Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Komárňanské lodenice ožili

08.09.2005, 00:00 | Martin Jesný | © 2005 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Firmy v SR

Po troch rokoch strát sa hospodárenie Slovenských lodeníc Komárno (SLKB), a.s., Bratislava vlani vrátilo do čiernych čísel. Nový vlastník, ktorým je rakúska investičná banka European American Investment Bank (Euram), pokračuje v reštrukturalizácii a dvíha výrobu. Vlani lodenice odovzdali sedem lodí, na tento rok ich majú naplánovaných deväť. Stále je to však menej ako cieľ, ktorý si Euram pri prevzatí firmy stanovil. Pre jeho splnenie by fabrika mala každý mesiac skompletizovať jedno plavidlo. No na takú výrobu jej zatiaľ chýbajú ľudia.


Dokúpiť akcie. SLKB vznikli v roku 2000 ako iniciatíva štátu smerujúca k záchrane tradičného komárňanského výrobcu lodí. Pôvodné Slovenské lodenice, a.s., Komárno priviedli privatizéri ku krachu, v marci 2001 na ne súd vyhlásil konkurz. Ani „novým“ lodeniciam sa však nedarilo. Postarali sa o to najmä zdedené problémy s financovaním výroby lodí. Ani pomoc štátu vo forme záruk od Eximbanky SR príliš nepomáhala. Na majetku lodeníc viselo bremeno záruk za vysoké bankové úvery. A ďalšiu časť prevádzkarne, mólo a výťah na spúšťanie lodných telies do vody, SLKB vôbec nevlastnili. So zámerom rozbehnúť vlastnú výrobu lodí ich od konkurzného správcu starých lodeníc do svojej spoločnosti Slovenská Dunajská Konštrukčná (SDK), a.s., Bratislava kúpila finančná skupina Penta.


Investičná banka Euram prevzala úplnú kontrolu nad lodenicami na konci roku 2003. Valné zhromaždenie vtedy umožnilo kapitalizáciu časti pohľadávok (TREND 50/2004). Tie Rakúšania odkúpili od dovtedajších financujúcich bánk. Vzápätí kapitalizáciou pohľadávky získali 49-percetný balík akcií. Po dohode s FNM sa akcionársky podiel investora zvýšil na 70 percent. Euram tak lodenice celkom ovládol, vlastným podielom si zabezpečil uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia, ako i prijímanie kľúčových rozhodnutí vo firme. Ešte predtým si kúpou spoločnosti SDK zabezpečil bezproblémové používanie dôležitých aktív.


V súčasnosti Euram rokuje o dokúpení zostávajúcej časti štátneho podielu z portfólia Fondu národného majetku. Hoci banka avizovala záujem skompletizovať svoj akcionársky balík už minulý rok, ešte sa tak nestalo. Predmetom rokovaní a analýz je stanovenie ceny akcií. Komplikuje ho skutočnosť, že s akciami sa nikdy neobchodovalo na kapitálovom trhu, čo znemožňuje tradičný výpočet ich hodnoty. Na cenu si však musí dať pozor aj fond. Ako TRENDU povedala hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová, musí byť vybalansovaná k spokojnosti fondu, no zároveň nesmie dôjsť k porušeniu noriem, ktoré upravujú poskytnutie štátnej pomoci. Inými slovami, aby štát nepredal akcie jedinému záujemcovi za prinízku cenu.


Viac lodí. Krízový manažér Euramu to v lodeniciach nemal ľahké. Tesne po nástupe generálny riaditeľ Christopher van der Stelt pre TREND odhadol, že hospodárenie sa v roku 2003 zvrátiť nepodarí. Tak sa aj stalo. S troma odovzdanými loďami a tržbami zhruba 800 miliónov korún SLKB napokon zaknihovali 47-miliónovú stratu. Tretiu za sebou.


Otočiť vývoj v hospodárení sa lodeniciam podarilo v uplynulom roku. Sedem odovzdaných lodí prinieslo do výsledovky SLKB tržby na úrovni takmer 1,4 miliardy korún. Lodeniciam sa tak podarilo prekonať zlomový bod a ukončili rok so ziskom presahujúcim 27 a pol milióna korún. Nárast by mal pokračovať v tomto a nasledujúcom roku.


Po rokoch výroby základnej skupiny lodí pripravujú lodenice v súčasnosti nové projekty. „Naším cieľom je doplniť ponuku v rámci kategórie viacúčelových nákladných lodí,“ opisuje stratégiu firmy C. van der Stelt. K overeným typom Leda a Rýn vlani pribudol Main s výtlakom takmer tritisíc ton. V produktovom portfóliu je tiež nákladná loď Maas s výtlakom vyše 2 600 ton. Predmetom intenzívneho vývoja je v súčasnosti nový typ Ostsee, ktorý by mal byť s 5 800-tonovým výtlakom najväčšou loďou v produkcii SLKB. S podobným konceptom pripravovali v minulosti staré lodenice typ Baltik. Do vývoja sa chystá ďalšia tritisíctonová loď typu Eider.


Lodenice vyrábajú lode podľa požiadaviek zákazníkov v rôznych funkčných modifikáciách. Rozdiel je napríklad v podnebnom pásme, v ktorom majú plávať. Niektoré vykonávajú transport popri pobreží Južnej Ameriky, ďalšie v Mexickom zálive, na Veľkých Jazerách v Severnej Amerike či medzi kontinentálnou Európou a Veľkou Britániou. „A teraz plníme objednávku na tri lode typu Leda do Grónska,“ dodáva C. van der Stelt. Hlavnými konštrukčnými úpravami je v takom prípade tvrdšie rebrovanie a výstuhy trupu. Ďalšie špecifikum súvisí s prevádzkou v extrémne nízkych teplotách pod mínus 25 stupňov Celzia, keď je potrebné nahradiť hydraulické manipulačné zariadenia elektromechanickými.


Na tankery nemyslia. Aj keď teoreticky môžu lodenice vyrobiť loď až s osemtisíctonovým výtlakom, prax determinujú možnosti expedície zákazníkom. Prepravu lodí po Dunaji totiž obmedzuje tak hĺbka a vodný stav rieky, ako aj výška mostov. „Keby sme vyrábali výrazne väčšiu loď, expedícia by pripadala do úvahy len sezónne,“ dodáva C. van der Stelt. V minulosti museli lodenice pri splavovaní lodí do Čierneho mora čeliť aj pozostatkom vojny v krajinách bývalej Juhoslávie. Problematická bola najmä pon­tónová náhrada rozbombardovaného mostu v Novom Sade. Ten však už v súčasnosti bez problémov otvárajú, poznamenáva šéf lodeníc.


V minulosti prezentoval aj víziu výroby špe­ciálnych typov lodí, napríklad tankerov. V súčasnosti podľa neho takéto úpravy výrobnej náplne neriešia. „Predávajú sa práve také nákladné lode, aké vyrábame,“ tvrdí.


Z rastu dopytu po lodiach sa v súčasnosti tešia aj najväčšie európske lodenice. Nemecké médiá nedávno informovali o zvýšenom počte objednávok od prepravných spoločností pre domáce lodenice. Po slabších rokoch zaznamenali v prvých mesiacoch tohto výrazný vzostup. Nárast svetového obchodu zabezpečil lodeniciam prácu aj na ďalšie roky.


Na nepriazeň zákazníkov sa nesťažujú ani komárňanské lodenice. Typickými odberateľmi lodí z Komárna sú menšie rodinné lodiarske spoločnosti z Nemecka. Okrem tradičných zákazníkov však pribúdajú aj noví. „To sa otočilo, odbyt si hľadá nás,“ pochvaľuje si.


Z času na čas získajú lodenice aj zákazku na modernizáciu starších lodí či výrobu menších plavidiel. Ide napríklad o súkromné jachty pre zahraničnú klientelu. Podobnou výrobou sa zaoberá aj bratislavská lodenica. Slovenská plavba a prístavy – Lodenica, s.r.o., Bratislava však v portfóliu má len menšie a výlučne riečne plavidlá, takže omnoho väčšej komárňanskej firme nekonkuruje.


Hrozbu nepredstavujú ani České lodenice v Děčíne, ktoré v tomto roku získali silného investora. Najväčší čínsky staviteľ lodí a svetová trojka Hudong-Zhongua Shipbuilding Group zo Šanghaja ohlásil investíciu 1,3 miliardy českých korún (1,7 mld. Sk) do rozšírenia výroby. Aj v tomto prípade však ide o menšie riečne plavidlá.


Chýbajú ľudia. Zámery Euramu v komárňanských lodeniciach C. van der Stelt veľmi spresňovať nechce. Vyhýba sa tiež odpovedi na otázku o odhade dĺžky svojho pôsobenia na čele fabriky. „Moja úloha je udržať firmu v raste a zlepšovať finančnú kondíciu,“ tvrdí. Možno však očakávať, že Euram ako finančný investor po reštrukturalizácii lodeníc bude smerovať k exitu. Pravdepodobným kupcom môže byť niektorý z väčších medzinárodných výrobcov lodí. Kedy to bude, C. van der Stelt nespresňuje. Jeho mlčanie naznačuje, že zatiaľ lodenice v takej situácii nie sú.


Cieľovú situáciu čiastočne naznačuje výrobná méta odovzdania 12 lodí za rok. To však podľa C. van der Stelta nebude jednoduché. „Na takú výrobu potrebujem okamžite 250 lodiarskych odborníkov,“ odkrýva hlavný zdroj aktuálnych starostí šéf lodeníc.


V minulosti, keď v lodeniciach ako jednom zo Závodov ťažkého strojárstva bola okrem lodiarskej aj špeciálna výroba, fabrika zamestnávala vyše štyritisíc ľudí. Na konci roku 2003 ich bolo niečo vyše osemsto. V súčasnosti ich v lodeniciach pracuje o sto viac, do konca roku by ich mala byť rovná tisícka. Nábor ľudí do firmy je však podľa C. van der Stelta vážny problém.


Spolupráca so školami. V čase, keď to s lodenicami išlo dolu vodou, firmu opustilo množstvo skúsených pracovníkov nielen z konštrukčných či technologických útvarov, ale aj z výroby. Mnoho kvalifikovaných zváračov sa zamestnalo v lodeniciach v Srbsku a Chorvátsku, niektorí pracujú v lodeniciach v Bratislave. V Komárne totiž iný väčší zamestnávateľ chýbal. Okrem toho v súčasnosti veľa obyvateľov tohto regiónu pracuje v Maďarsku. Napríklad hneď za dunajským mostom v Komárome v prevádzkarni výrobcu mobilných telefónov Nokia. „Konkurencia na trhu práce je veľká, ľudia pracujú aj vo vzdialených firmách,“ konštatuje Ch. van der Stelt.


Po opätovnom rozbehnutí výroby sa podľa neho podarilo niektorých pracovníkov prilákať späť, keď sa vo výrobe o niečo zvýšili mzdy. V priemere sa zárobky v lodeniciach sa podľa jeho tvrdenia blížia k hodnote priemernej mzdy v strojárskom priemysle, ktorá dosahuje 18,5 tisíca korún. „Ľudia sú potom ochotnejší vrátiť sa. Aj pre nich je lepšie nebyť odlúčení od rodiny,“ myslí si Ch. van der Stelt. Najproblémovejšími profesiami sú však stále tie najpotrebnejšie – zvárači a zámočníci. Preto sa práve na tieto profesie zameriava aj obnovená spolupráca s miestnym stredným odborným učilišťom strojárskym.


Vývoj, konštrukcia, technologická a výrobná príprava stavby nových modelov ľudí si žiada aj vysokoškolsky vzdelaných špecialistov. Podľa Ch. van der Stelta sa podarilo vytvoriť podmienky aj pre takýchto odborníkov. Okrem navrátilcov získala firma aj niekoľko absolventov bratislavskej Slovenskej technickej univerzity. Na škole stále funguje malý odbor stavby lodí.




  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Firmy v SR

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.