Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Fínska dvojička Bratislavy

12.07.2015, 18:30 | Daniel Suchý | © 2015 News and Media Holding

Hneď počas polhodinovej cesty z letiska narátame desiatky žeriavov vytŕčajúcich ponad strechy domov. Tisíce robotníkov stavajú nový most, trate, stanicu. Rastú stovky bytov, staré továrne sa menia na moderné štvrte.

  • Tlačiť
  • 3

Rubrika

Ekonomika

Tagy

Fínsko

Autobus zastavuje pri železničnej stanici na okraji maličkého historického centra, ktoré sa celé dá prejsť peši za pol dňa. Hneď v jeho bezprostrednom susedstve prebieha horúčkovitá stavebná činnosť. Rovnako by mohol opísať príjazd do mesta návštevník Bratislavy, ale v tomto prípade ide o prvé dojmy z hlavného mesta Fínska.

Od Helsínk sa môžu veľa naučiť malé rozťahané mestá. Urbanisti takto komentovali ich umiestnenie v prvej desiatke troch najuznávanejších rebríčkov kvality života od spoločností Mercer, Economist Intelligence Unit aj magazínu Monocle v posledných rokoch.

Helsinki sú známe ako jedno z európskych centier start-upov, dizajnu a modernej architektúry. Bratislave takáto vízia chýba. Obe mestá pritom majú za sebou podobný historický vývoj, prudkým rastom prešli neskôr ako západoeurópske metropoly, preto majú malé centrá a rozťahanejšiu zástavbu.

Developer má na starosti komplexnú úpravu celého projektu.Zdroj: Egert Kemerik

Fínsko je navyše dokonalou dvojičkou Slovenska v počte obyvateľov. Samotné Helsinki síce majú ani nie o polovicu väčšiu populáciu ako Bratislava, spolu s prirastenými dvestotisícovými sídlami Espoo a Vantaa však tvoria vyše miliónovú metropolitnú oblasť. Obe pôvodne malé mestečká tri desaťročia vysávali stagnujúcu metropolu, podobne ako bujnejú okrajové satelity na úkor Bratislavy.

V oboch mestách sa dlho takmer nestavalo a ľudí začali vyháňať do prímestských oblastí vysoké ceny bývania. Developeri stavali budovy bez ohľadu na tvár mesta, ľudia sa uzavreli do áut a mestská doprava sa nerozvíjala. Dnes v oboch mestách zúri stavebný boom. Čo sa Bratislava môže naučiť od Helsínk?

Cez domy vidieť mesto

„V Bratislave sa ľudia snažia zlepšiť si úroveň bývania. V Helsinkách poháňa výstavbu presun z vidieka a menších miest. A v druhom rade aj sťahovanie z rodinných domov do bytov s dobrou dopravnou dostupnosťou,“ porovnáva Kari Kauniskangas, výkonný riaditeľ najväčšej fínskej stavebnej a developerskej firmy YIT, ktorá pôsobí aj na Slovensku.

Helsinki už podľa neho opustili tradičné mestské plánovanie oddeľujúce bývanie, prácu, školu, obchody a oddych, medzi ktorými ľudia jazdili autami. Súčasnou filozofiou mesta je hustejšia zmiešaná zástavba, často do existujúcej infraštruktúry, čo vytvára udržateľné mestské prostredie.

Projekt Merenkulkijanranta stojí v areáli bývalej námornej školy.Zdroj: Egert Kemerik

Developerov nový prístup a čoraz prísnejšie stavebné a energetické normy prinútili nestavať samostatné budovy, ale sústrediť sa na vytváranie ucelených zón. A vymýšľať koncepty, aby tieto zóny vyrobili viac energie, než spotrebujú. Aby byty zostali pre ľudí atraktívne a dokázali ich zaplatiť, potrebujú takéto projekty určitý priestor a objem výstavby. Developeri vhodné lokality hľadajú spolu s mestami.

Zväčša ide o brownfieldy – bývalé priemyselné zóny. Napríklad najväčší rozostavaný bytový projekt Konepaja je premenou bývalých železničných opravovní na štvrť pre 2 500 obyvateľov s rovnakým počtom pracovných miest so zachovaním historických objektov. Ešte rozsiahlejším projektom je Tripla City District vo štvrti Pasila založený na myšlienke smart city.

Do šiestich rokov tu okolo už budovaného nového dopravného terminálu mesta vyrastú za miliardu eur byty, kancelárie, nákupné stredisko a hotely tvoriace druhé centrum Helsínk.

Na svetlo sa v severne položenom Fínsku kladie veľký dôraz.Zdroj: Egert Kemerik

Sauna je štandard

TREND navštívil viacero čerstvo dokončených alebo rozostavaných projektov YIT v Helsinkách a okolí. Inovatívny komplex Merenkulkijanranta premenil bývalý areál námornej školy v ostrovnej štvrti Lauttasaari. Vo viacerých fázach tu za osem rokov vyrástlo 237 bytov.

Prehliadku začíname vo veľkom mezonete za 3,5 milióna eur v dome vysunutom nad more. Má dve zasklené terasy aj saunu. Hoci ide o luxusné bývanie v cene okolo 10-tisíc eur za štvorcový meter, aj v bežných projektoch za polovičnú cenu sme videli podobnú výbavu. Merenkulkijanranta sa od nich odlišuje náročným technickým riešením ukotvenia domov do morského dna alebo využitím morskej vody na chladenie. Obyvatelia môžu využívať móla pod bytovkami na párty alebo kotvenie člnov.

„Mesto neakceptuje holobyty. Byty bez vybavenia, napríklad bez kuchynskej linky, sa nepovažujú za dokončené,“ vysvetľuje Juha Kostiainen, viceprezident YIT zodpovedný za mestský rozvoj. V cene je tak kuchynská linka vrátane chladničky a umývačky riadu, zariadená kúpeľňa takmer vždy aj so saunou a typické sú hlboké zasklené lodžie, kde ľudia zvyknú stolovať alebo oddychovať. Súčasťou bytových komplexov sú aj spoločenské priestory, kde si môžu obyvatelia usporiadať napríklad oslavy. K vybaveniu bytoviek patria práčovne, posilňovne či spoločná sauna.

Sauna nesmie chýbať v žiadnom fínskom byte.Zdroj: Egert Kemerik

Vo Fínsku prevažuje rovnako ako u nás osobné vlastníctvo bytov nad nájomným bývaním. „Ale v horších časoch, ako je súčasná recesia, si viac ako polovicu dokončených bytov kupujú investori. Nemajú však problém byty prenajať,“ dodáva K. Kauniskangas.

Kúpou bytu si Fíni kupujú podiel v bytovej spoločnosti zodpovedajúci veľkosti príbytku. Spoločnosť vlastní, udržiava a spravuje celý dom a jeho pozemok. Na zhromaždení akcionárov sa rozhoduje o investíciách a opravách, na ktoré si spoločnosť dokáže v banke výhodne požičať. Aj podielnik si môže pri kúpe bytu zobrať hypotéku cez spoločnosť lacnejšie, ako keby si požičiaval sám, ak má 30 percent vlastných prostriedkov.

Veľké plány

Pri pohľade na prístav z kopčeka, na ktorom stojí pravoslávna Uspenská katedrála, sa vyníma obrovská kopa čierneho uhlia. Napriek pohľadu akoby vystrihnutému z minulosti má mesto energeticky efektívny centrálny systém diaľkového vykurovania a najnovšie aj chladenia vodou z mora a jazier. Takmer všetky nové byty majú rekuperačné vetranie. Niektoré samosprávy majú vďaka veľkým investíciám monopol na výrobu energií a zahŕňajú priamo do územných plánov povinnosť odoberať ich.

Byty sa dodávajú s vybavením, holobyty mesto neakceptuje.Zdroj: Egert Kemerik

Helsinki, Espoo a Vantaa sa chystajú aj na výrazné obmedzenie automobilovej dopravy. Už teraz sa rozširuje sieť metra a buduje okružná železničná trať spájajúce všetky tri mestá s medzinárodným letiskom, ktoré leží na území Vantay. Práve železnica spolu s metrom sa majú stať nosným prvkom dopravy pre rýchlo rastúce mesto. Fíni totiž využívali podľa prieskumu mestského bývania v Európskej únii z roku 2013 verejnú dopravu len na 15 percent ciest, o polovicu menej ako Slováci.

Návrh nového územného plánu Helsínk predložený verejnosti koncom minulého roka predpokladá, že mesto narastie do roku 2050 o štvrť milióna obyvateľov. Keďže je zovreté dvomi susednými sídlami, nemôže sa zväčšovať do šírky.

Nové štvrte majú vznikať pri diaľniciach tvoriacich mestský okruh, ktoré sa majú zmeniť na bulváre. Niektoré majú už teraz charakter ulíc, iné sa čiastočne zakryjú. Ďalšie rozvojové oblasti sa sústredia okolo okrajových železničných staníc. Napriek veľkému budovaniu plán počíta so zachovaním väčšiny súčasných zelených plôch a parkov a so zlepšením podmienok pre chodcov a cyklistov.

Zariadené sú aj spoločné priestory bytových domov.Zdroj: Egert Kemerik

Jasné pravidlá

Kvalitu zaručuje desaťročná garancia na bytový dom. Firmy si na ňu musia vytvoriť v banke rezervu, čo vyraďuje špekulantov. Na druhej strane je dôvodom, prečo sa vo Fínsku nestavajú väčšie bytovky z dreva ako v ostatných severských krajinách či Rakúsku. Prvý viacpodlažný drevený dom dokončil len teraz developer Lakea na okraji siedmeho najväčšieho mesta Jyväskylä.

Mesto rozvíja výstavbu okolo novopostavených dopravných uzlov.Zdroj: Egert Kemerik

Developerom však na rozdiel od Slovenska uľahčuje prácu, že každá parcela má samosprávou pripravený detailný územný plán. Každý už pri nákupe pozemku vie, čo môže postaviť – aká môže byť výška či využitie budovy. „Takže vo Fínsku žiadame len o stavebné povolenie, kým v ostatných krajinách musíme prejsť aj cez územné konanie,“ porovnáva šéf YIT pre strednú Európu a Pobaltie Tom Sandvik.

Priznáva, že aj v Helsinkách sú problémy pri povoľovaní. Proces je však predvídateľnejší a developer vie, kedy má očakávať odpoveď úradov. Aj vo Fínsku môžu ľudia pripomienkovať projekty, ale len v dvoch momentoch, kým v ostatných krajinách je to oveľa častejšie, dodáva T. Sandvik.

Každý pozemok má detailne pripravený územný plán.Zdroj: Egert Kemerik

„Mesto má právo kresliť plány, ale nikdy to nerobíme sami, pretože potrebujeme investorov,“ hovorí Asta Tirkkonen, hlavná architektka Vantaa. Mesto sa rozvíja rapídnejšie ako Helsinki. Ešte v polovici minulého storočia malo necelých 15-tisíc obyvateľov a dnes je s 210-tisícovou populáciou štvrté najväčšie vo Fínsku. Jeho rozmach ešte podporí dobudovanie okružnej železnice a diaľničného obchvatu.

Mesto rozdelené na dve polovice plochou letiska určilo štyri rozvojové lokality. Uprednostňuje väčšie projekty a prebudovanie brownfieldov v okolí nových staníc, približuje A. Tirkkonen. Na investície však nemá dosť peňazí a musí predávať pozemky. Mesto aj developeri sú tak odkázaní na úzku spoluprácu na projektoch.

Porovnanie miest

PRAMEŇ: City of Helsinki Urban Facts, Statistics Finland, ŠÚ SR, Bencont Investments, Eurostat

Cestu do Helsínk sprostredkovala YIT

Helsinčania vymieňajú autá za aplikácie

V smartfóne si otvoríte aplikáciu, zadáte, odkiaľ a kam sa chcete dostať. Okamžite získate ponuku najrýchlejších možností bez ohľadu na spôsob dopravy za jednu platbu. Aplikácia kombinuje verejnú dopravu s taxíkmi a službami zdieľania áut a bicyklov ako Uber či Lyft. Helsinki tento rok spúšťajú pilotné projekty systému Mobilita ako služba (MaaS), ktorý vyvinula pred rokom v diplomovej práci Sonja Heikkilä. Prácu odkúpilo oddelenie mestského rozvoja Helsínk a S. Heikkilä tu ďalej rozvíjala myšlienku mesta bez áut, ktorou reaguje na odlišné myslenie nastupujúcej miléniovej generácie. „Takáto doprava vedie k čistejšiemu, bezpečnejšiemu mestu a uvoľneniu množstva priestoru teraz okupovaného dopravou,“ vysvetľuje.

Už dnes používajú Helsinčania aplikáciu Nysse poskytujúcu informácie o verejnej doprave v celom regióne v reálnom čase. Môžu si v nej ľahko vyhľadať najbližší spoj v okolí, ktorý ich odvezie, kam potrebujú. Prepája cestovné poriadky s mapami liniek a informáciami o aktuálnom pohybe spojov. „Máme okolo 50 rôznych aplikácií založených na programovacom rozhraní pre verejnú dopravu. Aj ja využívam Nysse takmer každý deň,“ hovorí Tanja Lahti, projektová manažérka mestskej organizácie City of Helsinki Urban Facts zodpovednej za štatistiky, prieskum a otvorené dáta.

Všetky tieto aplikácie využívajú údaje, ktoré dopravný podnik voľne zverejňuje. Helsinki patria k lídrom v sprístupňovaní informácií. K dispozícii sú napríklad údaje o rozpočte a financiách, verejnom obstarávaní či najrôznejšie mestské štatistiky. Otvorené dáta sú podľa T. Lahti predpokladom smart city, okrem transparentnosti samosprávy voči občanom podnecujú inovácie. Okamžite po otvorení nových databáz začínajú vývojári vymýšľať nové aplikácie. Profituje z toho aj mesto, keďže nemusí investovať do programovania.

T. Lahti menuje ako ďalší úspešný príbeh aplikáciu Blind Square, ktorá pomáha nevidiacim samostatne sa navigovať po meste. Ďalšia zas poskytuje všetky rozhodnutia a dokumenty mesta či prejavy primátora v pohodlnej forme. „Nepotrebujem navštíviť webovú stránku a hľadať dokumenty, na to dnes už nikto nemá čas. Mesto je veľmi vďačné za takúto aplikáciu, ktorá je zadarmo,“ pochvaľuje si T. Lahti. Mesto propaguje otvorené dáta napríklad akciami ako Hackaton, kde vzniklo mnoho užitočných produktov.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 27/2015. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 3

Rubrika Ekonomika

Tagy Fínsko

Súvisiace články

V čistote hotelov predbehla Bratislava Bern aj Helsinki

V čistote hotelov predbehla Bratislava Bern aj Helsinki

Používatelia rezervačného webu hotel.info boli spokojnejší než v Bratislave už iba v Soule, Varšave a Tokiu

Prečo sa J&T rozchádza s Mariom Hoffmannom

Uber, Airbnb a bitka o novú ekonomiku

Ako riadime Koh-i-noor? Každý syn niečo vie

Len reči nestačia

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.