Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Judikát roka je o slobode prejavu

02.04.2014, 17:00 | Zuzana Petková | © 2014 News and Media Holding

Pomenovanie „sudca“ sa na Slovensku pomaly stáva nadávkou. Zlé pomery v justícii využívajú politici ako tému kampaní a hoci reforma súdnictva nechýba v programovom vyhlásení takmer žiadnej vlády, situácia sa nezlepšuje. Práve naopak, verejnosť si sudcovský talár čoraz viac spája s korupciou a klientelizmom. Ibaže nie je sudca ako sudca.

  • Tlačiť
  • 0

Týždenník TREND sa v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti rozhodol udeľovať každoročne cenu Judikát roka za rozhodnutie súdov, ktoré „významne ovplyvňujú právo a jeho prostredníctvom celú spoločnosť“. Cieľom oceňovania je propagovať najhodnotnejšie judikáty a tým vyzdvihnúť prácu sudcovských senátov.

V prvom kole navrhli odborníci z prostredia justície, prokuratúry, právnej vedy, advokácie a mimovládneho sektora pätnásť judikátov, ktoré považujú za najlepšie. Keďže ide o prvý ročník oceňovania, mohlo ísť aj o staršie rozhodnutia, ale nie viac ako štyri roky. Z nominovaných judikátov potom ďalších pätnásť členov hodnotiacej komisie vybralo tri najzásadnejšie. A to tak, že každý z porotcov označil tri, ktorým pridelil body.

Víťazom sa stal judikát Najvyššieho súdu SR v spore o ochranu osobnosti medzi bývalým ministrom Vladimírom Lexom a vydavateľom denníka Sme, spoločnosťou Petit Press. Významnou mierou podľa TRENDU prispel k posilneniu vnímania slobody slova a poukázal na to, že „sloboda politickej diskusie je jadrom koncepcie demokratickej spoločnosti“.

1. Najviac bodov a cenu Judikát roka získal senát Najvyššieho súdu v zložení Rudolf Čirč, Ladislav Gorász a Ivan Machynyak. Rozhodoval v spore medzi bývalým ministrom Vladimírom Lexom a vydavateľom denníka SME. 

Prečítajte si celé rozhodnutie (PDF)

2. Druhý najvyšší počet bodov získal rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol v prospech občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému úrady na základe smernice ministerstva pozastavili vyplácanie dávok.  

Prečítajte si celé rozhodnutie (PDF)

3. Tretím bolo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Odpovedá na dovtedy spornú otázku, že predmetom poistného krytia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla môže byť aj náhrada nemajetkovej ujmy za usmrtenie blízkej osoby pri nehode.

Prečítajte si celé rozhodnutie (PDF)

Väčšinou za kratší koniec

V sporoch s politikmi, či už aktívnymi alebo bývalými, ťahajú slovenské médiá často za kratší koniec. Verejní činitelia vysúdili na Slovensku státisíce eur za články, ktoré žalovali. V tom sa rozhodovacia prax doteraz odlišovala napríklad od susedného Česka. Tam osobám, ktoré sú predmetom verejného záujmu, súdy vysoké odškodné nepriznávajú. Aj keď ide o zverejnenie nepravdivej informácie, noviny sa musia ospravedlniť a maximálne zaplatiť súdne trovy.

Vladimír Lexa zažaloval Petit Press za článok Milionársky klan Lexovcov, publikovaný ešte v roku 2002. Autori Dáša Matejčíková a Roman Krpelan v ňom písali, ako exminister V. Lexa prišiel k majetku, a o jeho synovi Ivanovi Lexovi, riaditeľovi SIS počas vlády HZDS. Ten bol ako bývalý šéf tajnej služby pred rokmi podozrivý z trestných činov a ukrýval sa v Južnej Afrike, odkiaľ ho priviezla policajná eskorta.

Článok podľa žaloby obsahoval „množinu pravdivých i nepravdivých faktov a údajov zameraných nie na informovanie, ale vzbudenie nevôle verejnosti“. Za skreslenú označil Lexov advokát Július Jánošík pasáž, podľa ktorej exminister „získal štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany. Hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na viac než miliardu korún, bývalému členovi vlády so štvoricou partnerov ho štát odklepol za približne tristo miliónov korún.“

V. Lexa prostredníctvom svojho advokáta namietal, že sám nikdy nič neprivatizoval a privatizácie sa zúčastnil len ako spoločník obchodnej spoločnosti. Taktiež uviedol, že nikdy nebol spoločníkom firmy B.S.R., s ktorou ho spojilo Sme. Od vydavateľstva žiadal ospravedlnenie a odškodnenie milión korún za nemajetkovú ujmu.

Vydavateľstvo Petit Press zastúpené advokátskou kanceláriou Dedák & Partners argumentovalo, že článok je postavený na známych informáciách a vlastných zisteniach. Nepresnosť týkajúca sa firmy B.S.R podľa právnika Tomáša Kamenca z Dedák & Partners nebola takého charakteru, že by zasiahla do osobnostných práv V. Lexu.

Víťazom sa stal judikát NS v spore o ochranu osobnosti medzi exministrom V.Lexom a vydavateľom Sme.

Museli sa ospravedlniť

Na Okresnom súde Bratislava I najskôr V. Lexa uspel s ospravedlnením bez nároku na odškodné. Obe strany sa odvolali. Krajský súd uložil žalovanému nielenže sa ospravedlniť, ale zaplatiť V. Lexovi sedemtisíc eur plus trovy konania, ktoré boli ďalších takmer sedemtisíc eur. „Žalobca v konaní preukázal, že uverejnením textu článku došlo k takému zásahu, ktorý bol schopný poškodiť jeho vážnosť,“ zdôvodnila sudkyňa Mária Šramková.

Denník Sme musel uverejniť ospravedlňujúci text. Vydavateľstvo však podalo dovolanie na Najvyšší súd SR. Senát, ktorému predsedal Rudolf Čirč, rozsudok bratislavského krajského súdu minulý rok zrušil.

„Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti,“ zdôvodnil senát v uznesení pod spisovou značkou 6Cdo169/2011. Podľa názoru odvolacieho súdu bol žalobca, teda V. Lexa, predmetom verejného záujmu a v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musia verejne známe osoby zniesť väčšiu mieru kritiky.

Rozhodnutie je pre právnu prax významné z dôvodu, že vzhľadom na svoje argumenty môže byť inštruktážnym návodom pre rozhodovanie všeobecných súdov pri kolízii dvoch práv. A to práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti.

Zastali sa občana

Na druhom mieste v hodnotení skončil judikát Najvyššieho súdu so spisovou značkou 7Sžo14/2012, ktorý dal za pravdu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím. Tomu bolo pozastavené vyplácanie dávky, lebo nesplnil podmienky uvedené v smernici ministerstva práce, ktorá však bola podľa rozsudku nad rámec zákona.

Súd skonštatoval, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ministerstvo práce síce mohlo vydať všeobecne záväznú smernicu, ktorá upravila náležitosti výkazov o poskytnutí úkonov osobnej asistencie. „Táto však nemohla obsahovať taký záväzný pokyn, ktorý nemá podklad v zákone,“ konštatoval súd.

Porotcovia ako tretie vyzdvihli rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré má mimoriadny význam, lebo sa týka správnej interpretácie zákona o zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Súd rozhodol, že poisťovňa má pokrývať aj náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená blízkym osobám človeka usmrteného pri nehode. Rozhodnutie (spisová značka 6Co127/2010) sa tak vo svojich dôsledkoch dotýka každého vodiča. Právna argumentácia sa opiera o stanovisko Európskej komisie a Súdneho dvora.

Porota, ktorá rozhodla

Iva Brožová, Nejvyšší soud České republiky

Marek Števček, Ministerstvo spravodlivosti SR

Peter Šufliarsky, Generálna prokuratúra SR

Katarína Čechová, AK Čechová & Partners

Jozef Vozár, Slovenská akadémia vied

Elena Závadská, Najvyšší súd SR

Jaroslav Ružička, AK Ružička Csekes

Dušan Čimo, Krajský súd Trnava

Dana Bystrianska, Združenie sudcov Slovenska

Pavel Nechala, Transparency International

Peter Kresák, Paneurópska vysoká škola

Gabriela Dobrovičová, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Helena Barancová, Trnavská univerzita

Eva Babiaková, Najvyšší súd SR

Jaroslav Ivor, Paneurópska vysoká škola

Partneri projektu Právnická firma roka 2014:

1pfr cechova logo        2pfr prk logo

3pfr ruzicka logo

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 13/2014. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika TREND špeciál - Právo a advokácia

Tagy Judikát roka

Súvisiace články

Budovanie dôvery

Budovanie dôvery

Advokáti pracujú dlhé roky na tom, aby im klienti dôverovali. Nielen vďaka ich známemu menu, ale tiež zásluhou ich prístupu a odbornosti.

Primeraná cena a niečo navyše

Dosluhujúci Gašparovič

Košická šťuka pohorela na soláre

Biele kone na betóne

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.