Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kedy Fíni myslia na červenú čiaru

26.01.2013, 13:00 | Pavel Sibyla | © 2013 News and Media Holding

Technológia spôsobí vo vzdelávaní veľké zmeny, tvrdí fínsky konzultant Leo Pahkin

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Rozhovor

Pred týždňom to v hlavnom meste Slovenska vyzeralo ako v Tampere v bežný februárový deň: pár stupňov pod nulou, sneh na zemi aj vo vzduchu. Pre niekoho kalamita, pre Fína ideálna situácia, vďaka ktorej sa môžu žiaci naučiť niečo o fyzikálnych zákonoch. „Sneženie možno demonštrovať aj v laboratórnych podmienkach. Kde už sa dá merať teplota, rýchlosť a váha a odhaľovať, ako na seba vzájomne pôsobia. A takto sa prepracovať ku vzorcom,“ hovorí fínsky konzultant Leo Pahkin v rozhovore pre TREND. Do Bratislavy prišiel na pozvanie Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky, ktorej zakladateľom je okrem TRENDU občianske združenie Nové školstvo.

Začiatkom 80. rokov minulého storočia ste boli stredoškolák. Čo sa odvtedy zmenilo v živote fínskych študentov?

Dnešní študenti majú nové zručnosti aj možnosti, ktoré v mojej dobe neexistovali. Používajú počítače, hľadajú informácie na internete, majú kamarátov po celom svete, cestovanie je oveľa jednoduchšie. Za mojich čias bolo štúdium o tom, že nám v škole povedali, čo máme vedieť. Konkrétne fakty. Dnes sa v školách pracuje inak. Cieľom je, aby sa žiaci dokázali lepšie učiť, aby sa sami dopracovali k poznaniu. Učíme ich viac spolupracovať, hľadať informácie, stavať a konštruovať. Namiesto to, aby sa učili, ako sa stavia a konštruuje.

To je zmena výučby. Zmenil sa aj systém?

Veľmi. Za mojich čias kto bol dobrý v matematike, zapísali ho do matematického krúžku pre pokročilých a bolo jasné, že pôjde na gymnázium a na univerzitu. Komu matematika alebo jazyky až tak nešli, automaticky skončil na odbornej škole. Nemal na výber. Zmenili sme to v roku 1985.

Ako?

Všetci študujú matematiku alebo jazyky rovnakej úrovne, majú rovnaký cieľ. Iste, nájdu sa žiaci, ktorí vynikajú a vďaka lepším známkam majú lepšiu šancu vybrať si strednú školu. No skončil sa systém, ktorý žiakom predurčoval, na aký typ školy pôjdu neskôr. To bola kľúčová zmena.

Asi nie jediná.

Nie, v roku 1994 prebehla kurikurálna reforma. Vypracovali sa základné vzdelávacie ciele, základný vzdelávací obsah a návody, ako hodnotiť žiakov a zostavovať učebný plán. Dovtedy sa všetko určovalo na národnej úrovni. Povedali sme si, že stačí nakresliť základný rámec a nechať učiteľom slobodu v tom, čo robia, aké učebnice používajú.

Ako bude vyzerať fínske školstvo o dvadsať rokov?

Už teraz prebieha reforma základného školstva. Pripravujú sa nové kurikulá. Ešte sa nepridávajú nové predmety, ale premýšľame o tom, čo sú zručnosti pre 21. storočie. Čo budú študenti o pätnásť–-dvadsať rokov potrebovať do života? Je veľa neznámych, ale pri prognózovaní sa môžeme pozrieť do minulosti. Čo a prečo sa stalo, ako sa z toho poučiť. Myslím si, že o dvadsať rokov budú školy ešte otvorenejšie. Vzdelávanie nebude prebiehať na jednom mieste, bude možné študovať kdekoľvek a kedykoľvek. To isté bude platiť o preskúšavaní. Namiesto pera a papiera postačí napríklad mobil. Technológia spôsobí vo vzdelávaní veľké zmeny.

Podľa toho, čo hovoríte, by školy mali byť pripravené na permanentnú reformu.

To sedí. Nie je možné mať úspešný vzdelávací systém a nemeniť ho v priebehu času. Ak chcete zmeniť spoločnosť, musíte zmeniť školstvo. A naopak, ak dochádza k zmenám v spoločnosti, má to vplyv na vzdelávací systém. K tlaku na zmeny dochádza oboma smermi.

Čo je pre realizáciu reforiem najdôležitejšie?

Zber a vyhodnotenie dát pri ich príprave sú mimoriadne dôležité. Fakty o tom, kde sa nachádzame a aké sú trendy. To je základ pre každú reformu. A tiež musíte načúvať množstvu ľudí a spoločenským skupinám. Snažiť sa nájsť to, čo vo Fínsku nazývame červená čiara.

Čo je to?

Výraz pochádza od fínskeho spisovateľa Ilmariho Kianta, ktorý napísal knihu s týmto názvom krátko pred tým, ako Fínsko získalo nezávislosť a ľudia dostali volebné právo. Hovorili: Idem voliť, urobiť svoju červenú čiaru na hlasovacom lístku. V prenesenom význame to znamená, že všetko, čo sa okolo nás deje, závisí od hlasu jednotlivca. Nemožno ho ignorovať. Platí to aj pre školské reformy. Treba vypočuť aj slabo znejúci hlas, lebo možno o pár rokov zosilnie.

Fínsko v polovici 90. rokov zaznamenalo slabšie výsledky žiakov v matematike. No namiesto okamžitého zavedenia povinnej maturity ste rozbehli sedem rokov trvajúci program LUMA zameraný na vedu a matematiku. Prečo?

Lebo sme spočiatku nemali veľa peňazí. Ekonomika bola v recesii, štát zachraňoval banky. No vedeli sme, že musíme so vzdelávaním prírodovedných predmetov niečo urobiť. Hlavné bolo začať od učiteľov. Nie z centrálnej úrovne, ale zdola. Uzavreli sme so samosprávami dohodu, že učiteľom umožnia, aby sa v pracovnom čase stretávali a otvorili si myseľ. Mali sa učiť jeden od druhého, vymyslieť a skúšať nové didaktické postupy. Fungovalo to. Popri tom sme pre nich zorganizovali niekoľko veľkých národných seminárov, na ktoré sme pozvali vzdelávacích expertov.

To je všetko?

Nie, učitelia sa tiež školili, ako premýšľať novým spôsobom o tom, čo robia. V matematike dostali viac rozličnej metodológie. Dovtedy boli typické hodiny veľmi nudné, teoretické. Študenti o príkladoch nediskutovali. Ale matematika je diskusia, objavovanie. Podarilo sa učiteľov podnietiť, aby ju učili zábavnou formou.

Ako?

Upúšťalo sa od toho, že najprv sa naučilo nejaké pravidlo a následne sa hľadali príklady, na ktoré sedí. Reálny svet funguje presne naopak. Teraz napríklad sneží. Možno si so žiakmi položiť otázku, prečo sneží. Je to zložité, ale sneženie možno demonštrovať aj v laboratórnych podmienkach. Kde už sa dá merať teplota, rýchlosť, váha a odhaľovať, ako na seba vzájomne pôsobia. Takto sa môžete prepracovať k vzorcom, ktoré vzájomné pôsobenie vysvetľujú. A pridať k tomu nejakú teóriu. Takto pracujú vedci a takto chceme, aby sa učili aj žiaci.

Jeden z cieľov programu LUMA bolo pritiahnuť k matematike dievčatá. Prečo?

Vtedy aj dnes naše štúdie ukazovali, že chlapci aj dievčatá sú v matematike takmer rovnako dobrí. Rozdiel bol v prístupe. Baby si mysleli, že im matematika nejde, chýbalo im sebavedomie. Dôsledkom bolo, že na strednej škole sa dievčatá nezapisovali na matematiku pre pokročilých. Vyhýbali sa jej.

Vaša kolegyňa z Fínskej národnej rady pre vzdelávanie Kristina Volmari označila fínsky vzdelávací systém za polodivoký. Neexistujú v ňom školskí inšpektori, študenti na strednej škole nie sú zaradení do tried, ale vyberajú si predmety a zbierajú kredity ako poslucháči vysokých škôl. Možno takýto systém aplikovať v krajine, ktorá preferuje direktívu a uniformitu?

V obmedzenej miere. Ale malými postupnými krokmi, po určitom čase je to možné. My sme z iných krajín odkopírovali množstvo nápadov, ale nepreberali sme ich bez premýšľania. Prispôsobili sme ich a inovovali. Systém základných škôl sme odpozerali od Švédov, nový spôsob vyučovania matematiky pochádza z USA.

Fínsko je jednou z krajín s najvyššími investíciami do vzdelania v pomere k HDP. Za cenu vysokých daní. Neprejavuje sa preto u časti spoločnosti a politikov nespokojnosť?

Nie. V prevažnej miere existuje zhoda, že vzdelanie má byť bezplatné. Ak začnete vyberať za školu poplatky, zatvárate dvere pred deťmi z chudobnejších rodín, ktoré prichádzajú o možnosť posunúť sa do strednej vrstvy. Podľa nás nemá záležať na tom, z akej sociálnej vrstvy pochádzaš, akú vieru vyznávaš, či kto sú tvoji rodičia. Samozrejme, všetci by sme radi platili nižšie dane. Ale keď príde reč na poplatky u lekára, školné, každý povie, že všetko je vlastne okej. Vrátane daní.

Na Slovensku sa v súčasnosti vedie diskusia, či nemáme priveľa škôl s nízkym počtom žiakov v triedach a aj kvôli tomu málo peňazí pre ich učiteľov. Vo Fínsku je množstvo malotriedok v odľahlých kútoch krajiny.

To je tiež súčasť našej filozofie. Podľa nás je dôležité, aby dieťa nemuselo cestovať do školy autobusom či taxíkom, ale mohlo tam dôjsť pešo alebo na lyžiach. No opäť, je na rozhodnutí samospráv, koľko budú mať škôl. Tí politici tam žijú, majú deti. Cítia zodpovednosť, keď príde reč na rušenie škôl.

Leo Pahkin (46) pracuje ako konzultant Fínskej národnej rady pre vzdelávanie. Začínal ako učiteľ, neskôr pôsobil na univerzite v Joensuu ako didaktik matematiky.

Riešenie úlohy z článku na strane 22: Na 3. mieste.

Foto - Maňo Štrauch

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 3/2013. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Rozhovor

Súvisiace články

Koho trápi matematika

Koho trápi matematika

Logické uvažovanie detí, ktoré sa v škole učili matematiku, nie je podľa odborníkov na vyššej úrovni než u tých, ktoré ju nemali 5

TREND test Škoda Rapid 1,2 TSI Ambition

Muž, čo premaľoval Kiu

Hudba nie je o klikaní do softvéru

Xperia T, Sony Xperia T

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.