Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nepracujú na Appli, nemajú brady, ale sú vzdelaní a zanietení: Hipsteri v službách štátu

27.03.2015, 12:10 | Filip Obradovič | © 2015 News and Media Holding

Ich pracovným nástrojom nie sú výrobky od Applu, nepresedia väčšinu času v kaviarni za počítačom a ani ich nemožno rozoznať podľa dobre zastrihnutej brady. A predsa s nimi majú niečo spoločné. Sú zapálení pre svoju prácu, sú otvorení novým myšlienkam, sú vzdelaní, cítia sa byť nezávislí a najmä sú alternatívou oproti tradičným skostnateným úradníckym štruktúram. Aký vplyv má nová generácia technokratov v štátnej správe na reálnu politiku? Sú ich analýzy, argumenty a názory ťažiskom pre konkrétne opatrenia jednotlivých ministerstiev? Alebo vytvárajú len nezmyselné „papiere“ do zásuvky? Odpoveď: na pár svetlých výnimiek veľká tma.

  • Tlačiť
  • 0

Sotva jeden človek vie hovoriť po anglicky. Niektorí nevedia používať počítač. Výstupy nosia k svojmu novému šéfovi často napísané perom na papieri. Nie, toto nie je opis situácie v slovenských firmách tesne po nežnej revolúcii, ale stav ministerstva financií v roku 2003.

Je to presne dvanásť rokov, čo na rezort prišiel ekonóm Ľudovít Ódor. S jediným cieľom – vybudovať analytický tím, ktorý by dokázal na základe relevantných údajov pravidelne vydávať makro- ekonomické a daňové prognózy. Tie sú základ pri vytváraní štátneho rozpočtu.

S jeho príchodom na vtedy už fungujúci, no neviditeľný Inštitút finančnej politiky (IFP) sa mala začať éra kvalitnej odbornej štátnej správy.

Zdroj: ilustrácia - Zsolt Lukács

Divočina nehrozí

Prejsť sa po chodbách ministerstva financií v roku 2003 a vrátiť sa naspäť do súčasnosti je rovnaké, ako zobudiť sa zo zlého sna. Takzvaný zákon roka – štátny rozpočet – sa plánoval vždy len na jeden rok. Na kolene. S minimom potrebných údajov. Neexistovali spoľahlivé štatistiky, na ktorých základe by ste dokázali odhadnúť príjmy štátu. Chýbalo na strane výdavkov dvadsať miliárd korún? Nie je problém. Niekde sa už našli. Aké z toho vyplynuli dôsledky, nebolo jasné. Odborníci a údaje chýbali.

Dnes má IFP, ktoré vedie Martin Filko, tridsať ľudí. Makroekonomické a daňové prognózy sú výlučne v jeho kompetencii napriek tomu, že spadá pod ministerstvo financií. Ak by aj minister-politik chcel zmeniť odhad rastu ekonomiky, ktorý mu naservírovali jeho analytici, veľa manévrovacieho priestoru nemá. „Sú vybudované nezávislé výbory pre makroekonomické a daňové prognózy, ktorých členmi sú aj bankoví analytici. V prípade, že by tam zástupca IFP prišiel s prestreleným číslom, bolo by to smiešne,“ hovorí Ľ. Ódor, ktorý je dnes členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

V praxi to znamená, že hlavnou úlohou inštitútu je dodať exaktné údaje vedeniu ministerstva o vývoji ekonomiky a rozpočte. Ako sa vyvíja deficit verejných financií, o koľko bude rásť ekonomika alebo koľko možno očakávať od ľudí a firiem, že zaplatia na daniach. Aké opatrenia pre podnikateľov či bežných daňovníkov ministerstvo urobí, je čisto politické rozhodnutie. Podľa Ľ. Ódora sa však aj tieto rozhodnutia už dnes robia vzhľadom na možné dôsledky, čomu predchádzajú analýzy. Čiže divočina z deväťdesiatych rokov už nehrozí.

Aký vplyv môže mať nová generácia technokratov na ministerstvách, vystihuje už prípad z roku 2004. Ministerstvo práce na čele s Ľudovítom Kaníkom kreslilo veľkú dôchodkovú reformu, na ktorej konci bol vznik druhého penzijného piliera. Do debaty o tom, komu sa oplatí súkromný systém, mimochodom dnes rovnako aktuálna téma, zasiahol aj IFP. Postavil sa proti názoru ministerstva práce, ktoré vtedy zastávalo líniu, že ide výlučne o výhodný systém. IFP s Ľ. Ódorom už vtedy pomenoval jeho nevýhody a napríklad upozorňoval na to, že pri starších ľuďoch môže byť prvý pilier výhodnejší. Rovnako tak predpovedal situáciu, ktorej sme svedkami dnes – dôchodok prvých dôchodcov z druhého piliera je pre krátku dobu sporenia zanedbateľný oproti celkovej penzii.

Počas dvanástich rokov IFP otvorilo, analyzovalo a upozornilo na desiatky tém či prípadov. Posledná veľká zmena, ktorú majú na svedomí analytici z ministerského inštitútu, už je odvodová úľava pre nízkopríjmové skupiny. Toto opatrenie začalo platiť len tento rok a jej hlavným cieľom je kompenzovať radikálne zvýšenie minimálnej mzdy taktiež od tohto roka. Podľa M. Filka sila faktov a argumentov IFP dokáže ministrove rozhodnutie ovplyvniť v priemere na 50 percent. „Ide však často o komunikáciu, ktorú na verejnosti nie je vidieť,“ tvrdí.

Podľa Ľ. Ódora úlohou technokratov nemá byť verejné podkopávanie ministrov za ich opatrenia. „Dôležité je nájsť hranicu, pokiaľ možno zájsť a predovšetkým dokázať ovplyvňovať na základe reálnych dát a argumentov interne. Tak, aby výsledok, ktorý vyjde na svetlo verejnosti, bol čo najlepší,“ hovorí s tým, že jeho vlastná skúsenosť s politikmi je, že si dajú poradiť.

Ten, čo odštartavoval éru hipsterov v štátne správe. Ľudovít Ódor.Zdroj: Maňo Štrauch

Zo Štefánika fiasko

O hipsteroch na ministerstvách napísal novinár František Múčka na konci roka. Podľa neho sa nápad zamestnať mladých ľudí so zahraničným vzdelaním zdal zo začiatku ako dobrý nápad, ktorý sa mení na problém. Keďže „nikdy nepripustia, že ak štát niečo nevie dobre robiť, tak by to robiť nemusel“. Faktom však je, že ani ten nápad o mladých vzdelaných ľuďoch v štátnej správe nevyšiel.

Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa vytvorilo Štipendium M.R. Štefánika, ktorého cieľom bolo dostať šikovných mladých ľudí s prestížnym zahraničným vzdelaním do celej štátnej správy. Bolo to v rámci stratégie konkurencieschopnosti SR do roku 2010 Minerva. Program reálne odštartoval v roku 2006 a trval dva roky. Fungoval na princípe, že mladý uchádzač o štipendium musel byť prijatý na zahraničnú školu.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma - vplyv štátnych analytikov

Tagy ministerstvo financií

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.