Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Umelé slovenské kraje

21.10.2013, 05:30 | Marián Leško | © 2013 News and Media Holding

Voľby do krajských samospráv sú už v poradí štvrté, ale ani teraz účasť voličov nebude taká, že by založila alebo zvýšila legitimitu dnešného modelu územnej samosprávy. Nedá sa vylúčiť, že v ďalšom období sa môže počet krajov znížiť. Čím by sa zachovala stará tradícia, že len máločo sa tu mení tak často ako územné členenie republiky.

  • Tlačiť
  • 6

Rubrika

Ekonomika

Tagy

voľby

Nie župy, ale kraje

Reforma verejnej správy po voľbách 1998 mala zmeniť charakter štátu. Kompetencie zo štátnych úradov sa mali preniesť na samosprávne orgány, ktoré si zvolia občania. Reforma mala vrátiť samospráve jej zmysel – aby aj správcovia vyšších územných celkov skladali účty občanom, a nie vládnym a straníckym náčelníkom. Prvý kabinet Mikuláša Dzurindu to dal do vládneho programu aj preto, lebo to žiadala Európska únia.

Známu skutočnosť, že naši ľudia majú silnú väzbu nielen na miesto svojho narodenia a bydliska, ale že sa identifikujú aj so svojím prirodzeným regiónom, splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský zohľadnil v návrhu územnosprávneho členenia republiky. Navrhol, aby sa Slovensko rozdelilo na 16 prirodzených regiónov. Napriek tomu vláda v júni 2000 prijala uznesenie, že republika sa rozdelí na 12 častí. Nebolo to optimálne, ale stále ešte vcelku prijateľné riešenie.

Za zriadenie 12 žúp hlasovali všetci ministri Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany občianskeho porozumenia (SOP) i jeden minister Strany maďarskej koalície (SMK). Parlament však namiesto 12 žúp v roku 2001 rozhodol, že sa zriadi osem samosprávnych krajov. Bolo to meritórne zlé rozhodnutie, ktoré malo rýdzo politické dôvody.

Reorganizácia, nie reforma

Keď v lete roku 2000 vláda odhlasovala, že sa má republika rozdeliť na 12 žúp, svoju zhodu nevyjadrila v legislatívnom návrhu, ktorý poslala do parlamentu, ale otvorila nový spor. Spôsobila to strana Bélu Bugára, ktorá žiadala, aby sa okresy Komárno, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Nové Zámky a Levice spojili v jednej župe.

Spor posmelil SDĽ a SOP, aby spochybnili, či riešenie s 12 župami je najlepšie. Vzápätí sa zhodli, že osem krajov je lepší variant, lebo v takom prípade komárňanská župa vzniknúť nemôže. V tejto situácii SMK zo svojej požiadavky vycúvala – súhlasila s pôvodným návrhom bez komárňanskej župy. Lenže už bolo neskoro.

Dve vládne strany (SOP a SDĽ) sa postavili striktne proti župnému modelu. Ich poslanci spolu s opozičnými hlasmi Mečiarovho HZDS i s podporou jediného poslanca Smeru (Roberta Fica) prehlasovali „zvyšok“ koalície, čím zariadili, že z toho, čo malo byť pôvodne zásadnou reformou, sa stala len ďalšia dočasná reorganizácia.

Voľby predsedu a poslancov samosprávneho kraja sú len nominálne voľbami regionálnymi, pretože to, čo v roku 2002 vzniklo, nemá s prirodzenými regiónmi nič spoločné. Spišiaci, Zemplínčania, Gemerčania a Záhoráci „svoj“ región vôbec nedostali, pričom Šariš, Orava, Liptov, Turiec a Novohrad boli začlenené do neprirodzených územných celkov. Fakt, že samosprávne kraje boli a sú len umelé administratívne útvary, je len časť biedy. Jej druhou časťou je, že reorganizácia zastala na pol ceste.

Nie je toho dosť

Podľa pôvodnej Nižňanského koncepcie mala byť reforma procesom, ktorý verejnú správu posunie od vládnutia (government) k správe vecí verejných (governance). Zo štátnej správy mali prejsť kompetencie na miestnu a územnú samosprávu tak, aby samosprávne celky mohli realizovať sociálny a ekonomický rozvoj na svojom území. Tento ambiciózny plán zostal iba na papieri. Samosprávne kraje spravujú iba to, čo im „štát“ zákonom previedol a prikázal. Nie je toho dosť, aby to voličov presvedčilo, že neúčasťou na voľbách si veľmi škodia. Na anketovú otázku, aké je poslanie samosprávnych krajov, občania často odpovedajú, že nevedia, lebo osobne od samosprávneho kraja ešte nič nepotrebovali.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 6

Rubrika Ekonomika

Tagy voľby

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.