Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

F. Imrecze: Chcel som sa posunúť z uzavretého kruhu

31.08.2014, 05:30 | TREND.sk

Ďalší z manažérov, ktorí po úspešnej súkromnej kariére našli uplatnenie v štátnej sfére. Hovorí, že mešká na stretnutia jednotlivých tímov, pretože si myslí, že dokáže stihnúť viac, než sa reálne dá.

  • Tlačiť
  • 9

So smiechom tvrdí, že v štátnej správe má oveľa väčšiu starostlivosť – má na mysli sekretariát, ktorý sa stará o návštevy. A má dôvod na úsmev. V DPH sa mu vlani podarilo za rok zdvihnúť efektívnu daňovú sadzbu po štyroch rokoch sústavného poklesu o viac ako jeden percentuálny bod – na úroveň začiatku roka 2009. A za tento rok čísla hovoria o ďalšom náraste.

V čom je hlavný rozdiel v riadení lokálnej pobočky nadnárodnej firmy ako SAP a Finančnej správy?

mr14logo

Je to úplne odlišné. Ak ste country manažérom nadnárodnej IT firmy, máte v podstate postavenie najvyššieho obchodníka. Má to oveľa menej elementov riadenia organizácie. Z tohto pohľadu by som svoje terajšie pôsobenie prirovnal skôr k svojej predošlej funkcii v T-Mobile Slovensko [štyri roky ako výkonný riaditeľ divízie predaja]. Tam som musel riadiť veľkú organizáciu. Iné je to aj z pohľadu miery slobody riadenia. Paradoxne, teraz je vyššia. Ak chcete byť topmanažérom, lídrom, tak prechádzate od riadenia ľudí k riadeniu organizácie. Je to úplne iný typ riadenia. A ak to trošku preženiem, tak je takmer jedno, aký produkt daná organizácia generuje, musíte byť vždy schopný implementovať do praxe princípy riadenia tak, aby tá organizácia prostredníctvom ľudí plnila ciele, ktoré vám dali akcionári, nadriadení. Primárne je to teda o štýle riadenia, až sekundárne o oblasti, v ktorej pôsobíte.

Cítite sa skôr ako ekonóm alebo IT odborník?

Je hlavne dôležité, aby ste k danej oblasti mali blízko. Ja som doteraz vždy pôsobil vo firmách, kde fungovala kombinácia ekonómie, obchodu a spracovania tých procesov cez informačné systémy. Inak ako cez informačné systémy to riadiť neviete, pretože manuálne spracovávanie procesov je veľmi neefektívne a nepresné.

Čo vás presvedčilo, aby ste prešli „na druhý breh“ a ešte aj pod strechu ľavicovej vlády?

U mňa to bol taký dvojstupňový proces. V prvom rade som si povedal, že je čas opustiť dovtedajšiu prácu. Ako country manažér nadnárodnej IT firmy ste skutočne v podstate najvyšším predajcom a firma od vás v zásade nič iné neočakáva, len aby ste plnili predajné ciele a dosiahli určitú profitabilitu. Ja som dospel do stavu, že sa chcem v živote posunúť ďalej, mimo uzavretého kruhu IT špičky, kde ak dosiahnete pozíciu šéfa jednej z pätice firiem IBM, HP, Oracle, SAP či Microsoft a nechcete ísť kariérne nesprávnym smerom, tak v zásade môžete prejsť len do inej z týchto firiem. Že ten posun bude až takým smerom, som v januári 2012 ešte netušil. Ponuka na funkciu vo Finančnej správe prišla od ministra financií tuším v marci.

Tušili ste, do čoho idete?

Vedel som, čím prešla v tom období Finančná správa, že bola po kolapse nielen informačného systému, ale organizácie ako takej. A vedel som, že v rámci ponúkanej pozície môžem zmeniť veľmi veľa vecí. Každý človek, ak je trošku racionálny, si zhodnotí aj pravdepodobnosť úspechu. Pri aplikovaní toho, čo som dovtedy dokázal, a stavu danej inštitúcie som vedel, že úspech je dosiahnuteľný a že ak ho dosiahnem, bude celospoločenský a dostane ma z toho trochu začarovaného kruhu.

Uvedomovali ste si aj riziko politickej nálepky a nie vždy pozitívnych reakcií okolia?

Myslím si, že zatiaľ sa mi darí udržať manažérsko- -profesionálnu rovinu viac ako tú politickú. Keby sa mi to nedarilo, asi nevedieme tento rozhovor. Napriek tomu som si istý, že v nejakej miere sa politickej nálepke v budúcnosti nevyhnem. Ale veľmi to neanalyzujem. Každá práca, rola má v živote nejaké výhody a nevýhody, s ktorými každodenne žijete.

Takže neprišiel okamih, keď ste oľutovali, že ste sa na to dali?

To sa naozaj nestalo. Je to aj logické, lebo zatiaľ sa nám darí. A úspech motivuje človeka ísť ďalej. Podarilo sa nám úspešne zaviesť jednosmernú komunikáciu s daňovníkmi a bez väčšieho povšimnutia verejnosti aj nás máme za sebou júnové, kvartálne kontrolné výkazy. To znamená, že to funguje. Ďalej realizujeme zmeny v rámci organizácie.

Aký bol teda prvý dojem na novom mieste?

Táto otázka je komplikovaná preto, že som nastúpil 1. mája 2012. Koncoročný kolaps teda už bol nejako prežitý, ale jeho dôsledky ešte trvali. Manuálne sme nahadzovali dáta až do septembra 2012. Takýto stav nemožno označiť za štandardný. Ale v zásade, keď som prichádzal, tak som mal bežný pohľad komerčnej sféry – štátna správa nič nerobí, je neefektívna, všetko trvá strašne dlho a ľudí je tam priveľa a keby ich bolo o polovicu menej, nič sa nestane. Z môjho súčasného pohľadu už správny nie je. Veľmi ma prekvapilo, že ľudia sú motivovaní veľa a správne pracovať. Že ich vedomosti sú hlbšie, ako som si myslel. Motivovať tú masu ľudí pre transformáciu, ktorou už prechádzame a ešte bude pokračovať, je oveľa ľahšie, ako som si pri nástupe myslel. Nehovorím, že je to ľahké, ale ľahšie, ako som sa nazdával.

Čo administratívna stránka veci?

Je jasné, že procesy v štátnej správe sú oveľa zdĺhavejšie, administratívy je tam oveľa viac a flexibilita je tam nižšia ako v komerčnej sfére. A aj ja sa to snažím meniť, pretože som hlboko presvedčený, že štát môže dobre fungovať, len ak bude fungovať ako dobrá privátna firma.

Ako vôbec možno ľahko motivovať ľudí v štátnej sfére, keď už samotná legislatíva to výrazne obmedzuje?

Je veľmi dôležité pomenovať nástroje motivácie. Pred všetkými finančnými motívmi je dôležité byť schopný ľudí nadchnúť pre váš cieľ. Inými slovami, musíte osobné ciele ľudí zladiť s cieľom organizácie. A, samozrejme, aj váš osobný. Potom prichádza tá benefitná, finančná motivácia. V rámci možností, ktoré máme, sme myslím urobili v tejto oblasti veľmi veľa. Je to preto, lebo si myslíme, že je to tak správne, a máme aj veľkú podporu ministra financií v tom, aby transformácia správy prebehla. No máte pravdu v tom, že limity zákona o štátnej službe sú veľmi veľké. Jednak ide o limity v odmeňovaní, jednak v ochrane zamestnancov. Už sa veľakrát stalo, že naši kontrolóri sú napádaní pri výkone svojej práce, často aj fyzicky. Alebo je poškodzovaný ich majetok. Preto ich ochrana je veľmi dôležitá. Ale na druhej strane, máte aj limity pre predpoklady a povinnosti zamestnancov, aby prácu napríklad kontrolóra mohli vykonávať. Ide napríklad o bezpečnostné previerky, vzdelanie.

Zdroj: Maňo Štrauch

Tesne po nástupe ste chceli pre vašich zamestnancov osobitný zákon.

Služba colníkov je definovaná jednou právnou normou, štátnych zamestnancov zase inou, je potrebné riešiť súčasne viacero iných zákonov. V priebehu budúceho roka má ísť zákon do legislatívneho procesu.

Aký cieľ vám nadriadení stanovili a aký cieľ máte ako šéf daniarov vy sám?

Pri nástupe som dostal dva ciele. Prvým bolo konsolidovať verejné príjmy. Úprimne, prekvapil ma rozsah a počet subjektov, ktoré si v tejto krajine z DPH urobili podnikateľský produkt. V čase, keď som nastupoval, som si konsolidáciu spájal hlavne s procesnými krokmi, a to bol zároveň cieľ číslo dva. Zabezpečiť úspešné zavedenie nového informačného systému, obojsmernú elektronickú komunikáciu s daňovníkmi. Dnes tie ciele vnímam rozsiahlejšie.

Posledný poslanecký prieskum na východe Slovenska zas oživil pochybnosti o korupcii niektorých šéfov daňových úradov.

Poslanecký prieskum bol hlavne o tom, ako efektívne sa vykonávajú kontroly v regióne Košíc. Povedal som na tomto prieskume a hovorím to aj teraz, že z pohľadu vykonávania kontrol, ich efektivity, počtu nálezov či miery uzatvárania kontrol patrí Daňový úrad Košice k tým horším, je v najhoršej tretine. Na druhej strane musím povedať, že ten rozdiel nie je dramatický. Nemáme tam nejakú anomáliu, ktorá by si zaslúžila osobitnú pozornosť, pretože to by som tomu úradu krivdil. A čo myslíte pod daňovou korupciou?

Korupciu úradníkov a nekalý boj súkromných firiem cez zneužívanie daňových kontrol.

Absolútne odmietam, že toto je systém práce daňových úradov. To by sme ani nemali výsledky v oblasti zvyšovania efektivity výberu DPH. Samozrejme, nemôžem vylúčiť, že v individuálnych prípadoch sa tak deje. Ale bojujeme proti tomu v maximálnej miere. Máme internú inšpekciu s právomocami, ktoré nikdy predtým nemala z pohľadu operatívneho odhaľovania vnútornej korupcie. Je tam intenzívna spolupráca s Kriminálnym úradom Finančnej správy, pretože žiadna korupcia nie je izolovaná a spája vonkajší svet s úradníkom. Nám sa vlani podarilo dokázať trinásť prípadov korupcie v našich radoch, tento rok sú to zatiaľ jednotky prípadov, no viem, že budú ešte ďalšie. Drvivá väčšina našich zamestnancov vykonáva svoju prácu korektne, ale nemôžeme sa ani brániť diskutovať na tému vnútornej korupcie, pretože ju nemôžeme vylúčiť. Úradníkov často verejne kriminalizujú samotní daňoví podvodníci ako spôsob svojej obrany, či už mediálne alebo politickou cestou, kde komunikujú, ako veľmi sú poškodení. Pritom sami sú podvodníkmi, ktorí tie podvody vykonávajú.

V čom je hlavný rozdiel pri dosahovaní cieľa v súkromnej a štátnej firme?

V princípe riadenia veľký rozdiel nie je. Musíte vedieť určiť cieľ, ako ho dosiahnuť a motivovať na to masu ľudí. Potom prichádza tá oblasť, kde väčšinou všetko zlyháva, a tou je samotný výkon činnosti. Čím viac je tam ľudí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že to zlyhá. Tam je absolútne kľúčová komunikácia: či si jednotlivé tímy odovzdávajú informácie, či si ich odovzdávajú správne, či si odovzdávajú úplnú pravdu. Nejde o to, že by chceli klamať, proste si len nepovedia všetko. Druhý tím žije potom napríklad dva týždne v niečom, čo nie je pravda. A vy ste stratili dva týždne.

Exšéf Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka povedal, že v štátnej sfére lepšie vidieť dosah rozhodnutí, lebo sa nimi dajú dosiahnuť veľké výsledky, keďže doteraz sa tam v zásade nič nemanažovalo. Vidíte to rovnako?

Stotožňujem sa s Ľubošom Lopatkom v jednej veci, že z nuly sa rastie ľahšie. V mojej minulej práci boli už procesy natoľko zoptimalizované, že rásť tam bolo skutočne ťažké. Ale aj tak sa tie rozhodnutia nerobia ľahko. Urobili sme napríklad toľko organizačných zmien, kým sme prišli na aký-taký optimálny stav, že by som to už v budúcnosti nechcel opakovať. Pre ľudí je to proste záťaž. Dôležité je tiež povedať, a to platí tak pre nás, ako napríklad pre Sociálnu poisťovňu, že všetky naše externé opatrenia zasahujú gigantické masy ľudí, a tak si musíte dobre vyhodnotiť, či ich urobiť alebo nie.

Posledné roky sme si zvykli na pravidelné veľké balíky daňových zmien. Zasahujú výrazne podnikateľov, do akej miery ovplyvňujú správu?

Do veľkej. No nechcem sa tváriť ako obeť legislatívnych zmien. Naša spolupráca s ministerstvom je dobrá a aj všetky legislatívne zmeny sú s nami konzultované. A nielen cez oficiálne pripomienkové konania, ale my ich diskutujeme intenzívne aj cez daňovú a colnú sekciu na ministerstve. Finálne je preto vždy nejaký kompromis. Napríklad naposledy sa menili daňové formuláre. To, čo sme mali naimplementované do nového daňového systému, musíme rýchlo reimplementovať, aby sme 1. januára nabehli správne. Ale opakujem, nie sme toho obeťou. Vedeli sme to vopred, lebo svet je multidimenzionálny. Keby sa všetko točilo len okolo implementovania integrovaného systému Finančnej správy, boli by sme radi, ale netočí sa, a keď podnikatelia potrebujú mať zjednodušené formuláre a ministerstvo im to zabezpečí, tak aj my im ich chceme dať.

V rámci integrovaného systému Finančnej správy Unitas, v druhej fáze, bol plán zintegrovať výber daní s výberom sociálnych i zdravotných odvodov. Ako pokračuje?

V polovici augusta sme mali k tomu stretnutie na ministerstve financií spolu s ministerstvom práce a Sociálnou poisťovňou. Dohodli sme sa na prvej etape, no keďže lehoty tam nie sú ešte oficiálne stanovené, nechcel by som v rámci tohto rozhovoru o nejakých hovoriť.

Aká by mala byť podľa vás ideálna Finančná správa?

Je tam niekoľko kritérií, bol by som rád, ak by v deň môjho odchodu už boli skutočnosťou. Chcel by som, aby Finančná správa bola priateľskejšia voči podnikateľskému prostrediu, a to je definované spôsobom našej komunikácie. Tá musí byť elektronická a obojsmerná s podnikateľmi, aby sa im s nami komunikovalo čo najjednoduchšie, aby nemuseli fyzicky chodiť na úrady, čakať dlho na našu reakciu. Chcel by som, aby bola táto inštitúcia vnímaná ako profesionálna, ktorá má v tejto krajine autoritu. To znamená, že ak vydá nejaké stanovisko, tak bude záväzné a verejnosť ho nebude rozporovať nejakými súdnymi spormi, lebo si myslí, že tá správa to vie oveľa horšie. A aby v nej ľudia chceli pracovať.

Po vyše dvoch rokoch stále považujete dosiahnutie tejto pozície za šťastie a odmenu za veľa práce?

Chvalabohu, tá minulosť bola dostatočne úspešná na to, aby som si teraz mohol dovoliť zarábať menej, ako som zarábal v minulosti. Ja som tento krok urobil vedome s tým, že, samozrejme, neviem, čo nastane v budúcnosti po mojom odchode, ale som si istý, že to bude niečo úplne iné ako uzavretý kruh piatich firiem, ktoré ma, poviem to veľmi ľudsky, skrátka prestali baviť.

Bude po vašom odchode daňový informačný základ zodpovedať západo- či severoeurópskym štandardom?

Aj keď sa snažím abstrahovať od politického cyklu, na účely tohto rozhovoru ich použijem. Za predpokladu, že budem odchádzať v roku 2016, tak ešte nebude. Ak budem odchádzať v roku 2020, verím, že už áno.

František Imrecze (42)

Zdroj: Milan David

vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Väčšinu profesionálnej kariéry sa venoval informatike a telekomunikáciám – začínal v APP Slovensko, dnešnom Ness Slovensko, ako riaditeľ kompetenčného centra. Odtiaľ smeroval do slovenskej dcéry IT giganta Oracle. V roku 2002 začal pracovať v slovenskom T-Mobile ako výkonný riaditeľ predaja. V roku 2006 ho zlákal ďalší svetový IT gigant, producent obchodného softvéru SAP, tentoraz dostal na zodpovednosť celú slovenskú pobočku. Po šiestich rokoch sa so súkromnou sférou rozlúčil: pár mesiacov po odchode zo SAP dostal ponuku viesť Finančnú správu, ktorá sa stará o riadenie výberu daní a ciel na Slovensku.

Partneri projektu:

Official image partner:

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 34/2014. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 9

Rubrika Manažér roka 2014

Tagy Manažér roka 2014

Súvisiace články

V. Mika: Do Mlynskej doliny sa vrátil život

V. Mika: Do Mlynskej doliny sa vrátil život Manažér roka

Šéf RTVS má jasnú misiu na ďalšie mesiace – zmeniť financovanie svojho zamestnávateľa. Sám to nedokáže. Václav Mika je nominovaný na Manažérka roka 2014 6

I. Štefunko: Nemám rád mikromanažment

Klobásy od siskára

Tak sme dobehli Čechov

Za čo stoja slovenské univerzity

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.