Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Štát môže na novú nemocnicu doplatiť

18.01.2015, 05:00 | Mária Hunková | © 2015 News and Media Holding

Vláda rozhodla o výstavbe novej univerzitnej nemocnice za 220 miliónov eur. Dôvod? Existujúca už nespĺňa požiadavky a potreby.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Ekonomika

Výstavba, ako aj prevádzka novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave mala byť celá na pleciach súkromného investora. Dlho utajovaná štúdia ministerstva zdravotníctva však nakoniec ukazuje, že to tak nemusí byť. Variant PPP projektu, ktorý si vláda Roberta Fica vybrala ako najvhodnejší, totiž počíta s platbami štátu za dostupnosť. Ide o desiatky miliónov eur, ktoré by mal dostať súkromník, ak mu nemocnica nevygeneruje dostatočné tržby na pokrytie prevádzkových a investičných nákladov.

Presná suma ročných platieb štátu sa ukáže, keď bude jasné, koľko peňazí a za akých podmienok si na projekt budúci investor požičia v bankách. Analytici namodelovali najnižšie a najvyššie možné platby za dostupnosť. V prvom prípade – so 70-percentným zadlžením súkromníka, ktorý by počítal s 15,5-percentným vnútorným výnosom –, by štát dorovnával jeho straty ročnými platbami 32,5 milióna, ktoré by sa postupne znižovali na 3,5 milióna eur. Pri 60-percentnej zadlženosti a rovnakých výnosoch by išlo o platbu 26,5 milióna eur klesajúcu v ďalších rokoch na 11 miliónov. Prvú časť by štát poslal v roku 2020, ďalšie až do roku 2040.

Hlavnou nevýhodou modelu je, že by platby, vykázané ako nákup služieb, mali dosah na štátny dlh. Ako sa píše aj v štúdii uskutočniteľnosti, v súlade s platnými zmenami ESA 2010 sa predpokladá, že čistá hodnota platby za dostupnosť – 178 miliónov eur – by mala vplyv na národné účty. Pre ministerstvo financií, ktoré musí odobriť projekt, je jedným z kľúčových aspektov práve to, aby si nemocnica nevyžadovala dodatočné príspevky z verejných financií a bola štatisticky zaradená mimo nich.

Dlh alebo zisky?

Aj príklad podobného projektu vo Veľkej Británii ukazuje, že dodatočné príspevky štátu nie sú len hypotetickou tézou. Nemocnica Peterborough City Hospital postavená súkromníkom v roku 2010 už štyri mesiace po otvorení potrebovala 11,9 milióna eur na pokrytie prekročených výdavkov, ktoré jej vznikli kvôli vysokým nákladom nových zariadení a nečakanému dopytu na pohotovosti. „Na konci februára 2012 dostala od vlády ďalších 54,8 milióna eur na pokrytie prevádzkových nákladov,“ uvádza Health Policy Institute (HPI) v knihe Modernizácia slovenských nemocníc.

Podľa štúdie uskutočniteľnosti je teoreticky možné stanoviť si, že štát neposkytne žiadne dodatočné príspevky a projekt novej bratislavskej nemocnice bude založený len na dopyte. Súkromný investor by tak bol odmeňovaný v plnom rozsahu alebo v prevažnej miere na základe skutočného využitia nemocnice pacientmi. Podľa poradcov z Ernst & Young Financial Advisory a právnickej spoločnosti Ružička Csekes by však potom žiadny súkromný investor či banka neboli ochotní podieľať sa na projekte.

Ich ochotu môžu ovplyvniť aj plány ministerstva zdravotníctva, ktoré by rado budúcemu súkromnému prevádzkovateľovi nemocnice obmedzilo dosahovanie zisku. Jednou z možností je, že mu nakáže, aby pri istej výške vracal časť zarobených peňazí späť do nemocnice. Ďalšou, že sa o zisk bude deliť so štátom. Tak to funguje napríklad v Španielsku, kde vláda Valencie postavila so súkromnou spoločnosťou UTE nemocnicu De la Ribera v Alzire. Možnosť tvoriť neprimerane vysoké zisky z verejných zdravotných služieb boli jedným z najkontroverznejších aspektov tohto typu PPP, preto v roku 2003 miestna vláda prijala opatrenie, že nemocnica si môže ponechať maximálne 7,5 percenta z vnútornej miery výnosnosti a všetko navyše ide späť vláde Valencie. V súčasnosti sa podľa HPI pohybujú zisky UTE na úrovni jedného až dvoch percent.

PPP projekt novej nemocnice 1/2
(mil. eur)
PPP projekt novej nemocnice 1/2
* Východiskový scenár
PRAMEŇ: Ružička Csekes – Súhrnná správa k štúdii uskutočniteľnosti, MZ SR

Žiadne nové komerčné aktivity

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Tagy nemocnice, PPP, zdravotníctvo

Diskusia (0 reakcií)

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.