Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Podmienky podnikania v komanditnej spoločnosti

23.09.1998, 09:10 | Ing. DANIEL JÁNOŠ

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Podnikanie

Komanditná spoločnosť je prechodnou formou obchodnej spoločnosti medzi typickou osobnou spoločnosťou, akou je verejná obchodná spoločnosť, a kapitálovou spoločnosťou, akou je spoločnosť s ručením obmedzeným. V komanditnej spoločnosti rozoznávame dva druhy spoločníkov - komplementári a komandisti. Komandisti ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri a komple-mentári ručia za záväzky komanditnej spoločnosti celým svojím majetkom. Komplementári, ako aj komandisti môžu byť fyzickými aj právnickými osobami.

Právne postavenie komandistov je blízke postaveniu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komplementár má status ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti. Z oboch typov rozdielneho postavenia spoločníkov komanditnej spoločnosti vyplýva aj ich rozdielny vzťah k vedeniu spoločnosti a ku konaniu za spoločnosť.

Komplementár ako osobne a neobmedzene ručiaci spoločník je oprávnený na obchodné vedenie spoločnosti. Je štatutárnym orgánom spoločnosti, oprávnený konať v mene spoločnosti. Na komplementára sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti (§ 88 Obchodného zákonníka). Ak je komplementárov viac ako jeden, je oprávnený samostatne konať v mene spoločnosti každý komplementár, ak sa komplementári nedohodli v spoločenskej zmluve inak.

Komandista ručí voči tretím osobám obmedzene, výškou svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, na chode spoločnosti sa zúčastňuje iba vkladom, preto nie je oprávnený (ale ani povinný) na obchodné vedenie spoločnosti. Podľa § 98 Obchodného zákonníka má komandista iba právo kontroly, a to:

- oprávnenie nazerať do účtovných kníh a účtovných dokladov

- právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky

- podiel na zisku z účasti na komanditnej spoločnosti

- právo na vyrovnávací podiel

- právo na podiel na likvidačnom zostatku.

Spoločenská zmluva musí obsahovať:

a) obchodné meno a sídlo spoločnosti

b) určenie spoločníkov, uvedenie názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby

c) predmet podnikania

d) určenie, ktorí zo spoločníkov sú komplementári a ktorí komandisti

e) výšku vkladu každého komandistu.

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie komanditná spoločnosť, stačí skratka kom. spol. alebo k.s. Ak obchodné meno spoločnosti obsahuje meno komandistu, ručí tento komandista za záväzky spoločnosti ako komplementár. Návrh na zápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci spoločníci a prikladá sa k nemu spoločenská zmluva.

Zdaňovanie komandistov komanditnej spoločnosti

Podľa § 100 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka majú právo na výplatu podielov na zisku komanditnej spoločnosti komandisti. Komandisti komanditnej spoločnosti sa na podnikaní spoločnosti zúčastňujú vopred určeným vkladom, pričom za záväzky spoločnosti ručia svojím nesplateným vkladom. Komandisti majú nárok na podiel na zisku v pomere určenom podľa výšky splatených vkladov (ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné).

Komanditná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 zákona o daniach z príjmov). Od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov a u nich tvoria čiastkový základ dane (podľa § 5 ods. 2 zákona o daniach z príjmov), ak sú komplementári fyzickými osobami, alebo základ dane (podľa § 23 zákona o daniach z príjmov), ak sú komplementármi právnické osoby. Zostávajúci základ dane je základom komanditnej spoločnosti. O výške zisku, ktorý má byť rozdelený, rozhoduje valné zhromaždenie komandistov a komplementárov komanditnej spoločnosti.

Podiely na zisku komandistov z účasti v komanditnej spoločnosti sa považujú za príjmy z kapitálového majetku (§ 8 ods. 1 písm. a), v prípade komandistov právnických osôb zákon o daniach z príjmov neustanovuje osobitnú úpravu, a podliehajú osobitnej sadzbe dane, ak plynú zo zdrojov na území SR. Za zdroj príjmu na území SR sa považuje príjem z komanditnej spoločnosti, ktorá má sídlo na území SR.

Od vyplateného podielu na zisku z účasti komandistov v komanditných spoločnostiach nemožno odpočítať žiadne výdavky. Osobitná sadzba dane sa vzťahuje aj na preddavky či doplatky podielu na zisku spoločnosti. Sadzba dane je 15 % podľa § 36 ods. 2 písm. c bod 3 zákona o daniach z príjmov.

Zrážku dane vykoná komanditná spoločnosť pri výplate podielu z účasti na spoločnosti, ktorá ju odvedie v predpísanej lehote miestne príslušnému správcovi dane podľa sídla platiteľa dane. Podľa § 40 n ods. 2 zákona o daniach z príjmov je platiteľ dane povinný odviesť zrazenú daň najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane neurčí na odvod dane vyberanej zrážkou inú lehotu (§ 40 n ods. 5 zákona o daniach z príjmov). Vykonaním zrážky sa daň považuje za vyrovnanú (platí to aj pre komandistov - fyzické osoby i pre komandistov - právnické osoby) a tento príjem nevchádza do daňového priznania.

Zdaňovanie vyrovnávacieho podielu

Podľa § 93 ods. 2 Obchodného zákonníka majú komandisti v prípade zániku účasti v komanditnej spoločnosti právo na výplatu vyrovnávacieho podielu. Vyrovnávací podiel sa vypočíta z čistého obchodného majetku spoločnosti po odpočítaní záväzkov spoločnosti vzniknutých v súvislosti s podnikaním. Výška vyrovnávacieho podielu sa určí na základe ročnej účtovnej uzávierky za obdobie, v ktorom zanikla účasť komandistu v komanditnej spoločnosti (§ 61 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak.

Vyrovnávací podiel sa v prípade komandistov - fyzických osôb považuje za ostatný príjem podľa § 10 ods. 1 písm. ch zákona o daniach z príjmov a podľa § 36 ods. 2 bod 2 zákona o daniach z príjmov sa uplatní pri výplate vyrovnávacieho podielu osobitná sadzba dane vo výške 25 %. Od príjmu vo forme vyrovnávajúceho podielu sa môže odpočítať (daňovník môže uplatniť) vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu (§ 10 ods. 5 zákona o daniach z príjmov).

Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu. Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.

V prípade komandistov - právnických osôb samostatný základ dane na účely zdanenia osobitnou sadzbou dane tvorí vyrovnávací podiel komandistu znížený o výšku vkladu alebo výšku nadobúdacej ceny podielu (§ 36 ods. 1 posledná veta zákona o daniach z príjmov). Pri výplate vyrovnávacieho podielu sa tiež uplatní osobitná sadzba dane vo výške 25 %.

Platiteľom dane je komanditná spoločnosť, správcom dane miestne príslušný daňový úrad. Na účely zrážky dane sa použijú citované ustanovenia § 40 n zákona o daniach z príjmov. Vykonaním zrážky sa daň považuje za vyrovnanú (to platí aj pre komandistov - fyzické osoby, ako aj pre komandistov - právnické osoby) a tento príjem nevchádza do daňového priznania.

Zdanenie podielu na likvidačnom zostatku

V prípade zrušenia spoločnosti likvidáciou a v prípade, ak po jej likvidácii zostal majetkový zostatok, má komandista nárok na výplatu likvidačného zostatku spoločnosti - nárok na podiel na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4 Obchodného zákonníka). Všeobecne platí, že likvidátor spoločnosti tak má urobiť bez zbytočného odkladu po tom, ako ho o to spoločník požiada.

Právo na výplatu podielu na likvidačnom zostatku komanditnej spoločnosti v prípade komandistu vymedzuje § 104 Obchodného zákonníka. Citované ustanovenia určujú, že každý zo spoločníkov má právo na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Ak likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komandisti. Ak likvidačný zostatok nestačí na rozdelenie medzi komandistov (vrátenie vkladov), rozdelí sa medzi spoločníkov spoločnosti podľa rovnakých zásad ako zisk. Samozrejme, spoločenská zmluva môže určiť aj iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov.

Zdanenie podielu na likvidačnom zostatku sa vykoná rovnakým spôsobom použitím osobitnej sadzby dane 25 % ako zdanenie vyrovnávacieho podielu bez rozdielu, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu. Podiel na likvidačnom zostatku sa upraví o vklad komandistu alebo nadobúdaciu cenu podielu (podľa § 10 ods. 5 a § 36 ods. 2 posledná veta zákona o daniach z príjmov).

Platiteľom dane je komanditná spoločnosť, správcom dane miestne príslušný daňový úrad. Na účely zrážky dane sa použijú citované ustanovenia § 40 n zákona o daniach z príjmov. Vykonaním zrážky sa daň považuje za vyrovnanú (to platí pre komandistov - fyzické osoby aj pre komandistov - právnické osoby) a tento príjem nevchádza do daňového priznania.

Zdanenie prevodu obchodného podielu

Ustanovenie § 93 ods. 2 Obchodného zákonníka vymedzuje, že ak nie je ustanovené inak, použijú sa na právne postavenie komandistov ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa spomínaného ustanovenia môže komandista komanditnej spoločnosti so súhlasom spoločníkov komanditnej spoločnosti previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, prípadne na tretiu osobu, ak to umožňuje spoločenská zmluva. Zmluva o prevode obchodného podielu tak ako v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným musí mať písomnú formu, a ak je nadobúdateľom tretia osoba, musí písomne v zmluve vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve a k stanovám spoločnosti (ak existujú).

Ak sú komandisti nepodnikajúce fyzické osoby, príjem z prevodu obchodného podielu sa zaradí medzi príjmy uvedené v § 10 ods. 1 písm. e zákona o daniach z príjmov. Podľa § 10 ods. 5 zákona o daniach z príjmov sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Tento príjem nepodlieha zdaneniu osobitnou sadzbou dane, ale vchádza do čiastkového základu dane § 10 (ostatný príjem). V takom prípade ho daňovník uvedie vo svojom daňovom priznaní.

V prípade, že lehota medzi nadobudnutím a prevodom obchodného podielu presiahla päť rokov, príjem z prevodu obchodného podielu pri nepodnikajúcej fyzickej osobe je oslobodený od dane z príjmov (§ 4 písm. r) zákona o daniach z príjmov).

V prípade, ak sú komandisti fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby, príjem z prevodu obchodného podielu sa nemôže znížiť o vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu. Tu je potrebné pridržiavať sa § 25 písm. m zákona o daniach z príjmov, ktorý hovorí: "Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať najmä vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti." Príjem z prevodu obchodného podielu ani v tomto prípade nepodlieha zdaneniu osobitnou sadzbou dane, ale vchádza do daňového priznania spoločníka.

Zdaňovanie komplementárov komanditnej spoločnosti

Spoločník komanditnej spoločnosti - komplementár ručí veriteľom komanditnej spoločnosti celým svojím majetkom. Jeho právne postavenie je blízke postaveniu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti. Ustanovenie § 93 ods. 2 Obchodného zákonníka hovorí, že na komanditnú spoločnosť (komplementárov) sa použijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o verejnej obchodnej spoločnosti, ak nie je ustanovené inak.

Zdaňovanie podielov na zisku

Podľa už spomínanej skutočnosti, že na účely komplementárov komanditnej spoločnosti sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločníkoch verejnej obchodnej spoločnosti, sa podľa § 82 Obchodného zákonníka zisk určený na rozdelenie delí medzi spoločníkov rovným dielom, ak spoločenská zmluva neustanovuje inak. Podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia.

Na účely výpočtu základu dane komanditnej spoločnosti sa použije § 13 ods. 3 a 4 zákona o daniach z príjmov. Komanditná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy a u nich tvoria základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2 zákona o daniach z príjmov, ak sú komplementári fyzickými osobami alebo základ dane podľa § 23 ods. 2 zákona o daniach z príjmov, ak sú komplementári právnickými osobami. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti.

Komplementári komplementárnej spoločnosti sa nezúčastňujú na podnikaní spoločnosti vkladom ako komandisti, ale osobne sa zúčastňujú na podnikaní spoločnosti a za záväzky spoločnosti ručia celým svojím majetkom (ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti). Podľa § 7 ods. 1 písm. d zákona o daniach z príjmov sa medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zaraďujú aj podiely na zisku komplementárov komanditnej spoločnosti. Príjem - podiel na zisku vchádza teda do čiastkového základu dane podľa § 7 zákona o daniach z príjmov.

Uvedený príjem možno znížiť podľa § 7 ods. 4 zákona o daniach z príjmov len o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a o príspevky na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinné platiť komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady komanditnej spoločnosti. Na účely zdanenia podielu na zisku z účasti komplementára na komanditnej spoločnosti sa teda nepoužije osobitná sadzba dane a príjem (znížený o už spomínané výdavky) vchádza do daňového priznania komplementára bez ohľadu na to, či komplementár je fyzickou alebo právnickou osobou.

Zdaňovanie vyrovnávacieho podielu

Podľa § 89 Obchodného zákonníka má bývalý spoločník - komplementár komanditnej spoločnosti alebo jeho dedič, prípadne právny nástupca nárok na vyrovnávací podiel. Tento podiel sa vypočíta podobne ako podiel na likvidačnom zostatku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (§ 92 Obchodného zákonníka), ak spoločenská zmluva neustanovuje inak.

Vyrovnávací podiel pri komplementároch - fyzických osobách sa považuje za ostatný príjem podľa § 10 ods. 1 písm. ch zákona o daniach z príjmov. Podľa § 10 ods. 5 zákona o daniach z príjmov sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu (za nadobúdaciu cenu podielu sa pritom považuje cena obstarania majetkovej účasti v spoločnosti). Vyrovnávací podiel sa teda zníži o tieto sumy, takže potom predstavuje samostatný základ dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane vo výške 25 % (§ 36 ods. 2 písm. a bod 2 zákona o daniach z príjmov). Tento príjem nevchádza do daňového priznania fyzickej osoby - komplementára.

Vyrovnávací podiel pri komplementároch - právnických osobách sa upraví (zníži) o výšku vkladu alebo nadobúdaciu cenu podielu (§ 36 ods. 2 písm. a zákona o daniach z príjmov). Za nadobúdaciu cenu podielu sa pritom považuje cena obstarania majetkovej účasti v spoločnosti. Takto upravený vyrovnávací podiel predstavuje samostatný základ dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane vo výške 25 % (§ 36 ods. 2 písm. a bod 2 zákona o daniach z príjmov). Tento príjem nevchádza do daňového priznania právnickej osoby - komplementára.

Platiteľom dane je komanditná spoločnosť, správcom dane miestne príslušný daňový úrad a na účely zrážky dane sa použijú už citované ustanovenia § 40 n zákona o daniach z príjmov. Vykonaním zrážky sa daň považuje za vyrovnanú.

Zdanenie podielu na likvidačnom zostatku

Podľa § 104 Obchodného zákonníka majú spoločníci pri zrušení komanditnej spoločnosti s likvidáciou nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie vkladu. Ak likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komandisti. Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk. Samozrejme, spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatku medzi spoločníkov. Podiel komplementára na likvidačnom zostatku patrí medzi § 10 zákona o daniach z príjmov (ostatné príjmy), konkrétne § 10 ods. 1 písm. h.

Podiel na likvidačnom zostatku predstavuje samostatný základ dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane vo výške 25 %. Pri určení samostatného základu dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane treba vziať do úvahy ustanovenia § 10 ods. 5, § 36 ods. 2 písm. a a § 25 písm. m zákona o daniach z príjmov.

Zrážku dane vykoná zrušovaná komanditná spoločnosť pri výplate podielu a odvedie ju v predpísanej lehote miestne príslušnému správcovi dane podľa sídla platiteľa dane. Podľa § 40 n ods. 2 zákona o daniach z príjmov je platiteľ dane povinný odviesť zrazenú daň najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane neurčí na odvod dane vyberanej zrážkou inú lehotu (§ 40 n ods. 5 zákona o daniach z príjmov). Vykonaním zrážky sa daň považuje za vyrovnanú a príjem z podielu na likvidačnom zostatku nevchádza do daňového priznania komplementára, či už fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.