Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako zbohatnúť zo zlata, obrazov či mincí

14.03.2012, 11:19 | Xénia Makarová | Milan Debnár | © 2012 News and Media Holding

Investícia do umenia, vína alebo veterána môže priniesť výnosy až potomkom

  • Tlačiť
  • 0

V rizikovejších časoch, akým čelí v súčasnosti aj Slovensko, sa najbohatší klienti bánk ešte viac ako bežní sporitelia svojich bankárov pýtajú, čo ochráni ich majetok. Pozornosť pritom upriamujú na fyzické tovary, ktoré sa za cenné považujú už stáročia. Zlato, diamanty, obrazy, ale napríklad aj víno.

Preto i keď ide z pohľadu privátneho bankárstva o okrajové, alternatívne investície, samotní bankári priznávajú, že záujem o ne od roku 2008 citeľne narástol. A aj sami začínajú v tejto oblasti ústretovejšie konať. Plán rozšíriť svoje štandardne poskytované privátne služby o investície do umenia či vína už avizovala napríklad J&T Banka a Erste Private Banking fungujúci v rámci Slovenskej sporiteľne.

Stále však treba mať na pamäti, že ide o investície s vyšším rizikom, čo súvisí s nie úplne jednotnými pravidlami ocenenia hodnoty, s menším trhom a horšou likviditou. A takmer vo všetkých prípadoch ide o dlhodobejšiu investíciu. Pri zlate alebo diamantoch je horizont najmenej päťročný, pri obrazoch 10 až 15 rokov a pri investičnom víne aj 20-ročný.

Skôr ako zbohatnutie pritom alternatívne investície sľubujú zachovanie hodnoty majetku, zmazanie vplyvu inflácie. Riaditeľ privátneho bankovníctva Privatbanky Michal Šubín napriek tomu tvrdí, že pri dodržaní investičného horizontu a stanovenej stratégie môžu investora nakoniec uspokojiť.

Kto však vstupuje do alternatívnej investície len preto, že ide o „aktuálne modernú investíciu“, podľa M. Šubína stráca v podstate jej pridanú hodnotu a šance na nadpriemerné výnosy sa mu vzďaľujú.

Pri zohľadnení faktu, že zbierka obrazov či zberateľských mincí by mala tvoriť len časť portfólia investora, je jasné, že si alternatívne investície môžu dovoliť len top klienti. Ostatní môžu participovať na vývoji cien zlata, vín alebo diamantov kúpou cenných papierov priamo nadviazaných na daný trh.

Ferrari 250 Testa Rossa Prototype z roku 1957 sa vlani stal s predajnou cenou 16,4 milióna dolárov najdrahším autom predaným v aukcii. No priame predaje vzácnych veteránskych exemplárov priniesli aj vyššie sumy.

Zlaté tehly a pôda

Najrozšírenejšími alternatívnymi investíciami sú fyzické investičné zlato a nehnuteľnosti. Zatiaľ čo v prípade prvého privátni bankári za posledné mesiace evidujú nárast záujmu, v prípade nehnuteľností a pôdy sa záujem prakticky nezmenil.

„Najviac momentálne prevažuje spomedzi kovov jednoznačne nákup zlata. Niektorí klienti sa pýtajú aj na striebro, tu však ide o kov, ktorý sa používa hlavne v priemysle a jeho cena je veľmi nadviazaná na jeho vývoj,“ konštatuje Raymond Kopka, riaditeľ privátneho bankovníctva v UniCredit Bank.

Zlato treba brať pritom hlavne ako uchovateľa hodnoty. Aj keď za posledných 11 rokov jeho cena každoročne rástla, z dlhodobého hľadiska a pri zohľadnení inflácie sa nedá hovoriť o žiadnom zbohatnutí.

Napríklad medzi rokmi 1970 až 1980 cena zlata stúpala medziročne priemerne dvojciferným tempom, no potom ďalších 20 rokov klesala v priemere o šesť percent ročne. Od začiatku tohto storočia sa zlato podľa prepočtov Privatbanky zhodnotilo v úhrne o 400 percent. Zahraniční odborníci na trh so zlatom mu síce prognózujú rast ešte aj v tomto roku, no od roku 2013 do roku 2015 čakajú pokles jeho ceny.

Zaujímavé na zlate je aj jeho vnímanie ako všeobecne akceptovaného platidla. Aj preto začínajú investori preferovať kúpu menších kúskov zlata pred jednou väčšou tehlou.

Šéf privátneho bankovníctva J&T Banky Andrej Zaťko dodáva, že aj keď klientom odporúčajú investovať do zlata nepriamo, cez cenné papiere, väčšina siahne nakoniec po jeho fyzickej podobe. A. Zaťko odhaduje, že desať až dvadsať percent ich klientov má časť majetku umiestnenú vo fyzickom zlate.

Čo sa týka realít, obdobie relatívne nízkych cien je už podľa privátnych bankárov za nami. To platí tak pre tunajšie nehnuteľnosti na bývanie, ako aj pre víkendové apartmány v Alpách či na Floride, ktoré ešte pred dvoma rokmi predstavovali zaujímavú investičnú príležitosť.

R. Kopka aj A. Zaťko však ako vhodnú príležitosť – v dôsledku podhodnotenej ceny – vnímajú kúpu pôdy, hlavne ornej. Podmienkou však je, ako v realitách platí všeobecne, dobrá lokalita. Do nehnuteľností sa dá investovať aj cez realitné fondy, či už spravované na Slovensku alebo v cudzine. Nevýhodou je, že investor nevlastní žiadnu konkrétnu nehnuteľnosť. Na druhej strane nemá starosti s výdavkami okolo prenajímaných realít a klesá aj riziko možnej straty zo zlej investície, keďže cez fond investuje zároveň do viacerých rôznych realít. V každom prípade by sa mal zaujímať o zloženie a kvalitu týchto nehnuteľností.

Zberateľské mince

Zhovievavejší sú privátni bankári voči investíciám do zberateľských mincí. Narastá ich obľuba, lebo ide o artikel, ktorého hodnota v čase stúpa – ich razenie predstavuje limitovanú emisiu, hodnotí R. Kopka. Hodnota zberateľských mincí rastie aj vďaka zdražovaniu drahých kovov, z ktorých sú razené.

„Momentálne záujem a rast cien ešte o niečo zrýchlila kríza, keď si mnoho ľudí kladie otázku, či je bezpečné držať úspory len v peniazoch a klasických produktoch finančného trhu,“ tvrdí Elizej Macho z numizmatickej firmy Macho & Chlapovič. Pre relatívne vysoký výskyt falzifikátov odporúča jednoznačne obrátiť sa na profesionálov. Aukcií zberateľských mincí a bankoviek za účasti odborníkov sa už aj na Slovensku organizuje niekoľko ročne.

Špičkových zberateľov, ktorí si dovolia investovať ročne do zberateľstva státisíce eur, je podľa E. Macha na Slovensku hŕstka. No tých, čo investujú desaťtisíce, hlavne od roku 2008 pribúda. Zameriavajú sa väčšinou na platidlá z nášho územia, na slovenský a český trh, dodáva numizmatik. Zberatelia mincí preferujú na ich uloženie bankové trezory. Niektorí dokonca v rámci diverzifikácie rozkladajú najcennejšie zbierky medzi trezory viacerých bánk a dokonca aj do rôznych krajín.

Malý a neskutočne drahý

Najväčšiu koncentráciu bohatstva však už historicky predstavuje diamant. Diamantový šperk kúpený v klenotníctve je hodnotný najmä pre jeho umelecké spracovanie, nemožno však hovoriť o investičných diamantoch. Tie sa na Slovensko dovážajú najmä z holandských Antverp a izraelského Tel Avivu, kde sú najväčšie burzy tohto druhu na svete. A takmer všetok dovoz predstavujú už opracované kamene, pretože možnosť ich spracovania zo surovej formy na Slovensku je veľmi obmedzená.

Ani v tomto prípade nejde o žiadnu ročnú záležitosť. Kto sa rozhodne takto zainvestovať, mal by rátať s horizontom minimálne piatich rokov a počítať so vstupným kapitálom aspoň osemtisíc eur.

Cena diamantov má podľa očakávaní v najbližších štyroch rokoch rásť. Pretože dopyt zo strany boháčov z Číny, Indie a Blízkeho východu sa zvyšuje rýchlejšie než ponuka drahých kameňov, argumentujú analytici.

V roku 2011 cena surových diamantov vyskočila takmer o štvrtinu. V priemere by podľa prognóz mala tento rok narásť o ďalších deväť percent na 145 dolárov za karát (0,2 g). Budúci rok by mal byť nárast pol druha percenta a v roku 2014 takmer päť percent, tvrdí analytik BMO Capital Markets Edward Sterck. Mierny rast ho čaká aj v ďalších dvoch rokoch.

Dopyt po diamantoch zrejme bude až do konca roka 2020 rásť dvojnásobným tempom v porovnaní so zvyšovaním ponuky. Práve vďaka rozširovaniu strednej triedy v Číne a Indii, uviedla vo svojej decembrovej správe americká konzultačná spoločnosť Bain & Co. Na tieto dve krajiny a Blízky východ má do roku 2015 pripadať až 40 percent globálnej spotreby diamantov, predpokladá spoločnosť Anglo American Plc, ktorá kontroluje najväčšieho producenta diamantov na svete De Beers. Na porovnanie, ešte v roku 2005 to bolo len päť percent.

V súčasnosti do diamantov ukladajú obyvatelia Európskej únie približne sedem percent svojich disponibilných prostriedkov. Najefektívnejšie je nakupovať investičné diamanty priamo v Antverpách. No aj na Slovensku je predajca, ktorý je členom tamojšej burzy a zaručuje kvalitný servis aj dôveryhodnosť vo forme ponuky certifikovaných kameňov. Vlastniť diamanty bez certifikátu je riskantné, pretože môžu pochádzať z krajín ako Sierra Leone, Angola, Pobrežie Slonoviny či Botswana, odkiaľ je dovoz diamantov zakázaný. Sú známe ako „krvavé diamanty“, keďže sa používajú na financovanie vojen a povstaní. Zákaz ich predaja preto upravuje Kimberleyský proces, ktorý vydala Bezpečnostná rada OSN.

Zlá investícia sa dá vypiť

Nenásytný apetít boháčov z Číny, Hongkongu, Indie aj Ruska ženie za posledné roky, a niekedy až prehnane, nahor ceny luxusných značkových vín. Majiteľ vinotéky Schmidt & Co Ladislav Muzikář tvrdí, že ak by mal vína aj z vlastnej ponuky predávať za ceny, za aké ich v súčasnosti skupujú Číňania, niektoré top vína by vyšli aj vyše 1 000 eur za fľašu. „Moji klienti sú však ochotní v priemere minúť za fľašu 300, pri špičkových vínach do 500 eur,“ tvrdí L. Muzikář.

Ale zasa rastúci dopyt zvyšuje šance investorov na lepšie budúce výnosy. I keď ide skutočne až o „generačnú“ investíciu, podľa L. Muzikářa s horizontom aj 20 rokov.

No potenciál tu nesporne je. Len na porovnanie: pred vyše 20 rokmi sa fľaša značkového vína Chateau Angelus v takzvanej prednostnej ponuke (En Primeur) predávala v prepočte za 15 eur. Rovnaká značka vín ročník 2009 sa pred uvedením na trh predávala už za vyše 220 eur.

„Kto si chce dlhodobo budovať investičnú zbierku vín, ročne by mal podľa môjho názoru do nových fliaš investovať minimálne 30- až 50-tisíc eur,“ tvrdí L. Muzikář. Cena fľaše kvalitného červeného vína s archivačným potenciálom v Taliansku sa začína už od 30 eur. Vo Francúzsku, v oblastiach Bordeaux a Bourgogne ide zhruba o dvojnásobnú sumu.

Privátne banky či ich oddelenia na Slovensku sa zatiaľ do vínnych investícií nehrnuli. Posledný nárast záujmu od klientov však napríklad Erste Private Banking v Slovenskej sporiteľni motivoval k tomu, aby pripravili pre klientov prezentácie s odborníkmi.

Slovenskí mladí maliari

Jednou z najdlhšie viazaných investícií je aj umenie. „Zatiaľ čo napríklad pri dlhopisoch inkasujete výnos do troch, piatich rokov, pri obrazoch, najmä od mladších maliarov, má taká investícia potenciál zhodnotiť sa povedzme o 10 až 15 rokov,“ porovnáva A. Zaťko. Pripúšťa však, že sa nájdu prípady, keď už po piatich rokoch sa dá obraz predať so slušným ziskom.

Oceniť umelecké dielo aj odhadnúť vyhliadky na jeho budúci výnos je komplikovanejšie, pretože zohľadniť treba viac vplyvov, často subjektívnych. Napríklad budúca cena obrazu bude závisieť okrem iného od toho, koľko obrazov maliar namaľoval celkovo, či ešte žije, z akého obdobia tvorby je daný obraz, pretože niektoré etapy sú vydarenejšie, iné menej.

Tiež preferencie klientov sú podľa R. Kopku často veľmi odlišné. „Kým jeden klient preferuje investíciu do kolekcie obrazov, druhý do rôznych špičkových diel od rôznych autorov,“ porovnáva vnímanie diverzifiká cie.

Väčšina domácich VIP klientov však siaha po dielach súčasných slovenských maliarov. K najpreferovanejším žijúcim patria Ivan Csudai, Erik Binder, Zuzana Surkošová, Michal Černušák, Ivona Žirková či Viktor Frešo.

Spolumajiteľka galérie Kressling Dana Škodná vyvracia všeobecné vnímanie, že investovať do umenia môžu len solventnejší klienti: „Ľudia sa môžu zamerať najskôr na mladých autorov, menšie formáty a postupne časom budovať a rozširovať svoju zbierku podľa vlastných finančných možností.“

A. Zaťko však za investíciu považuje kúpu obrazu v hodnote okolo 10- až 20-tisíc eur, najlepší slovenskí či českí umelci sa podľa neho predávajú za 100- až 200-tisíc za obraz. I keď priznáva, že obraz súčasného slovenského umelca sa dá kúpiť už od sto eur.

Klienti si často obrazy berú domov, hoci služby privátneho bankovníctva ponúkajú aj ich uchovanie v trezoroch. Tie klienti využívajú len pri najdrahších kúskoch.

Aj keď obrazy sú len časťou umenia, z pohľadu investovania tvoria drvivú väčšinu. Do sôch a plastík idú investori skutočne výnimočne napríklad aj preto, že ponuka na trhu je výrazne užšia.

Aj autá

Podobne ako obrazy, i autá patria medzi investície s výrazným zberateľským faktorom. Inak povedané, kto si chce kúpiť vzácny exemplár veterána, zvyčajne to nerobí čisto z investičných dôvodov, ale i preto, že oceňuje jeho históriu a estetickú hodnotu.

Napriek tomu môžu byť i veľmi úspešným investorským krokom pre tých, ktorí si vedia správne vybrať typ auta, spočítať si dodatočné náklady na opravy a potenciál ďalšieho predaja. Podľa Přemysla Bartoša, ktorý sa veteránom venuje, „musíte si dôkladne vyberať, čo chcete, rozlíšiť medzi autom pre radosť a na investovanie, zistiť si počty vyrobených áut a mať prehľad, koľko vás bude stáť renovácia. A mať aj šťastie,“ hovorí pre český špecializovaný časopis Speed. Platí, že kto má na tento „zberateľsko-investičný“ koníček vyhradených viac peňazí, môže i viac zarobiť. Potenciálni nákupcovia ocenia nielen technický stav auta, ale i jeho históriu, pretekárske úspechy, slávnych minulých vlastníkov. Po zaujímavé kúsky tak treba ísť do zahraničia. Najzaujímavejšie autá dokonca podľa P. Bartoša nie sú v súčasnosti v Európe, ale v zámorí. Medzi zberateľmi a investormi je známa napríklad kalifornská aukčná sieň Gooding & Company. Hoci kto sa chce do takýchto aukcií zapojiť, mal by mať k dispozícii skutočne veľkorysý rozpočet. A to aj keby sa nechcel stať majiteľom Ferrari 250 Testa Rossa Prototype z roku 1957, ktoré sa vlani stalo s predajnou cenou 16,4 milióna dolárov svetovým rekordérom v akčnom predaji áut.

Na Slovensku je 40-tisíc boháčov

Väčšina z nich využíva služby viacerých bánk, aj v zahraničí.

Podľa vlaňajšieho odhadu Slovenskej sporiteľne je na domácom trhu približne 40-tisíc klientov privátneho bankovníctva. Celkovo si nechávajú spravovať majetok v hodnote šesť až sedem miliárd eur.

Presné štatistiky o trhu najbonitnejších obyvateľov Slovenska neexistujú. Už aj preto, že každá banka používa na zaradenie klienta do exkluzívneho klubu VIP klientov odlišné parametre. Niekde stačí mať disponibilné zdroje vo výške 100-tisíc eur, no väčšina trhu je nastavená na hranicu 200-tisíc eur. Niektoré špecializované privátne banky prijmú aj klienta s vkladom 10-tisíc eur, no neprisúdia mu status VIP klienta.

Neoficiálne najväčší podiel na správe majetku slovenských boháčov má Tatra banka, no privátne oddelenia pre top klientov má takmer každá väčšia klasická banka. Popri tom fungujú na trhu dve špecializované privátne banky, Privatbanka spriaznená s finančnou skupinou Penta a J&T Banka ako kľúčová časť ďalšej, rovnomennej finančnej skupiny. Okrem toho môžu priamo zo Slovenska využívať najbohatší ľudia služby ďalších špecializovaných bánk, ako je internetová Saxo Bank či Banque Privée Edmond de Rothschild.

Štandardom je, že privátni klienti využívajú súčasne služby dvoch aj troch bánk. V posledných rokoch sa ich záujem presúva viac aj mimo hraníc Slovenska. Podľa odhadov Slovenskej sporiteľne je za hranicami približne 30 percent majetku tunajších boháčov. Odchádzajú tam hlavne za kvalitnejšou ponukou služieb a podľa niektorých klientov aj za nižšími poplatkami, napríklad v súvislosti s investovaním do podielových fondov.

No rozdiely vo výške poplatkov sú aj medzi domácimi privátnymi bankami či privátnymi oddeleniami najväčších klasických bánk. V zásade platí, čím viac produktov a služieb klient využíva, tým vyššia odplata pre banku.

Top klienti platia v porovnaní s bežným – masovým klientom za rovnaké služby menej, respektíve dostávajú za rovnaké poplatky vyššiu protihodnotu. Či už ide o vyššie úročenie klasických termínovaných vkladov o pár desatín percenta, nižšie poplatky či dokonca poplatky odvodené od dosiahnutého zhodnotenia (tzv. success fee) v podielových fondoch. Nehovoriac o lepšom finančnom servise či dokonca špeciálne vyskladaných produktoch.

Foto - Profimedia.cz

Článok vyšiel v špeciáli TREND+ privátne bankovníctvo v aktuálnom vydaní TRENDU 10/2012.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 10/2012. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika TREND + Privátne bankovníctvo

Tagy privátne bankovníctvo

Súvisiace články

NASA, Boeing, Štefan Klein

NASA, Boeing, Štefan Klein

Pred dvadsiatimi rokmi mohli vlastniť lietadlo len bohatí ľudia, slovenský dizajnér verí v budúcnosť cenovo dostupnejšieho aeromobilu 1

Interná záležitosť Smeru

Svadba v Indii je niekoľkodňový zážitok

Slovenský Hongkong ohrozia eurofondy

Vinárske blue chips

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.