnom poklese. Očakávame, že to azda môže byť len lepšie. Vládna koalícia má v programovom vyhlásení také krásne veci, že keby sa z nich splnilo čo len desať percent, bolo by to skvelé. Ale vidíme, že za štyri roky sa z toho nesplnilo nič. Aj spomínaná zmluva - podpisovať ju dva týždne pred voľbami - to je viac gesto ako realita.

Ako sa dívate na vstup straníckej politiky do škôl vo forme letákov, propagačných materiálov či rôznych darčekov?

V našej škole žiadne plagáty na stenách nevisia ani nebudú. Stranícku politiku na pôde školy odmietame. Samozrejme, rešpektujeme, ak naši študenti majú politický názor. Sú predmety, kde môžu ventilovať svoje názory. Škola by mala byť aj v tomto smere pestrofarebná. Učiteľ nepresadzuje len jeden názor, ale spolunažívanie viacerých. Ale ak sú aktívni naši učitelia mimo školy, jeden kolega napríklad kandiduje na post primátora v neďalekom meste, je to ich osobná vec. Spomínaný pedagóg nerobí na hodinách žiadnu agitáciu, ale keď sa s ním študenti chcú na danú tému rozprávať, môžu mimo školy.

Prejdime od politiky opäť k peniazom. Čo hovorí vaša osemročná skúsenosť na tézu, že súkromné školy sú pre deti solventných rodičov?

Je to trošku komplikovanejšie. My sme školu zakladali s tým, že nemá byť len pre solventných, ale pre rodičov, ktorí chcú dieťaťu pomôcť v rámci jeho vzdelávania. Pre všetkých, ktorí sa stotožnia s našimi myšlienkami, a spoločne vykročíme do lepšej školy. Zopakujem však ten pomer štátnej dotácie a školného - šesť- ku osemtisíc korún. Naše myšlienky sú stále rovnaké, ale štátna dotácia je 7700 Sk, školné vyše 20 000 Sk. My by sme chceli, aby väčšina rodičov bola stotožnená s naším programom, aby si nevybrali súkromnú školu len zo snobizmu. Keby štátna dotácia stúpla, my by sme určite školné znížili, zväčšili okruh záujemcov a plnili náš pôvodný cieľ. Ak nedôjde k zmene tendencie z posledných štyroch rokov, cieľ by mohol byť sčasti ohrozený. A potom by sa asi šlo cestou elitárstva. To by však priniesla situácia, nie my.

Ako kontrolujete kvalitu vzdelávania?

Vlani prijali zo 47 prihlásených na vysoké školy všetkých, okrem troch. To je jedno z objektívnych kritérií. Hospitácie a testy sú čiastkovým kritériom. Vlani sa uskutočnil porovnávací test medzi riaditeľmi bratislavských gymnázií z matematiky v štvrtom ročníku. Tým, že bol prvýkrát, nevyhodnocoval sa. V tomto roku ho rozšírime, už pravdepodobne aj s vyhodnotením, o ďalšie ročníky a slovenský jazyk vo všetkých gymnáziách na území Bratislavy. Podstatné je, že naši absolventi prídu povedať o svojom štúdiu na vysokých školách. To je veľmi dôležitá spätná väzba. Odchádzajú od nás aj nespokojní. V minulom roku dvaja, predtým tri roky nikto. Rizikovou je konštelácia, keď rodičia pristupujú autoritatívne k výchove svojho syna a ten sa u nás stretáva s voľnejším prístupom. Rodič nie je spokojný a volí podľa neho lepšiu - autoritatívnejšiu školu. My však v bulletinoch uvádzame tento rizikový faktor.

Koľko uchádzačov sa hlásilo na vaše gymnázium v tomto školskom roku a koľkých ste prijali?

My sme prijímali 25 detí a prijímačky robilo 95 na štvorročné gymnázium, na osemročné sa hlásilo 75, prijali sme tiež 25.

Prijímali ste spravodlivo?

Ja si myslím, že otázka spravodlivosti naberá nový smer. Vzhľadom na vysoký záujem sú stredné školy nútené veľmi "vyšponovať" požiadavky a dieťa, ktoré chodí len do školy a nemá žiadnu individuálnu prípravu, málokedy spraví skúšky. Úspešnosť na prijímacích pohovoroch z roka na rok rastie priamo úmerne s úspešnosťou individuálneho doučovania.

Myslíte si, že je to správne?

Nemyslím, ale doba k tomu speje. V základnej škole, kde je v jednej triede 30 detí, z ktorých 15 ide na prijímačky, nie sú schopní preorganizovať vyučovanie tak, aby sa osobitne venovali práve tým pätnástim. Rodičia, uvedomujúc si túto situáciu, sa obracajú na rôzne firmy, ktoré veľmi kvalitne a cielene pripravia na prijímacie skúšky. Keď máme nadstav jedna ku štyrom, nemôžeme dať priemerné prijímacie skúšky. Keby boli priemerné, päťdesiat ich spraví na samé jednotky. Ako z nich vyberieme dvadsaťpäť?

Ako reagujete, keď príde rodič a povie - dám vám desať počítačov, dám opraviť strechu alebo venujem občianskemu združeniu 200-tisíc korún, keď mi prijmete syna?

Táto otázka vždy vznikne pri súkromných školách, ale ja si myslím, že by sa dala položiť aj cirkevnej, aj štátnej škole. Za našu školu zdôrazňujem - dieťa musí úspešne spraviť prijímačky.

A keď je na dvadsiatom siedmom mieste z dvadsiatich piatich?

Každoročne nám nejakí žiaci odídu, takže niekoľko miest sa vždy uvoľní. S rodičmi však aj počas roka robíme na rôznych projektoch, napríklad pred Vianocami Darček škole. Každoročne prekročí výnos z takéhoto podujatia tristotisíc korún. Za odmenu potom pripravíme pre rodičov slávnostný večer.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Rozhovor

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.