Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Tupé zbrane bojovníkov

25.08.2009, 17:03

Na Slovensku ľudia menej nakupujú aj sporia, kampaň chce zmeniť aspoň to prvé

  • Tlačiť
  • 0

Slovenskí spotrebitelia míňajú v tuzemských obchodoch oveľa menej peňazí ako pred rokom. Médiá, reklamné agentúry a ďalšie firmy preto začali v kampani Bojovníci proti kríze spotrebiteľov nabádať, aby zmenili prístup. Neodkladajte nakupovanie, ak naň máte. Podľa Klubu reklamných agentúr Slovenska a ďalších spoločností, ktoré za kampaňou stoja, je jej cieľ vysvetliť, že všetci „môžu prispieť svojím dielom tým, že budú aj naďalej rozumne nakupovať“. No celá vec má dva otázniky. Prvý je, či Slováci míňajú menej preto, že v obavách začali viac sporiť. A druhý: kto bude mať z toho čo, ak domácnosti naozaj zvýšia výdavky.

Menej v obchodoch

Fakt je, že domácnosti spotrebovali za prvý kvartál medziročne o viac ako percento menej. Na Slovensku tak po rokoch prudkého rastu konzumu dochádza k uskromneniu. No v porovnaní s takmer šesťpercentným celkovým prepadom ekonomiky pôsobí míňanie domácností stále ako pomerne dobrá správa. Za tovar a služby síce ľudia dali rovnako veľa peňazí, respektíve ešte o niečo viac, no nominálny rast výdavkov bol pomalší ako inflácia.

Zásadne horšie čísla prichádzajú z maloobchodu, ktorý zapisuje viac ako desaťpercentné medziročné prepady. A je suverénne najhorší z krajín V4. Rozdiel sa pritom prehlbuje, čo negatívne pociťujú predajcovia i výrobcovia.

Prvý pohľad na množstvo peňazí, ktoré Slováci držia na účtoch, by naznačoval, že naozaj začali panicky šetriť. Ak sa porovná, koľko peňazí mali na bežných účtoch a termínovaných vkladoch každoročne v júni, medziročne im tam pribúda viac ako desať percent. No rok 2009 je výnimočný. Stav na bežných účtoch a termínovaných vkladoch vyletel o vyše tridsať percent. Teda zhruba o päť miliárd eur. Tajomstvo prílevu peňazí tkvie najmä v prechode na euro, keď si cestu do banky našli takzvané pančuchové peniaze.

Menej na účtoch

Medziročné štatistiky vkladov teda nemôžu spoľahlivo potvrdiť, že Slováci za posledné mesiace naozaj presmerovali financie zo spotreby do úspor. Niečo o tom, ako vychádzajú tento rok s peniazmi, hovoria čísla vývoja vkladov po mesiacoch od februára, keď sa už efekt pančuchových peňazí stratil.

V roku 2007 narástol celkový stav na bežných účtoch a termínovaných vkladoch za päť mesiacov od februára do júna o viac než štyri percentá. Podobne to bolo v roku 2008. No tento rok prišiel útlm. Hoci vplyvom vkladania pančuchových peňazí je v bankách oveľa viac peňazí, Slovákom sa už v posledných mesiacoch v bankách nedarí tak šetriť. Od začiatku februára do konca júna z mesiaca na mesiac peňazí ubúda. Zmizli viac ako dve percentá. Za sledované obdobie skončili s negatívnymi predajmi aj otvorené podielové fondy. Na rozdiel od rovnakého obdobia minulého roka.

Nepresmerovali

Slováci teda príjmy nepresmerovali z predajní do bánk. K dispozícii majú naozaj menej prostriedkov. Reálne mzdy síce vzrástli, no prudký nárast počtu nezamestnaných, ktorým sa príjmy znížili, tento efekt utlmuje. O niečo menej ako minulý rok spotrebiteľom priteká aj z pôžičiek. Reálny rast spotreby domácností v minulom roku, ktorý dosiahol šesť percent, bol podporený aj rozsiahlym zadlžovaním. Za prvý štvrťrok minulého roka požičali banky obyvateľom len v kategórii spotrebných úverov takmer dvesto miliónov eur, tento rok to bolo o 25 miliónov menej. V januári sa pritom zaznamenal viac ako 40-percentný medziročný prepad.

Slabý rast miezd, ťahaný len štátnou správou, prudký nárast nezamestnanosti, výhodné nákupy v zahraničí či prudký rast výdavkov na bývanie a energie – to sú hlavné dôvody chýbajúcich zdrojov, ktoré sa stratili z maloobchodného predaja. Ak by spotrebitelia míňali v obchodoch viac, museli by siahnuť na svoje úspory.

Ťažko obstojí tvrdenie, že prípadné neminuté úspory si ľudia v čase rastúcej nedôvery k bankám nechávajú doma. Proti tomuto argumentu stojí správanie najnedôverčivejšej časti klientov bánk, ktorí stoja za efektom pančuchových peňazí. Ukazuje sa, že potom, ako títo najväčší bankoví skeptici priniesli koruny k trezorom bánk, aby sa prekonvertovali na eurá, rozhodli sa peniaze nechať tam. Zdá sa, že banky nedôverou obyvateľstva netrpia a ľudia z účtov hotovosť nazad pod matrace nesťahujú.

Otázka za milióny

Ďalšia otázkou kampane povzbudzujúcej spotrebiteľov je, čo by sa stalo, ak by predsa len viac zdrojov premenili na konzum. Paniky spotrebiteľov sa s nástupom krízy nebáli len výrobcovia či predajcovia, ale aj politici a mnohí ekonómovia. Svetoví lídri občanov už mesiace vyzývajú na pokojné správanie. A podnecujú ich, aby v rámci možností neupúšťali od nakupovania. Okrem predstaviteľov najbohatších štátov sveta tak spravil napríklad Václav Klaus. Obavy neboli neopodstatnené. Spotrebiteľské prieskumy začali vo veľkom prinášať názory, ktoré predpovedali tendenciu k úsporám. No pomohlo by ekonomike, ak by spotrebitelia, naopak, šetrili menej či dokonca začali úspory míňať? O tomto diskutujú ekonómovia na celom svete. A používajú rovnaké argumenty ako slovenskí.

„Štruktúra svetovej ekonomiky, vystavaná na financovaní cez dlh, v tejto podobe neprežije, musí sa zmeniť. Dočasné zvýšenie spotrebiteľských výdavkov tento proces len spomalí a sťaží,“ hovorí Juraj Karpiš z think-tanku Iness. Pozitívne myslenie nás z krízy nedostane, dodáva. Ak Slováci zvýšia výdavky, prídu o peniaze a ekonomike to trvalejšie nepomôže. Na oživenie si treba počkať zo zahraničia. Nikto z oslovených ekonómov sa priamo nevyslovil, že by slovenskí spotrebitelia mali zvýšiť objem míňaných peňazí. Odporúčania, ktoré padali, boli opačné alebo nabádali k individuálnemu posúdeniu situácie. „Perspektíva je nejasná. V takej situácii je racionálne skôr šetriť, než míňať. Spotrebitelia sa správajú primerane tomu, čo sa vie o budúcom vývoji krízy,“ hovorí riaditeľ mimovládky Ineko Eugen Jurzyca.

Tvorcovia kampane odmietajú, že im ide o zvyšovanie spotreby na úkor úspor. „Jej cieľom je podporiť rozumnú spotrebu, aby ľudia v panike neprestali spotrebovávať a nezačali radikálne obmedzovať nákupy,“ vysvetľuje hovorkyňa kampane Jana Šimeková. „Keď si uvedomíme, že ku koncu roka je ohrozených ďalších približne 60-tisíc miest a drvivá väčšina z nich je v službách a vo výrobe pre domáci trh, tak kampaň na zachovanie rozumnej spotreby má veľké opodstatnenie,“ dodáva.

No ani ekonómovia nepopierajú, že prílišné šetrenie ako dôsledok paniky môže vyvolať ďalšie problémy. „Bohužiaľ, paradox šetrenia hovorí, že ak všetci začneme sporiť, môžeme sa mať horšie, pretože pokles ekonomiky bude intenzívnejší,“ hovorí Ján Tóth z UniCredit Bank. Najbližšie k myšlienke kampane sú odpovede Martina Bruncka z Asociácie pre vedomostnú ekonomiku. „Bol by veľmi vážny problém, keby Slováci radikálne obmedzili všetky nákupy. Je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme tomu zabránili. Kľúčové je, aby mali bežní spotrebitelia čo najviac objektívnych informácií a chápali dôsledky svojho správania,“ hovorí. Kampaň preto označil za sympatický európsky unikát.©

36

GRAF
Medziročná zmena maloobchodných tržieb vo V4
PRAMEŇ: národné štatistické úrady

GRAF
Vklady obyvateľstva v bankách
PRAMEŇ: Národná banka Slovenska

František Múčka

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 31/2009. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.