Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Návrh zákona o lobingu po prvýkrát upravuje túto činnosť

22.09.2005, 00:00 | Branislav Pospíšil

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Podnikanie



Začiatkom júla tohto roku posunula Národná rada SR do druhého čítania návrh zákona o lobingu, ktorý by mal upraviť podmienky výkonu lobingu, práva a povinnosti lobistov a pôsobnosť orgánov verejnej moci vo výkone lobingu. O návrhu zákona v druhom a treťom čítaní by mal slovenský parlament rozhodnúť na septembrovej schôdzi. Účinnosť by mal zákon nadobudnúť 1. januára 2006.



Potreba regulácie. Lobing je bežná súčasť každej demokratickej spoločnosti, a ak sa vykonáva transparentným spôsobom, predstavuje v nej legitímny spôsob participácie na rozhodovacích procesoch verejnej moci. Z tohto pohľadu je základným cieľom novej právnej úpravy zvýšiť transparentnosť lobingových aktivít na všetkých úrovniach verejnej moci. Tieto aktivity neboli dosiaľ komplexnejším spôsobom regulované, najmä nie zo strany lobistov. To následne vytváralo priestor na ich voľný postup, o ktorom sa verejnosť nemala možnosť dozvedieť. Nový zákon by mal v tomto smere upraviť základné pravidlá. Neznamená to však, že by lobing ako taký nebol doteraz vôbec právom regulovaný. Upravený bol len z pohľadu lobovaných osôb, a nie z pohľadu lobistov.



Návrh zákona reguluje lobing v jeho základných oblastiach, ktoré mu bežne a pravidelne podliehajú. V prvom rade ho upravuje v oblasti prípravy a schvaľovania všeobecne záväzných právnych predpisov a ich vecných zámerov – teda v oblasti legislatívnych procesov. Následne reguluje lobing, ktorý sa zameriava na ovplyvňovanie rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci, ako napríklad na vydávanie licencií, rozhodovanie o štátnej pomoci či o poskytovaní verejných prostriedkov.



Lobing návrh zákona definuje ako činnosť, ktorej predmetom je lobistický kontakt, prípadne ako činnosť, ktorá napomáha uskutočnenie lobistického kontaktu. Ten návrh zákona definuje pozitívne (čo sa ním rozumie) a negatívne (čo ním nie je). Podľa pozitívneho vymedzenia sa lobistickým kontaktom rozumie komunikácia (aj jednostranná), ktorej cieľom je ovplyvniť proces rozhodovania alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci. Naproti tomu lobistickým kontaktom nie je komunikácia medzi verejnými činiteľmi, respektíve orgánmi verejnej moci a ich zamestnancami, komunikácia účastníkov konania a ich zástupcov s orgánom verejnej moci podľa príslušných procesných predpisov, komunikácia prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov či uplatnenie pripomienky v pripomienkovom konaní.



Lobing návrh zákona nezakazuje, len ho reguluje. Výslovne zakazuje iba činnosť, ktorá by zasahovala do nezávislosti alebo nestrannosti rozhodovania orgánov verejnej moci.



Povinnosť registrácie. Návrh zákona predpokladá registráciu lobistov vo verejných zoznamoch, a to v centrálnom zozname lobistov a regionálnych zoznamoch lobistov. Centrálny zoznam by mala viesť Kancelária NR SR. Mala by v ňom evidovať tých lobistov, ktorí vykonávajú túto činnosť na úrovni parlamentu, vlády, ministerstiev, iných ústredných orgánov štátnej správy, prípadne ostatnej štátnej správy, ktorej výkon môže podliehať lobingu. Regionálne zoznamy lobistov by mali viesť vyššie územné celky a mali by v nich evidovať lobistov vykonávajúcich lobing na úrovni samosprávy vždy podľa toho, na území ktorého vyššieho územného celku aktivity vykonávajú. Povinnosť evidovať sa v zozname lobistov (podať žiadosť o zápis do zoznamu lobistov) ukladá návrh zákona lobistovi, a to v lehote desiatich pracovných dní odo dňa, keď prvýkrát na tej-ktorej úrovni lobistický kontakt vykonal.



Dary sú tabu. Lobista podľa návrhu zákona je ten, kto vykonáva lobing na základe živnostenského oprávnenia. Medzi práva lobistu by malo patriť napríklad právo vstupu do budovy parlamentu v tom istom rozsahu, ako majú zástupcovia médií. Medzi povinnosti lobistu by mal patriť napríklad zákaz poskytovať lobovanej osobe v súvislosti s týmito aktivitami dary alebo iné výhody. Ďalej povinnosť oznamovať Kancelárii NR SR alebo vyššiemu územnému celku, podľa toho, na ktorej úrovni lobistický kontakt vykonal, podrobnosti o svojich lobistických kontaktoch a sumu príjmov a výdavkov získaných a vynaložených v súvislosti s činnosťou.



Okrem lobistov návrh zákona rozoznáva aj osoby, ktoré síce nemajú príslušné živnostenské oprávnenie na výkon lobingu a z toho titulu nie sú ex lege lobistami, ale lobing ako činnosť napriek tomu vykonávajú spravidla vo svoj vlastný prospech alebo v prospech svojich členov (napríklad profesijné alebo záujmové združenia). Týmto osobám návrh zákona ukladá ohlasovaciu povinnosť, spočívajúcu v oznamovaní lobistických kontaktov Kancelárii NR SR alebo vyššiemu územnému celku.



Hoci návrh zákona reguluje v prvom rade činnosť lobistov, upravuje aj niektoré povinnosti často lobovaných osôb, napríklad povinnosť zverejňovať prostredníctvom internetu vždy mesiac spätne časový rozvrh pracovných stretnutí, na ktorých prišlo k lobistickému kontaktu. Medzi tieto osoby by mal podľa návrhu zákona patriť prezident, poslanci parlamentu, členovia vlády, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, guvernér Národnej banky Slovenska, predseda vyššieho územného celku a primátor mesta.



Článok je uverejnený na www.epi.sk





  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.