Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

I. Kolla: Človek vie byť šťastný aj v malej firme

12.10.2014, 05:00

Košický Antik je na Slovensku známy ako poskytovateľ optického internetu a digitálnej televízie v dvoch desiatkach miest na východnom a strednom Slovensku. Je tiež dodávateľom zariadení pre multimediálne služby, s ktorými robí biznisy na štyroch kontinentoch.

  • Tlačiť
  • 1

Zákazníkov má v Európe, na Strednom východe, v juhovýchodnej Ázii, Austrálii, Južnej aj Severnej Amerike. Neprekvapuje, že globálny je aj majiteľ a šéf Antiku Igor Kolla. Mimo Slovenska trávi šesť mesiacov z roka. Aj tento rozhovor poskytol TRENDU cez Skype, keď bol prechodne v Kanade.

Netrpí vaším životným štýlom vaša rodina?

Moja rodina je na tom podobne ako ja. Moja dcéra, to najvzácnejšie v našej rodine, sa vrcholovo venuje hokeju, je teda taktiež často na cestách. Ak môžeme, tak ju s manželkou nasledujeme. Manželka zasa robí svetovú neurochirurgiu. Napríklad nedávno sme sa v podstate náhodou stretli v Amsterdame – bola tam na kongrese, ja na technologickej výstave.

Ako Antik dokáže na Slovensku fungovať aj bez vašej prítomnosti?

Už od začiatku sme sa snažili postaviť Antik tak, aby fungoval autonómne, aby sa dal riadiť algoritmicky. Pokiaľ poviete ľuďom, čo majú robiť, a oni potom za sebou vidia výsledok, pričom na ich prácu sú nadviazaní ďalší ľudia, aby v nej pokračovali, nedá sa z toho utiecť, je to ako výrobný pás. Máme na to softvérový nástroj, pomocou ktorého je každý organizovaný. Ale mal som aj veľké šťastie, že najmä v počiatkoch firmy som sa obklopil unikátnymi ľuďmi. Mali vlastnosti, ktoré dovolili postaviť veľkú firmu.

Čo to sú za vlastnosti?

Dôležité je, aby človek robil svoju prácu rád. Je jedno, či je manažér, technik alebo obchodník. Kto robí s radosťou, toho viete udržať v práci. A telefón zdvihne aj o polnoci. Okrem toho, vždy som oceňoval ľudí so vzdelaním. Ak niekto zvládol vysokú školu, pre mňa to znamená, že je ochotný učiť sa, ale aj prijímať určité pravidlá.

Stále sa podieľate na prijímaní nových zamestnancov do firmy? Tiež sa s nimi bavíte cez Skype?

To už nerobím. Nábor ľudí zastrešujú manažéri jednotlivých oddelení, vedia to robiť lepšie ako ja. Vyberajú si zamestnancov podľa svojich potrieb, aj za nich zodpovedajú, aj za to, či ostanú po skúšobnej lehote. Akurát im radím: Nájdite ľudí, ktorí majú čas. Lebo čas – aspoň pre mňa – je najväčšia hodnota: peniaze, ktoré mám, sú čas, ktorý nemám. Na druhej strane, ľudia, ktorí do firmy prišli v čase, keď som vo firme ešte zodpovedal za podstatne viac vecí, v Antiku doteraz pracujú. To sú tí skalní, stvorení pre to, čo Antik robí.

Keď ste na cestách, nechýba vám pohľad z očí do očí? Ak vás niečo rozladí, viete človeka pokarhať na diaľku?

Áno. Myslím, že aj takto dokážem posunúť svoj feeling.

Už ste na diaľku niekoho vyhodili?

To ja priamo neriešim. Dávam odporúčania, ak sa mi človek nezdá dostatočne vhodný. Vo všeobecnosti však manažérom vravievam: Vyskúšajte mu či jej dať dlhší voľný čas a keď budete mať pocit, že vám nechýba, tak sa ani nemusí vracať.

Nechýba vám kvôli častému cestovaniu teambuilding? Alebo na takéto veci neveríte?

Verím. Ale myslím si, že moje priority sú niekde inde, ako byť fyzicky prítomný v kancelárii. Ľudia musia vedieť robiť aj bez toho, aby ich niekto zhora naháňal. Skôr vidím zmysel v tom, že nastavím procesy tak, aby firma vedela fungovať efektívne bezo mňa a ja aby som si mohol dovoliť robiť veci, ktoré sú za hranicami firmy, ako je expanzia, investície, vývoj. To by som určite poradil aj ostatným manažérom. Keď ste zavretý vo firme, nemáte šancu vytvoriť niečo nové, čo by bolo za jej hranicami.

Čím sa teda vy v Antiku primárne zaoberáte?

Nezasahujem do operatívneho riadenia, už sa to ani nedá. Moja úloha je starať sa o to, čo bude Antik robiť v ďalších rokoch. Musíte sa dobre pripraviť, aby ste v správnom momente boli na prvých pozíciách. Najnovšie sme riešili Brazíliu, to si vyžiadalo celý môj úväzok. To isté bolo predtým s Austráliou.

Ako hľadáte nové veci, ktoré budú firmu živiť o päť rokov? 

mr14logo

Snažíme sa zapájať do projektov, ktoré ukazujú, kadiaľ sa tlačia trendy. Každá firma či jednotlivec majú svoju 
víziu, ktorú chcú napĺňať, napríklad prevádzkovať televíziu alebo komunikovať s nejakou komunitou. My máme širokú škálu technológií a k splneniu vízií im vieme napomôcť. Perspektívne vidíme aj multimediálne služby v nemocniciach, hoteloch či internátoch. Nápadov je veľa. Skôr mám pocit, že disponujem obrovským množstvom informácií, ktoré priebežne exspirujú. Musím sa rozhodovať, do akej miery sa tej-ktorej veci mám venovať, či poskytne zmysluplnú hodnotu aj o dva roky.

Čo z toho už reálne vzišlo?

Veľa telekomunikačných operátorov sa napríklad chcelo pustiť do poskytovania triple play služieb [telefonovanie, internet a digitálna televízia]. Mali klientelu, ale nemali know-how, technológie. Tie sme dodali my. So zákazníkmi potom zdieľame výnosy. Robíme to globálne, v Ázii, Austrálii, Latinskej Amerike.

Stalo sa, že niektoré projekty skončili v slepej uličke?

Áno. Každý projekt sa najprv istý čas pripravuje, potom sa vykoná takzvaný proof of the concept – technológia sa nasadí v malom, zisťuje sa, či je vôbec použiteľná, či je to v súlade s legislatívou. Riešia sa tiež veľmi špecifické požiadavky, ako je podpora znakových súborov thajčiny alebo čínštiny. Nie sú to jednoduché veci, sú s tým spojené vysoké náklady, a ak za tým firmy nevidia veľký projekt – že jeho potenciál nie je napríklad nad desaťtisíc zákazníkov –, tak sa do toho často ani nepustia.

Čo je váš cieľ? Máte pred sebou víziu Antiku ako skutočne veľkej globálnej firmy?

Veľkosť znamená zodpovednosť. Myslím si, že človek vie byť šťastný aj v malej firme. Ak firma rastie, v určitej chvíli sa dostane do štádia, že síce ďalej rastie, ale s jej začiatkami sa to už nedá porovnať. Je rozdiel, ak sa niečo malé mení na veľké, a keď je to už veľké a v podstate sa to len udržiava. Mňa baví ten dynamický rast. V každom prípade, potrebujem ešte nejaký čas, aby som si mohol povedať, že roky, ktoré som expanzii Antiku venoval, nevyšli nazmar.

Čo budete považovať za znak, že Antik je úspešná firma?

Podľa mňa sa môže firma vyhlásiť za úspešnú, ak v nejakom čase z vlastných zdrojov vytvorí produkt, čo oslovuje veľkú masu ľudí, ktorí sú s ním spokojní a odporúčajú ho aj iným ľuďom i bez toho, aby firma mala taký silný marketing, že produkt vlastne predáva marketing. Na druhej strane, ak niekto nemá úspech, neznamená to, že to robí zle. Možno tomu len nevenoval toľko úsilia, aby sa k úspechu preklopil, ale aj na to, aby bol neúspešný, sa fakt narobil.

Produkty navrhujete na Slovensku a vyrábate v Číne. Možno je to triviálna otázka, ale prečo práve v Číne?

Lebo v Číne perfektne fungujú zdroje. Vy vymyslíte produkt, ktorý je postavený na polotovaroch a tie sú zasa zo surovín. A v Číne viete tieto zdroje ovplyvňovať až do takej miery, že napríklad určujete vlastnosti skla, z ktorého má byť vyrobený displej. V Európe ste konfrontovaný s tým, že dostanete produkt s modelovým číslom, referenčnú schému a musíte si to poskladať.

Odporúčali by ste Čínu aj ako dovolenkovú destináciu?

Áno. Číňania usilovne pracujú na tom, aby bola vhodná aj na rekreáciu. Pravda, existujú dva typy destinácií. Tie verejné, kde je vstup voľný, sú pomerne zničené, lebo tam chodí množstvo ľudí. Naopak, platené strediská sú miesta, ktoré si človek zapamätá na celý život. Dovolenkové destinácie sú pritom prispôsobené tomu, že sami Číňania napríklad nevyhľadávajú more, lebo nevedia plávať, ale bavia ich monumentálne miesta s kultúrnou hodnotou. Veľa môže ponúknuť aj príroda, najmä na juhu Číny. V mojom prípade je však špecifické, že ovládam jazyk, viem navštíviť aj miesta, ktoré nie sú na trase, kadiaľ majú chodiť turisti.

Pomáha znalosť jazyka v Číne aj v biznise? Nedá sa tam bez nej vôbec podnikať?

Znalosť jazyka, ale to zrejme v každej krajine, pomáha do tej miery, aby ste biznis premenili na radosť. Ak máte informácie z obchodného vzťahu sprostredkované tlmočníkom, stratíte feeling. Znalosť jazyka je nevyhnutnosť, ak chcete sám regulovať dianie okolo seba. Tlmočník slúži len na to, aby vám sprostredkoval základné veci. Jazyk vám uľahčí orientáciu v biznise, umožní vám spoznať sa a komunikovať aj s ľuďmi z nižšieho manažmentu, čo pomôže kvalite produktu.

Ako?

Číňania často nemajú ako vedieť, čo chcete, lebo v Číne sa vyrába veľa produktov, ktoré sa tam nepredávajú. Robotník v Číne, ako aj v ďalších ázijských krajinách vie pracovať pedantne a vytrvalo. Nekvalita nevzniká tam. Problém je, že chýba odborný stredný personál, ktorý generuje kvalitu, respektíve nekvalitu. Preto je bežné, že výrobok sa počas výrobného procesu aj päťkrát kontroluje, kým máte istotu, že je spoľahlivý.

Je pre Európana vôbec možné naučiť sa po čínsky do takej miery, aby mu Číňania nehovorili, že vie po čínsky, len zo zdvorilosti?

Ja som sa po čínsky naučil pomerne rýchlo a to mi v mladosti jazyky ani veľmi nešli, dobré známky som mal skôr z matematiky a fyziky. Veľa ľudí to nechápe, ale čínština má logiku, veľa vecí si viete rozumovo odvodiť. Samozrejme, keď som prvýkrát prišiel do Číny, mal som pocit, že som pristál na inej planéte – iné písmo, iné podnebie, iná strava, iní ľudia, iné všetko. Povedal som si, že sa tu nedá prežiť. Vlastne doteraz takmer všetci okolo mňa hovoria len po čínsky. Nezvládajú po anglicky ani „auto“ alebo „áno“. Osemdesiat percent korešpondencie mám v čínštine. Časom som sa ju však naučil do takej miery, že teraz viem rozoznať, odkiaľ ten-ktorý človek je. Rovnako ako viete z reči povedať, že niekto je východniar.

Neprispôsobujú sa Číňania tomu, že globálnym jazykom biznisu je angličtina?

V tomto smere Čína za posledných desať rokov značne vyspela. Majitelia a manažéri tovární pochopili, že ak nebudú mať dobrú angličtinu, tak sa to podpíše pod ich biznisom. Problém je, že často najímajú napríklad študentky, ktoré nemajú biznisové zmýšľanie a ani technickú odbornosť, aby dokázali dobre prekladať.

Na čo okrem jazyka by sa mal Európan v Číne pripraviť?

V mojom prípade to bola strava. Treba ju najprv pochopiť. Ja jedávam len stavovce. V Ázii s tým máte problém, stále sa musíte pýtať: je to zelenina alebo zviera? Neviete to rozoznať. Jednoducho to tam funguje inak. Nedávno som sa kolegu, s ktorým robím osem rokov, pýtal, či vie, čo si v Európe dávame do kávy. A on mi odpovedal: Neviem, asi soľ, nie?

Ako sa s tým dá vyrovnať?

Keď do Ázie vbehnete oboma nohami, strava sa stane súčasťou vášho života, stravujete sa v závodných jedálňach alebo globálnych stravovacích komplexoch. Ja som to riešil tak, že som sa prihlásil na kurz varenia. Nebol to problém, kurzy organizuje takmer každá reštaurácia. Okrem toho, platím si človeka, ktorý varí veci, ktoré som ochotný zjesť.

Pred pár rokmi ste v rozhovore pre TREND povedali, že Číňania robia prakticky stále. Aj v tom Číňania vyspeli?

Čína je postavená tvrdo kapitalisticky. Peniaze tam znamenajú dobrý a bezpečný život. Problém je, že Číňania nikdy nevedia, koľko potrebujú na to, aby takýto život mali. To je hlavný zdroj ochoty pracovať. Áno, robia stále. Práca v sobotu do večera je normálna vec. Nedeľa je väčšinou voľná. Som v Číne osem rokov a doteraz som nezažil, aby niekto z mojich kolegov odišiel z práce skôr ako ja. Nemyslím si, že mi chceli ukázať, akí sú lojálni, skôr ich pracovný návyk bol silnejší ako môj.

Takýto pracovný štýl sa vám pozdáva?

Vyhovuje mi v tom smere, že viete robiť rýchlo a efektívne. Druhá vec je odbornosť. Nie vždy kvantita dáva zmysel. Číňania často robia zbytočne veľa, lebo robiť veľa ešte neznamená zlepšenie.

Ale minimálne to, že sa vám dá zavolať prakticky hocikedy, ste si od nich zobrali.

Mne to pripadá normálne. Dôležité je, aby si človek vedel nájsť čas na dôležité súkromné veci.

Máte oblietané aj ďalšie kúty zemegule, napríklad Latinskú Ameriku. Tam zrejme funguje skôr voľnejší pracovný štýl.

Je to dané slnkom. Čím teplejšie, tým menší záujem zabezpečovať si životné potreby. V horúčavách sa pracuje ťažko, mysľou aj fyzicky. V Latinskej Amerike sa veľa odpočíva, ale efektivita práce je dobrá. Vidieť však tiež menšiu dravosť po peniazoch ako u Číňanov.

Ako šéf technologickej firmy ste zrejme fanúšikom nových technológií. Ktorá novinka vás v poslednom roku-dvoch najviac zaujala?

Rozoznávanie hlasu. Sám som prekvapený, ako spoľahlivo už vie fungovať „obyčajný“ prekladač na Googli. Nám na Slovensku by pomohlo, keby sme mali zjednodušenú slovenčinu. Čínština už taká existuje. Slovenčina je postavená tak, že všetci píšeme nesprávne. Mäkčene, dĺžne... Bolo by fajn ju „zlepšiť“, aby sa dala elektronicky spracúvať. Lebo rozoznávanie hlasu je niečo, čo môže ľuďom globálne pomôcť, zrýchľuje to komunikáciu.

Igor Kolla (44)

sa narodil v Košiciach, vyštudoval tamojšiu Technickú univerzitu. Na svojej alma mater získal aj doktorát z teoretickej elektrotechniky. V roku 1990 založil spoločnosť Antik, ktorá sa venovala vývoju a výrobe zariadení pre káblové televízie. O desať rokov neskôr začala firma v Košiciach poskytovať internetové služby, ku ktorým postupne pridala digitálnu televíziu a telefonovanie. Expandovala do ďalších miest, od Humenného a Veľkých Kapušian až po Žarnovicu a Novú Baňu. V polovici minulého desaťročia Antik rozbehol tiež vývoj a výrobu prístrojov pre internetovú telefóniu a neskôr aj pre televíziu. Výrobu všetkých high-tech zariadení postupne presunul do fabrík v Číne. V zahraničí má Antik pobočky v Singapure, čínskom Šen-čene, Austrálii, Brazílii a USA.

Partneri projektu:

Official image partner:

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 40/2014. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 1

Rubrika Manažér roka 2014

Tagy Manažér roka 2014

Súvisiace články

M. Šefčovič: Čo treba, ak chcete preskočiť aj koncerny

M. Šefčovič: Čo treba, ak chcete preskočiť aj koncerny Manažér roka

Som už dosť starý na to, aby som vedel, že nie vždy mám pravdu len ja, hovorí obchodný riaditeľ Kofoly ČeskoSlovensko Marián Šefčovič

P. Uhrín: Základom je vedieť, čo a komu predať

Diskotéka je ťažký oriešok

Gazprom šokuje SPP a tvári sa, že nič

TREND test Mercedes-Benz GLA 220 CDI 4Matic

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.