Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Na Slovensku chýbajú spaľovne odpadu, jestvujúce sú však nevyužité

13.09.2000, 09:29 | Katarína Začková | © 2000 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Prvé spaľovne odpadu na Slovensku boli postavené iba ako nevyhnutné súčasti priemyselných technológií. V súčasnosti je na Slovensku 28 spaľovní priemyselného odpadu, dve spaľovne komunálneho odpadu (v Bratislave a Košiciach) a 39 spaľovní nemocničného odpadu. Z nich jedna - v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach - nie je stále skolaudovaná, pretože nespĺňa emisné limity. Jej výstavba bola ukončená v roku 1998.

"Na Slovensku chýbajú spaľovne priemyselného, nemocničného, aj komunálneho odpadu," hovorí riaditeľ odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia SR Elemír Galovič. Pritom využitie existujúcich spaľovní dosahuje len 50 - 70 % projektovanej kapacity.

Výstavbu väčšiny spaľovní dotoval štát a spaľovne zdravotného a komunálneho odpadu boli postavené len zo štátnych zdrojov. Štát dnes na tento "luxus" nemá prostriedky. "Súčasná legislatíva umožňuje vo veľkom využívať krátkodobé riešenie - skládkovanie. Pritom by stačili účinné ekonomické nástroje," hovorí hlavný inšpektor ochrany ovzdušia Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) Ivan Rajniak.

Nedostatok kvalitných spaľovní

Spaľovňa s kvalitnou technológiou je aj pri spaľovaní nebezpečného odpadu bezpečnejšia ako skládka. Je však vysoko nákladná. Práve vyhovujúce spaľovne s účinnými odlučovačmi spalín na Slovensku chýbajú. Ani tretina spaľovní nespĺňa emisné limity stanovené zákonom č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a následnými vládnymi nariadeniami. "Tým, že bol tento zákon k 1. januáru 1999 novelizovaný a ponechali sa pôvodné limity, naďalej sa legalizuje vypúšťanie nebezpečných látok," hovorí inšpektor ochrany ovzdušia SIŽP Miroslav Migát. Podľa niektorých odhadov by sprísnené európske emisné limity spĺňalo na Slovensku zhruba desať percent spaľovní.

Posunutie termínu plnenia emisných limitov o päť rokov pozastavilo výstavbu minimálne dvoch spaľovní, ktoré dnes nespĺňajú ani súčasné emisné limity - v Slovnafte, a.s., Bratislava a v Dusle, a.s., Šaľa. "Pritom tieto firmy mali spaľovne naprojektované, zákonne vyhodnotené a takmer zabezpečené finančné zdroje," pripomína I. Rajniak. Slovnaft mal stavať novú spaľovňu s kapacitou 12-tisíc ton odpadu ročne. Firmy si teda zvolili krátkodobé riešenie, napriek tomu, že poplatky za znečistenie sa od tohto roka každoročne progresívne zvyšujú (TREND 1/1999).

"Firmy sa správajú svojím spôsobom normálne - chcú ušetriť. Ceny za skládkovanie sú podstatne nižšie ako za spaľovanie," tvrdí I. Rajniak. Cena za spálenie jednej tony komunálneho odpadu sa pohybuje od tisíc po tritisíc korún, za skládkovanie od 300 do 600 korún. Za spaľovanie nebezpečného odpadu zaplatí klient od päť- do 15-tisíc korún za tonu a veľmi nebezpečného odpadu, napríklad polychlórovaných bifenylov 50- až 100- -tis. Sk.

Podľa I. Rajniaka by sa ceny znížili, keby spaľovne boli viac - a teda efektívnejšie - využívané. Nazdáva sa však, že vedenia podnikov nie vždy dokážu zabezpečiť pre spaľovňu dostatok odpadu. Takisto sa obáva nezákonného ukladania zvláštneho a nebezpečného odpadu na skládky.

Boj o odpad

Odborníci na Slovensku aj vo vyspelej Európe zdôrazňujú, že skládkovanie odpadu sa síce stalo v určitých podmienkach nevyhnutným riešením, nevedno však, ako sa chemická zmes na skládke začne správať po 50-60 rokoch.

Viac bude jasné o zhruba o 50 rokov - tak dlho sa majú monitorovať skládky odpadov, ktoré sa k 31. júlu pre nevyhovujúce parametre oficiálne zatvorili. "Myslíte si, že od 1. augusta 2000 sa prestanú vyvážať odpady aj tam, kde sa nemajú?" pýta sa I. Rajniak. "Priveľa manažérov firiem sa rozhoduje pre skládkovanie - je lacnejšie, hoci pre životné prostredie nebezpečnejšie," vysvetľuje. Podľa neho aj tá najmodernejšia skládka trvalo ohrozuje podzemné vody. Tým, že je odspodu izolovaná, stačí silná búrka alebo trvalý dážď a skládka sa môže vyplaviť, ako sa to stalo vlani so skládkou tuhého komunálneho odpadu v Myjave.

V prvej polovici 90. rokov ministerstvo životného prostredia podporovalo výstavbu skládok. Mnohé z nich sú predimenzované a ich majitelia bojujú o zákazníkov. O to horšia situácia nastáva pre spaľovne odpadu. "Spaľovne doslova zháňajú odpad, aby mohli byť využité. Niektoré, napríklad skládky nemocničného odpadu, sú prevádzkované len tri dni v týždni," hovorí zástupca hlavného inšpektora ochrany ovzdušia SIŽP Miroslav Migát. Zo spaľovní priemyselného odpadu sú najmenej využité spaľovne Skloplastu, a.s., Trnava, Plastiky, a.s., Nitra, Považských strojární Energetiky, a.s., Považská Bystrica.

Chýbajú analýzy

Aj vo svete sa dnes väčšina spaľovní horlivo uchádza o svoje miesto na trhu. Mnohé sú nevyužité, aj keď dosahujú vynikajúce environmentálne parametre. Rozdiel oproti Slovensku je v tom, že vo vyspelých krajinách sa množstvo odpadu v posledných desaťročiach zredukovalo a väčší podiel ako na Slovensku sa recykluje (TREND 1/2000).

V minulosti sa spaľovne odpadu plánovali viac-menej živelne. Dodnes sa dôsledne neanalyzuje ich potreba v jednotlivých podnikoch, regiónoch. "Nie je dôležité ukázať prstom na mape - tu bude spaľovňa. Je potrebné, aby každá firma zhodnotila technológiu, jednotlivé vstupy a už v podnikoch by sa zistilo, že množstvo odpadu možno znížiť. Neanalyzujú sa životné cykly surovín a produktov," nazdáva sa riaditeľka spoločnosti Alternatívne spracovanie odpadov (ASO), s.r.o., Bratislava Tatiana Mažárová. Podľa nej sa dôslednou analýzou dajú zistiť presnejšie údaje, ktoré určujú kapacitu, rozmiestnenie a ekonomickú a environmentálnu opodstatnenosť spaľovní i skládok odpadu v regiónoch.

Na Slovensku sa oproti iným krajinám málo využíva spaľovanie odpadu v iných, takzvaných neúčelových zariadeniach, akými sú cementárne, hutnícke prevádzkarne, teplárne a čiastočne aj sklárne.

  Presnejšie analýzy by mohli ukázať, ktoré podniky s vybudovanými spaľovňami môžu po rekonštrukcii a zeefektívnení prevádzky poskytovať služby aj ďalším klientom. "Na to by však mal prispieť štát - finančne i vytvorením vhodných ekonomických nástrojov. A nakoniec s tým pri niektorých spaľovniach, najmä nemocničného odpadu, rátame," hovorí E. Galovič.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma týždňa - spaľovanie odpadov

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.