Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nový život pre starý areál

18.01.2015, 11:00 | Lukáš Kvašňák | © 2015 News and Media Holding

Obrovský kopec v dnes už nepoužívanom areáli oravskej hutníckej spoločnosti OFZ v Istebnom na prvý pohľad nevzbudzuje pozornosť. Až pri bližšom pohľade človek zbadá medzi horou sutiny kusy kovovej rudy.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Podnikanie

Tagy

ofz, reality

Celý kopec je pozostatkom hutníckej výroby bývalého štátneho podniku Kovohuty z päťdesiatych rokov. Na ekológiu sa vtedy nepozeralo a nebezpečný odpad z výroby ferozliatin sa vyvážal priamo na kopu v areáli. Po zmene vlastníka zostala halda v rukách OFZ.

K tomu sa pridal tlak štátu, ktorý sa aj v súvislosti so vstupom do Európskej únie zaviazal doriešiť likvidáciu takýchto starých environmentálnych záťaží. Na rozdiel od Česka, kde na seba štát prevzal záväzky za odstránenie ekologických škôd, slovenské firmy zostali odkázané samy na seba. Pomoc neprišla ani z prvej várky eurofondov. OFZ sa spolieha, že nové programovacie obdobie im s likvidáciou pomôže, keďže halda v Istebnom sa zaraďuje medzi záťaže s najvyšším rizikovým stupňom. Štát však zatiaľ s pomocou neráta.

Výlet do minulosti

Na pochopenie situácie, v ktorej sa oravskí hutníci ocitli, je potrebné vrátiť sa do minulosti. Hutnícka výroba v areáli v Istebnom odštartovala v päťdesiatych rokoch. Najväčšia časť haldy, ktorej veľkosť je dnes zhruba 4,4 milióna ton, vznikla práve v týchto rokoch. Osud fabriky v Istebnom krátko po jej spustení poznačilo rozhodnutie štátu postaviť v oblasti priehradu. Bola vyhlásená stavebná uzávera a závod sa nemohol ďalej rozvíjať. Mladšia fabrika v Širokej pokračovala vo fungovaní bez prekážok.

Stavebná uzávera sa zrušila až v roku 1992, keď už bolo definitívne jasné, že z priehrady nič nebude. Medzitým však v Istebnom všetky výrobné zariadenia zastarali. Vedenie podniku sa preto rozhodlo produkciu v areáli utlmiť. Väčšinu budov v ňom zbúrali a použiteľné technológie presťahovali do Širokej.

Po páde režimu čakal štátny podnik rovnaký privatizačný osud ako mnoho iných fabrík. Po transformácii na akciovú spoločnosť a prvej vlne kupónovej privatizácie firma menila majiteľov, až nakoniec skončila v konkurze. Novými vlastníkmi sa stali firemní manažéri spolu s Františkom Hodorovským, ktorý už vo firme nefiguruje. Na troskách skrachovanej spoločnosti tak vznikol súčasný OFZ, ktorému sa počas nasledujúcich desiatich rokov podarilo v konkurze skonsolidovať rozdrobený majetok. Najväčším akcionárom je dnes Oravská hutnícka spoločnosť. Spoluvlastní ju generálny riaditeľ OFZ Vladimír Klocok.

Vízia priemyselného parku

V areáli v Istebnom ostala v súčasnosti len marginálna časť produkcie a niekoľko malých nájomníkov. OFZ by podľa svojho výkonného riaditeľa Branislava Klocoka (synovec generálneho riaditeľa V. Klocoka) chcelo priestor starého závodu využiť ako priemyselný park, kde by v spolupráci so štátom pritiahli nových investorov. Za jeho výhodou oproti iným parkom považuje najmä existujúcu infraštruktúru. „Starý areál je napojený na železnicu, plyn, elektrinu, má vlastné zdroje vôd i čističku odpadových vôd. Pomôcť by nám mohla aj blízkosť výrobného závodu Kia v Žiline,“ vysvetľuje B. Klocok.

Hlavným problémom však ostáva stará halda. Kým sa jej firma nezbaví, šanca prilákať do areálu nových investorov je mizivá. OFZ preto prišlo s plánom postaviť v areáli separačnú linku, ktorá umožní z haldy odseparovať nebezpečné metalické podiely a nežiaduce prímesi. Následne chcú haldu upraviť a zatrávniť, aby vizuálne zapadla do okolitej prírody. Takto vyčistený areál už podľa B. Klocoka má šancu uspieť v konkurencii priemyselných parkov.

Branislav Klocok.Zdroj: Milan David

Ekonomika nepustí

Ekonomicky však ide o nákladný projekt, ktorý firma z vlastných zdrojov neutiahne. Využiť chce prostriedky z nových eurofondov, ktoré Slovensko začne čerpať v tomto roku. Na likvidáciu starých environmentálnych záťaží je z nich vyčlenených 150 miliónov eur. Náklady na výstavbu linky OFZ odhaduje do výšky dvadsať miliónov eur, pričom prácu by vďaka nej mohlo nájsť sedemnásť ľudí.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Tagy ofz, reality

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.