Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Z Chemosvitu slovenskí vlastníci odísť nechcú

01.09.2005, 00:00 | Ivan Haluza | © 2005 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Firmy v SR

Okrem slovenského gumárstva, kde si s púchovským Matadorom silné postavenie udržuje rodina Rosinovcov, sú už takmer všetky tradičné domáce chemičky v rukách zahraničných investorov. Slovenskí privatizéri z veľkých fabrík na výrobu hnojív, gumárenských chemikálií, výbušnín či syntetických vláken väčšinou odišli. Sčasti o tom rozhodla i vysoká investičná náročnosť základnej chémie, sprísnené ekologické normy, ako aj rastúca konkurencia lacnejších výrobcov z Ázie.


Poslednou veľkou chemičkou, kde si pôvodní domáci vlastníci plánujú dlhodobú budúcnosť, je najväčší stredoeurópsky výrobca obalových fólií na potravinárske výrobky Chemosvit, a.s., Svit. Väčšinu akcií v ňom od privatizácie v roku 1994 vlastnia manažéri a zamestnanci. Pravda, firma vedená Michalom Ľachom a Vladimírom Balogom do niektorých výrob pustila partnerov z Fínska, Talianska či Izraela, avšak v každom joint venture si zachováva minimálne polovičný podiel. „Stále máme záujem o nových strategických partnerov, no slovenskí vlastníci si chcú v Chemosvite vždy zachovať vyrovnané právomoci. Celú firmu predať nechceme,“ hovorí riaditeľ pre strategický rozvoj Milan Baláž.


Úplne iný príbeh sú ostatné veľké chemičky. Prevádzkarne bývalého humenského Chemlonu už dávnejšie odkúpil francúzsky koncern Rhodia. Považské chemické závody Žilina si zasa podelili talianske Gruppo Bonazzi a belgický Quinn Plastics. Viacero kľúčových výrob predalo aj Chemko Strážske. Produkciu cyklohexanónu kúpilo Gruppo Bonazzi, lepidlá sa hodili drevospracujúcej firme Kronospan. Slovenský hodváb Senica prevzala moravská Kordárna a v šalianskom Dusle i bratislavskom Istrocheme sa usadil český Agrofert. Otvorená ostáva otázka Nováckych chemických závodov, ktoré samostatne prevádzkuje finančná skupina 1. garantovaná.


Vlastnými silami. V Chemosvite majú slovenskí vlastníci dostatok síl nielen na udržanie majetkového podielu, ale aj na investičný rozvoj. Vlani firma do výrobných kapacít vo Svite vložila štvrť miliardy korún. V tomto roku by to malo byť ešte viac. „Najmä do modernizácie výroby a potlače fólií investujeme miliardu korún,“ tvrdí finančný riaditeľ a podpredseda predstavenstva Vladimír Balog. Zhruba tretinu pokryjú vlastné zdroje, zvyšok príde cez bankové úvery. So zahraničnými partnermi skupiny sa neráta. „To, že vieme spoločnosť rozvíjať vlastnými silami, je výsledkom jasných dohôd medzi akcionármi,“ vysvetľuje V. Balog. Ako dodáva, väčšina ziskov sa už dlhé roky vkladá späť do firmy: „Dividendy sú vyplácané v menšom objeme.“


Modernizácia technológií sa má premietnuť do vyšších tržieb. Celá skupina, zamestnávajúca 3 200 ľudí a mimo fólií vyrábajúca syntetické vlákna či strojárske výrobky, vlani dosiahla konsolidované tržby 5,6 miliardy korún. V tomto roku majú narásť o päť, v nasledujúcom až o pätnásť percent.


Nosnú výrobu obalových fólií s ročným objemom 3,5 miliardy korún pritom slovenskí vlastníci Chemosvitu nezabezpečujú iba vo Svite. Kapitál vyvážajú aj do zahraničia. Už dlhšie sa fólie vyrábajú na Ukrajine v dcérskej firme Lucchim. Výhodou rozšírenia aktivít na východ sú aj menej náročné normy na ochranu životného prostredia. „Slovenská environmentálna legislatíva, ovplyvňujúca výrobu a potlač fólií, je ešte prísnejšia ako normy Európskej únie,“ tvrdí V. Balog. Napríklad v Nemecku sa podľa neho pre niektoré staršie technológie uplatňujú prechodné obdobia: „Na Slovensku od nich musíme odstúpiť ihneď.“ Chemosvit vlani investoval i v Rusku. V Petrohrade rozbehol spoločný podnik na výrobu vreciek Europack.


Zahraničný kapitál. Na všetko však slovenskí vlastníci Chemosvitu nestačia. Viacero výrobných programov preto rozvíjajú v spolupráci so zahraničnými partnermi. V dcérskej firme Chemosvit Fibrochem, ktorá vyrába polypropylénové vlákna, od vlaňajška figuruje s 30-percentným podielom talianska firma Ambra. Dôvodom ich vstupu bolo rozšírenie dodávok pre silný textilný priemysel v Taliansku.


Najnovším výsledkom spolupráce Chemosvitu so zahraničím je spoločný podnik s izraelským producentom fólií CLP, ktorý z nich vyrába samostojné vrecká na tekutiny. V joint venture obom partnerom patrí polovičný podiel. Firma sa zaoberá obchodom, neskôr sa však uvažuje aj o finálnej výrobe.


Najväčším a zároveň najstarším spoločným podnikom s tržbami cez jednu miliardu korún je Terichem, produkujúci elektrofólie pre výrobu kondenzátorov. Fínsky partner Rani Plast v ňom už od roku 1995 ovláda polovičný podiel. Vďaka nemu sa Chemosvit dostal do Indie, kde Terichem vlani s indickou firmou XPRO založil spoločný podnik TERXPRO Films Private.


Fólie ostanú. Vlani vlastníci Chemosvitu prizvali Rani Plast aj do corebiznisu. Do Terichemu sa totiž presunula výroba biaxiálne orientovaných polypropylénových fólií, ktorá materskej firme prinášala ročné tržby 650 miliónov korún.


Úplne sami tak slovenskí vlastníci Chemosvitu ostali len vo finálnej potlači fólií pre koncových zákazníkov. Práve tá však prináša najvyššiu pridanú hodnotu. Okrem toho rozhodujúci objem výroby základných fólií aj tak zostáva v Chemosvite, upozorňuje V. Balog. Časť potrebného materiálu si však firma zabezpečuje aj dovozmi. „Potravinárske firmy, ktoré si objednávajú obaly, totiž často chcú, aby sme použili fólie iných výrobcov,“ vysvetľuje finančný riaditeľ.


Najväčších konkurentov vo výrobe fólií má Chemosvit v západnej Európe. Ich výhodou je, že produkujú vo väčších objemoch, čo im umožňuje znižovať koncové ceny. O scenári, podľa ktorého by sa Chemosvit časom sústredil na finálnu potlač a všetok materiál by dovážal, sa však neuvažuje. Vlastná výroba fólií podľa V. Baloga totiž umožňuje operatívne reagovať na požiadavky zákazníkov: „Potlač bez vlastnej výroby fólií by sme rozvíjali ťažšie. Takto sme pre zákazníkov atraktívnejší.“


Drahá ropa. Situáciu výrobcov obalových fólií komplikuje zdražovanie ropy. Zvyšuje sa tým totiž aj cena základnej suroviny, polypropylénového granulátu, ktorý sa z nej vyrába. Nárast nákladov sa podľa V. Baloga nedarí v plnej miere premietnuť do cien produkcie: „Potravinári na vyššie ceny pristúpiť nechcú, lebo sami sú pod tlakom obchodných reťazcov.“


Napriek tomu sa Chemosvit pri obalových fóliách naďalej udržuje v zisku. V tomto roku by to malo byť 50 miliónov korún. „Výhodou našej skupiny je, že mimo fólií vyrábame aj elektrofólie či vlákna. Ak sa niekde darí menej, ziskovosť potiahne iný výrobný program,“ hovorí V. Balog.


Celkovo sa vlani konsolidovaný zisk Chemosvitu zvýšil zo 135 na 168 miliónov korún. Firme sa podarilo eliminovať negatívny vplyv posilňovania koruny, keďže až vyše 70 percent produkcie vyváža. Prvých šesť mesiacov tohto roku skupina podľa finančného riaditeľa uzavrela so ziskom 140 miliónov korún.


V budúcnosti by ziskovosť mohla ešte viac potiahnuť napríklad výroba polypropylenových vláken v Chemosvite Fibrochem. V. Balog hovorí o výhode, keďže toto vlákno sa v textilnom priemysle ešte len začína presadzovať: „Jeho výroba je náročnejšia, a tak necítiť takú silnú konkurenciu ázijských výrobcov ako pri polyamidovom či polyesterovom vlákne.“ Tretinu vyrobeného polypropylénového vlákna Fibrochem vďaka talianskemu spoluvlastníkovi vyváža práve do Talianska, druhým najvýznamnejším trhom je Poľsko. Fibrochem rozbieha aj výrobu mikrovláken a antibakteriálnych vláken. „Veľkú šancu vidíme aj v dodávkach poťahov pre automobilky,“ podotýka V. Balog.




  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Firmy v SR

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.