Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kde všade sa ešte skrývajú dlhy

08.11.2014, 14:00 | Michal Lehuta | © 2014 News and Media Holding

Dlh Slovenskej republiky v druhom štvrťroku tohto roka podľa Eurostatu po prvýkrát od predkrízového obdobia medziročne poklesol. Dosiahol hodnotu 55,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Ekonomika

V závere tohto roku má dlh medziročne klesnúť najmä znížením držania hotovosti na štátnych účtoch (1,87 miliardy), ale aj zmenou v zadlžení agentúry spravujúcej núdzové zásoby ropy (1,04 miliardy). Rozpočet na ďalšie roky potom ráta už s postupných znižovaním pomeru dlhu k ekonomike od roku 2016 aj vďaka rastu hospodárstva.

Explicitné zadlženie štátu však nie je jedinou formou verejných záväzkov. Ekonómovia okrem neho hovoria o takzvanom implicitnom či o podmienenom dlhu. Prvý vyplýva z deficitného nastavenia súčasnej legislatívy do budúcnosti, keď ide o budúce záväzky dôchodkového alebo zdravotníckeho systému. Tie v súčasnosti predstavujú ďalšie desiatky percent HDP. Druhým termínom – podmienené záväzky – sa zasa označujú budúce výdavky, ktoré sa vláde vynoria iba s určitou pravdepodobnosťou. Ide napríklad o možné náklady z prehratých súdnych sporov či platenie štátom vystavených finančných záruk.

Rezerva sa už míňa

Na podobné výdavky si zodpovedný hospodár vytvára v rozpočte rezervy. V SR to tak dnes nie je. Oficiálne je v rozpočte na rok 2015 iba jedna rezerva – na konečnú výšku odvodu plateného do rozpočtu Európskej únie vo výške 65 mil. eur.

Okrem toho ministerstvo financií konečný deficit stanovilo nižšie, ako muselo podľa európskych pravidiel, čo má vytvárať rezervu pre konečnú verziu rozpočtu schválenú v Národnej rade SR. Tá by totiž mala zahŕňať aj odvodovú úľavu pre nízkopríjmových zamestnancov, ako i rast platov učiteľov.

Dividendový bankomat

V prípade najhoršieho je tu stále ľahká korisť: požičiavanie si prostredníctvom štátnych firiem, ktoré sa do okruhu verejnej správy nepočítajú. Formou takzvaných superdividend, teda finančných odvodov nad rámec minuloročných ziskov týchto spoločností. Tie síce nepomáhajú deficitu, pretože tam sa započítavať nemôžu, zlepšia však obraz verejného zadlženia. V roku 2013 si tak vláda pomohla 321 miliónmi eur, v tomto roku 458 mil. eur (spolu 1,0 percenta HDP). Takéto vyciciavanie štátnych podnikov však do budúcnosti znamená nižšie regulárne dividendy, a preto ide o formu skrytého zadlžovania. Podobný efekt má aj kúpa stratového podielu v SPP, ktorá si vyžaduje každoročné dotácie.

Navyše, určitú formu dlhu voči budúcnosti tvorí aj zanedbávanie verejných investícií. Chátranie budov či infraštruktúry si v budúcnosti totiž vyžiada vyššie výdavky na ich modernizáciu. Výdavky na tvorbu kapitálu verejnou správou poklesli z 2,7 percenta HDP v roku 2011 na 1,9 percenta v tomto roku, predpokladá Európska komisia.

Obchvat pravidiel cez PPP

Dlh vo forme projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) má Slovensko dnes z titulu rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Zvolena. Tá sa bude splácať do roku 2041 a ku koncu tohto roka dosiahne súčasná hodnota súvisiaceho dlhu, ktorý nie je započítaný v oficiálnych číslach Eurostatu, podľa výpočtu TRENDU 2,7 percenta HDP. Jedným z argumentov pre PPP bolo práve aj to, že sa nepočítajú do oficiálneho dlhu vykazovaného Eurostatom.

Ostatné balíky PPP projektov za prvej vlády Roberta Fica tvrdo kritizoval aj TREND, práve kvôli predraženiu (TREND 16/2010). Našťastie vtedy neboli finančne uzatvorené. Financovanie priamo cez štát by totiž bolo porovnateľne nákladné, ak nie lacnejšie ako forma PPP. Za sfalšovanie analýzy v prospech PPP o pol miliardy eur obvinili vtedajšieho úradníka ministerstva dopravy Petra Havrilu. Zastavenie jeho trestného stíhania teraz preveruje Generálna prokuratúra.

Dnes vláda R. Fica plánuje formou verejno-súkromného partnerstva výstavbu obchvatu Bratislavy. Tá obsahuje aj s ďalší most cez Dunaj, teda diaľnicu D4, ako aj výpadovku z hlavného mesta na juhovýchod – rýchlostnú cestu R7. Projekt je v štádiu územného konania, čoskoro bude vyhlásená súťaž na koncesionára. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti by sa stavba mohla začať už v budúcom roku. Predpokladané náklady sú okolo 1,5 miliardy eur (dve percentá HDP).

Rôzne formy dlhov verejnej správy
(% HDP)
Rôzne formy dlhov verejnej správy
Oficiálny dlh SR ukazuje stav k júnu 2014, podmienené záväzky, stav ku koncu roka 2013, implicitné záväzky za rok 2012
PRAMEŇ: Eurostat, RRZ, MF SR, TREND

Drahé jadro

Naopak jadrové elektrárne, ktoré sa považovali za implicitné zadlženie z titulu vysokých nákladov na ich budúce zakonzervovanie, už v súčasnej legislatíve vláda ošetrila dostatočne cez príspevky do Národného jadrového fondu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že tieto príspevky by mali prevyšovať nutné výdavky ešte zhruba tri desaťročia. Nazbiera sa takmer sedem miliárd eur, čo bude na výdavky v ďalekej budúcnosti stačiť.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Tagy euroval, HDP, PPP, štatistika

Súvisiace články

Bratislava si požičala 88 miliónov na dlhy

Bratislava si požičala 88 miliónov na dlhy TREND.24

Prečítajte si najdôležitejšie udalosti dňa v skratke TREND.24: Air Berlin ruší objednávku na nákup boeingov za 5 miliárd dolárov

Dlhy nemocníc sú opäť témou

IKEA volá Ekoltech do sveta

Firma roka 2014: Stojaté vody rozčerili nábytkári z Lučenca

Bešeňovú nekupuje TMR

Diskusia (0 reakcií)

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.