Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Richard Sulík: Pád Radičovej vlády ma mrzí

15.11.2015, 20:21 | Zuzana Petková | Michal Lehuta | © 2015 News and Media Holding

Hlasovanie o eurovale a dôvere vláde by dnes dopadlo inak ako v minulosti. Sloboda a solidarita (SaS) by už postupovala inak, tvrdí jej predseda. Tvrdé postoje k utečencom nie sú podľa jej predstaviteľov v rozpore s liberálnym vnímaním sveta.

  • Tlačiť
  • 21

Rubrika

Rozhovor

Na otázky TRENDU odpovedajú predseda strany Richard Sulík a poslanec Národnej rady SR, exminister školstva (za SDKÚ) a šéf odborného tímu SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca.

Váš program je dosť ambiciózny na to, že v prieskumoch máte okolo piatich percent hlasov. Vidíte účasť vo vláde ako reálnu?

R. S.: Časť úspechu môže priniesť aj dobrý program. Posnažili sme sa a sme presvedčení, že volebný výsledok bude dobrý. Je predstaviteľné, že vznikne reformná vláda. A bez SaS nevznikne. Čiže áno, vieme si predstaviť byť v reformnej vláde.

Neprehliadnite

Je v programe niečo také principiálne, ako bol pre vás euroval a prečo by ste obetovali aj vládu?

R. S.: Pri ekonomických veciach sme vždy našli zhodu, aj po roku 2010. A náš program je o zlepšovaní podnikateľského prostredia. Žiadna pravicová strana si do programu nenapíše, že ho chce zhoršiť. Takže nemám obavu, že by sme sa nedokázali dohodnúť.

Je niekto z pravice, nad kým by ste váhali, či s nimi ísť vládnuť?

R. S.: Nie.

Myslíte si, že SaS môže byť pre niekoho ešte dôveryhodný partner? Juraj Miškov v Plus7dní nedávno opísal stretnutie, na ktoré ste mali prísť s plánom povaliť vládu na eurovale, a keď sa vás opýtali na dôvod, mali ste odpovedať: Predstavte si ten titulok vo Financial Times.

R. S.: Nie, toto spochybňujem. Nepamätám si presne, ako sa to udialo. Ale to stretnutie bolo v auguste [2011], Iveta Radičová mi ešte 10. októbra esemeskou sľúbila, že hlasovanie [o zvýšení eurovalu s dôverou vláde] nespojí. Dovtedy to stále platilo. V auguste som nemohol vedieť, ako to bude prebiehať. Len som sľúbil voličom, že nedáme ani cent do Grécka.

Vaše postoje v súvislosti s utečencami komentátori chápu ako odklon od liberálnych hodnôt. Nie je to len marketing?

R. S.: O nás je známe, že hovoríme to, o čom sme presvedčení, a nie to, čo vyjde v prieskumoch. Všetko, čo som o utečencoch napísal a povedal, je moje hlboké presvedčenie. Čo je liberálne? Liberálne je bojovať za viac slobody. My, čo máme mandát od slovenských voličov, bojujeme za viac slobody pre slovenských voličov.

To je pre mňa podstatné. Naše návrhy neobmedzujú slobodu slovenských voličov, naopak, zvyšujú ju. Nehovoríme, že netreba pomôcť situáciu riešiť. Ale hovoríme, že ten spôsob, ktorý navrhuje únia, nepovažujeme za správny.

Je v Európe nejaký liberál, ktorý to vidí rovnako ako vy?

R. S.: Ja som v europarlamente spoznal dosť veľa liberálov. To sú čistí socialisti. Čiže to, že sa niekto označuje za liberála a vidí veci tak alebo onak, je irelevantné.

„Nemyslím si, že všetci ľudia na svete majú mať na Slovensku rovnaké práva.“ Pán Jurzyca, súhlasíte s týmto výrokom Richarda Sulíka?

E. J.: Je liberálne brániť súkromné vlastníctvo? Podľa mňa áno, lebo sloboda je založená na súkromnom vlastníctve. Bez neho by sme neboli solidárni, lebo nikto by nemal nič. V tom je súčasná situácia podobná. Tu nejde o nič iné, len o to, že ani verejné statky nie je správne rozdávať rovnako všetkým.

Musia byť do určitej miery limitované. Tak ako nie sme za to, aby sa rozdali všetky budovy, firmy všetkým záujemcom, nie sme ani za to, aby Slovensko bolo povinné sprístupniť školstvo alebo zdravotníctvo celému svetu.

Znamená to, že liberálny štát nemá pomáhať biednym zo zahraničia?

E. J.: Nie. Niekde je tam optimálna miera. To platí aj pri ochrane verejných statkov. Ak by sme povedali, že patria úplne všetkým na svete, aj keď ich financujú nejakí konkrétni daňoví poplatníci, tak by sme znova možno tú solidaritu stratili. Čiže áno, má tam byť solidarita, ale tá má nejaké svoje optimum.

A kde je tá optimálne miera, v akej sme ako štát solidárni?

E. J.: Bavíme sa o tom, či je správne regulovať počet utečencov alebo ich nechať prichádzať živelne.

R. S.: Vy ste prešli z pojmu liberál k pojmu pomáhať. My nehovoríme, že nemáme pomôcť. Áno, pomôžme im. Ale to neznamená, že si ich sem všetkých musíme nasťahovať. Všetkých, ktorí o to majú záujem, živelným spôsobom.

Veľkou témou Slovenska je dobiehanie životnej úrovne západnej Európy. Ako ho znova naštartovať?

E. J.: Na hospodárskej politike súčasnej vlády vidno, že veľký rast verejných príjmov nebol využitý na zníženie dlhu. Nevyužili sa ani na podporu hospodárskeho rastu cez zníženie daňových sadzieb. Toto ponúkame my a je to zásadná alternatíva voči súčasnej politike.

Vláda vyberá z ekonomiky viac peňazí a potom ich v rôznych balíčkoch prerozdelí. Kritériom tohto rozdeľovania je akurát marketing. My hovoríme, nevyberajme toľko z ekonomiky, skôr znížme sadzbu dane. Tým môžeme konsolidovať [verejné financie] rýchlejšie a znížiť dlh.

Vo volebnom programe chcete zrušiť investičné stimuly. Nešli by kvôli tomu investori niekam inam?

E. J.: To opatrenie má svoju dvojičku: zároveň budeme požadovať, aby Európska únia znižovala povolenú štátnu pomoc.

R. S.: Ja by som bol sebavedomejší. V programe máme 150 opatrení a jedno z nich je zrušenie stimulov. Ak by sa realizovali všetky ostatné opatrenia, vôbec by sme na tom neboli v porovnaní so susedmi zle. Veľkí investori sa nerozhodujú len podľa stimulov.

Čo by teda bolo hlavnou výhodou Slovenska?

R.S.: My by sme zlepšením podnikateľského prostredia pomohli všetkým ostatným subjektom, ktoré by sa nemuseli formou daní skladať na jeden Jaguar.

Ktoré z tých opatrení sú najdôležitejšie?

R. S.: Odvodový bonus. Tu by som ako predseda využil všetok svoj vplyv.

E. J.: Za veľmi dôležité opatrenie považujem, aby občania dostali informácie pred každým veľkým investičným projektom o tom, aká bude jeho návratnosť.

Môžete zopakovať, čo je odvodový bonus a prečo je podľa vás taký dôležitý?

R. S.: Odvodový bonus sú základné štátne dávky, ktoré majú nahradiť celý dnešný sociálny systém. Tie dostanete v prípade, že nepracujete. Ak pracovať začnete, tak o tieto dávky neprídete, ale začnú len jemne klesať. Týmto vytvoríme jediný mechanizmus pre životné stavy od úplnej neaktivity až po úplnú aktivitu, odbúrame bariéry a zadotujeme lacnú prácu. Výhodou je zjednodušenie systému i spravodlivosť, lebo príjmy z práce a kapitálu budú rovnako daňovo zaťažované.

Nie je to až prílišné zjednodušenie sociálneho systému? Spomínate jednu základnú plus tri špeciálne dávky.

R. S.: Pokrýva to stav invalidity, stav matky s dieťaťom do troch rokov, stav, keď si manžel neplní vyživovaciu povinnosť. Ak ľavicová vláda nájde viac takýchto stavov, tento systém bude modulovateľný. Môže ich tam doplniť. Základná dávka je vo výške životného minima pre dospelého a časti tohto minima pre dieťa. Mimoriadne dávky zohľadňujú iné situácie. Myslím si, že stačia tri.

V nasledujúcom volebnom období je už nutné vyrovnať príjmy a výdavky rozpočtu. Ako by ste to urobili vy?

E. J.: Spoliehame sa na dynamické efekty, ktoré vyplývajú z nižšej rovnej dane z príjmu a zrušenia výnimiek. Ostatné opatrenia by zahŕňali vyššiu efektivitu verejnej správy. Napríklad nižším objemom korupcie, keďže SaS má najviac voličov, ktorí majú voči nej odpor. Potom je tam privatizácia, zníženie investičných stimulov a dotácií. To by ušetrilo zhruba 260 miliónov eur ročne.

R. S.: Veľký zdroj pre konsolidáciu môžu byť sociálne balíčky. Tie majú stáť dokopy zhruba miliardu eur. Za to môže byť rovná daň vo výške 15 percent. Priniesla by aj vyšší rast a nové pracovné miesta. Vlaky zadarmo nemajú žiadne multiplikačné efekty, tam sa len spotrebúvajú hodnoty, ktoré vytvoril niekto iný.

V rámci zefektívnenia verejnej správy navrhujete jej meranie. Ako?

E. J.: Chceme merať KPIs [key performance indicators, kľúčové indikátory výkonnosti] vo verejnej správe, napríklad u reštrukturalizačných správcov. Aby sme vedeli merať výsledky ich práce. Navrhli sme tri ukazovatele, podľa ktorých by mali byť hodnotení: koľko pre veriteľov vymohli, ako dlho im to trvalo a aké boli ich náklady z celkovej sumy majetku. Dnes je to tak, že sa vyberie niekto bez akejkoľvek histórie a bude správcom. Podobne treba postupovať aj v školstve a zdravotníctve.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Z vášho programu vyplýva aj väčšia zodpovednosť manažérov štátnych podnikov či verejných inštitúcií. Je to dobrý nápad, keď sú nominovaní po straníckej linke a nie sú to vždy najlepší odborníci?

R. S.: Čo konkrétne máte na mysli?

Napríklad pri riaditeľoch škôl, že budú mať voľnejšie ruky pri odmeňovaní.

R. S.: Zriaďovatelia by mali mať v tomto viac právomocí, napríklad pri súkromných školách sú viaceré nezmyselné obmedzenia. Riaditeľ školy napríklad musí mať pedagogické vzdelanie, no my si myslíme, že by mal byť najmä dobrý manažér. Zriaďovateľ by mal mať možnosť ho aj patrične odmeniť.

Pri straníckych nomináciách máte uvedené, že budete postupovať s maximálnou starostlivosťou. Čo to znamená?

R. S.: Aj v minulosti sme postupovali, to sa nám nedá uprieť. Keď sme boli vo vláde, starostlivo sme vyberali našich manažérov. Nehovorím, že to bolo vždy bez chyby.

Spomeňme si napríklad na košické teplárne, kde si „vaše“ vedenie nadelilo vysoké odmeny.

R. S.: Tak to bol asi jediný prípad. Nechal som sa ukecať, čo sa týka nominovania týchto ľudí. Ale pri ostatných nebol žiadny problém. My sme mali obsadiť podľa koaličných dohôd asi tristo miest, z toho 120 sme nechali tak, zvyšok sme vymenili. Ale prevažne išlo o odborníkov, ktorí neboli členmi našej strany. Áno, do košických teplární sa nám dostal jeden kšeftár, ale inak sme obsadzovali kvalitne.

E. J.: Môžem ešte jeden príklad? U ministra pôdohospodárstva si asi všetci vieme predstaviť, že si z rodnej dediny pritiahne nejakých ľudí. Ale žeby minister financií nechal Inštitút finančnej politiky len tak nejakému susedovi, to si nevieme predstaviť.

Rozdiel je v tom, že kým ministrovi pôdohospodárstva nemeriame výsledky, všetci vieme, že minister financií sa musí zmestiť do trojpercentného deficitu, jednoducho to má presne zmerané. To vytvára tlak na to, že ministerstvo financií je celkom dobre obsadené na rozdiel od iných rezortov, kde sa výsledky nemerajú, ale dali by sa.

Expertov zo súkromnej sféry najmä kvôli platom štátna správa neláka. Ako ich dostať do riadenia štátu?

R. S.: Na tých vrcholových pozíciách sú nižšie platy. Na nižších to už nie je vždy také jednoznačné. My hovoríme skôr opak, štátna správa nebude fungovať, keď sa budeme domáhať nepolitických nominácií. To je drevené želiezko. Ja si myslím, že politické nominácie sú správne, lebo politici, poslanci a vláda dostali od ľudí mandát. Tak prečo by mal nominovať vrcholových manažérov niekto iný, napríklad výbor poskladaný z bohviekoho.

Napríklad aj preto, že v Británii štátna správa zložená z apolitických odborníkov už roky dobre funguje. Je stabilná, nemení sa s každou vládou.

R. S.: Ja si nemyslím, že toto by na Slovensku dobre fungovalo. Podľa mňa je správne, aby sa tí, ktorí dostali vo voľbách mandát, nevyhýbali zodpovednosti a nominovali svojich ľudí. Nevidím vôbec nič zlé na tom, keď politické strany vyberajú, samozrejme, nie až po vrátnika, ale napríklad šéfa Sociálnej poisťovne či úradu práce.

Za vlády Ivety Radičovej to boli naši nominanti, my sme sa k nim prihlásili, znášali sme politickú zodpovednosť, a keďže sa toto vedelo, tak to aj dobre fungovalo. Boli sme jediná strana, ktorá zverejnila počty svojich nominantov. To je dôležité, aby bolo verejne známe, kto koho navrhol a aké má výsledky či problémy.

Nejde to na Slovensku až do obludných rozmerov? Pomaly každý úrad v malom meste je obsadený po straníckej linke, a keď sa k moci dostane strana bez odborného zázemia, tak krajinu môžu riadiť hlupáci.

R. S.: Tak napríklad Ľuboš Lopatka ako riaditeľ Sociálnej poisťovne dostal odo mňa úplne voľné ruky pri obsadzovaní. Je to na zodpovednosti jednej strany. Áno, dochádza tam k výmenám, nedopadne to vždy najlepšie. Ale myslím si, že nenájdete tak ľahko iné pravidlo, ktoré by sa nedalo obísť a fungovalo by. Lebo pravidlo, ktoré by platilo len pre slušných a neslušní ho obídu, je zbytočné. Tí slušní budú slušne postupovať aj bez neho.

V zdravotníckom programe máte ako jednu z hlavných priorít rozdelenie VšZP a privatizáciu jednotlivých častí. Na čo by to bolo dobré?

R. S.: Zvýšila by sa konkurencia na trhu zdravotných poisťovní a bolo by možné zaviesť transparentné pravidlá. Žiaden subjekt by nebol taký veľký, aby mal monopol. Alternatíva k tomu je mať jeden štátny monopol a postarať sa o to, aby bol dobre riadený.

V zdravotníctve je tých úkonov také množstvo, že neviete všetko uchopiť zákonom, a preto je možné ho tunelovať. Preto by som bol radšej, aby bolo v súkromných rukách a bola by tam konkurencia a zákonom vynútená transparentnosť.

Čiže z VšZP by vznikli viaceré spoločnosti a tie by ste rozpredali?

R. S.: Povedzme, že tri.

Samotný počet poisťovní asi konkurenciu nezaručí, musí dôjsť ešte k niečomu inému.

E. J.: Máme body, ktoré ukazujú, že to nebude samotný počet. Ide aj o riešenie informačnej nerovnosti a zabezpečenie DRG [platieb podľa nákladovej náročnosti diagnóz], eHealthu [elektronického zdravotníctva]. Verejnosť by mala dostať lepšie informácie, ako má teraz.

Ak sa dostanete do vlády, vzdáte sa mandátu europoslanca?

R. S.: Ak by sme boli vo vláde, tak áno. Moja ambícia je byť členom vlády.

Keď ste SaS zakladali, vložili ste do nej svoje peniaze. Považujete túto investíciu za vydarenú, keďže SaS klesli preferencie z trinástich percent na štyri-päť?

R. S.: Pred rokom 2010 bol najlepší prieskum okolo 13 percent, volebný výsledok bol 12 percent. Treba však povedať, že dve percentá boli Igora Matoviča. Neskôr, o dva roky, sme mali vo voľbách 8,8 percenta, čiže dodnes sme sa prepadli takmer o polovicu. K

eď založíte stranu, je to ako mať dieťa. Pôrod je prvý dobrý výsledok, potom sa začínajú detské choroby. Tie došli po prvých voľbách. Prvý výsledok nám spadol z neba. Samozrejme, urobili sme všetky možné začiatočnícke chyby. Teraz je môj odhad a cieľ, že budeme mať šesť percent. Toto keď dosiahneme, bude to poctivo vydretých šesť percent a neporovnateľne viac námahy ako vtedy tých desať a dva spolu s Matovičom.

Ako sa vyvíjala popularita SaS
(%, prieskum verejnej mienky)
Ako sa vyvíjala popularita SaS
* Výsledky parlamentných volieb
PRAMEŇ: Focus, ŠÚ SR

Ale šesť percent asi nie je dôvod na spokojnosť.

R. S.: Nie, ale môžeme povedať, že sa nám podarilo etablovať liberálnu stranu, lebo nikomu pred nami sa to nepodarilo. Nie som s tým spokojný, ale vytvára to dobrý predpoklad na to, aby strana rástla. Potenciál liberálneho voliča je väčší.

Je niečo zásadné, čo by ste teraz urobili inak?

R. S.: Je niekoľko takých vecí. Ale keby som mohol len jednu zmeniť, tak odišiel by som z rokovacej sály asi minútu pred hlasovaním o eurovale. To bola naša chyba. Naši koaliční partneri si mysleli, že nakoniec ustúpime a zahlasujeme za, keď sme ostali na svojich miestach.

Takže ľutujete pád vlády kvôli eurovalu?

R. S.: Jasné, že ma to mrzí. Keby som to dnes mohol zmeniť, odídeme zo sály. Ak by sme to urobili, dnes je všetko inak.

Ale čo by sa tým zmenilo, veď euroval by sa musel nejako rozseknúť a SaS nebola ochotná ustúpiť?

R. S.: Koaliční partneri by videli, že tam nie sme a nemajú dosť hlasov, v poslednej chvíli by stiahli materiál a nedali by hlasovať o eurovale spolu s dôverou vláde. Ja som o tom presvedčený. Ešte o mesiac neskôr mi Pavol Hrušovský hovoril, že si do poslednej chvíle mysleli, že zahlasujeme.

E. J.: V otázke budúcej koalície je SaS možno najaktívnejšia, pokiaľ ide o to dať dohromady pravicové strany.

Naposledy takúto výzvu urobil Béla Bugár smerom ku KDH a Sieti. Vás z toho vynechal. Nesúvisí to s nedôverou voči SaS kvôli pádu vlády?

R. S.: Béla Bugár hrá čudnú hru. On je aj ten, kto najviac ostatných vylučuje a najviac sa bráni povedať, že nepôjde so Smerom do vlády. Podľa mňa s tým kalkuluje. Ak by nás nevynechali, tak by naozaj hrozilo, že vznikne pravicová vláda, a to nemôže dopustiť, keďže počíta s tým, že pôjde so Smerom vládnuť. Ak budú len tri strany – KDH, Most a Sieť, tak je jasné, že z toho pravicová vláda nevznikne ani len teoreticky.

Takže najviac pravdepodobná je vláda Smeru a Mosta-Híd?

R. S.: To závisí od výsledkov volieb.  

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 45/2015. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 21

Rubrika Rozhovor

Tagy Parlamentné voľby 2016, predvolebné rozhovory, Sloboda a Solidarita, Sulík, voľby

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.