Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Jozef Ondáš: Do spoločnosti treba vrátiť morálku

24.12.2015, 19:00 | Jozef Andacký | © 2015 News and Media Holding

Nežná revolúcia zastihla Jozefa Ondáša vo Východoslovenských železiarňach, kde riadil technický úsek údržby. Ďalší profesijný život zasvätil topmanažmentu veľkých ítečkových korporácií. Zrejme najviac v jeho životopise rezonuje projekt T-Systems, vďaka ktorému sa z Košíc stalo po Bratislave druhé centrum IT brandže na Slovensku.

  • Tlačiť
  • 1

Zdroj: Ivan Fleischer

Rozbiehali ste na Slovensku pobočky veľkých nadnárodných firiem. Čím vás lákali?

Vedel som, že sa u nich môžem veľmi veľa naučiť a že budem môcť ich know-how priniesť do nášho regiónu. Myslím si, že sa to nakoniec aj podarilo. Postaviť firmu ako T-Systems [slovenskú pobočku v Košiciach] sa nedá len s bežným know-how z univerzity alebo z práce na Slovensku. Na to, aby mohla takáto firma na Slovensku úspešne pôsobiť, treba poznať a pochopiť globálne ekonomické a obchodné procesy, ale aj vedieť sa zorientovať v korporátnych a geopolitických vzťahoch.

Hovorí sa, že podnikateľ je ten, kto vezme zodpovednosť do vlastných rúk a dá tomu prednosť pred istotou zamestnania. Vo vašom prípade to však na kalkul na istotu nevyzerá.

Takto som o tom nikdy nepremýšľal. V každej firme som sa snažil pochopiť svoju úlohu a spraviť pre ňu maximum.

Neprehliadnite

Istota v zamestnaní?

Ani vo veľkých firmách ju nikdy nemáte. V mnohých platí pravidlo „up or out“: ak nedosahujete výsledky, odchádzate. Byť manažér je také isté riziko, ako byť podnikateľ. Podnikateľ, ktorý má víziu, že chce pomôcť ľuďom, zlepšiť ich život, a ktorý vie, ako ju naplniť a celé si to zorganizovať, má takú istotu ako zamestnanec, nehovoriac o manažérovi firmy. Tí takisto musia tvrdo pracovať, aby všetko zvládli a boli so sebou vnútorne spokojní. Dobrý manažér je podnikateľom vo svojej firme.

Za akých okolností ste z firiem odchádzali? Bolo to kvôli pravidlu up or out?

Nie. Vždy to bolo moje vlastné rozhodnutie. Najmä keď som cítil, že už firme neviem veľa pridať, alebo sa podnik posunul smerom, kde ma to už prestalo napĺňať.

Istý čas ste pôsobili v štátnych železniciach. Presvedčilo vás to, že štát je zlý vlastník?

Myslím si, že toto tvrdenie je pravdivé, ak v štáte prevládne zlý governance [celková organizácia, riadenie a kontrola]. Dobrý governance nedovolí, aby sa podniky správali zle, aby sa štát ukázal ako zlý vlastník. Existuje na to veľa príkladov vo svete a napokon v istých obdobiach aj na Slovensku.

Ak však u exekutívy prevládnu osobné záujmy, arogancia alebo neskúsenosť a nepripravenosť, ak sa politici a manažéri odklonia od tradičných hodnôt a morálnych základov, na ktorých je postavená naša civilizácia, potom to ide dole vodou.

IT sektor má zlú povesť, pokiaľ ide o biznis so štátom. Svojho času ho vtedajší minister financií Ivan Mikloš zhodnotil slovami, že je eldorádom korupcie. Ako ste to vnímali?

Osobne si nemyslím, že jeden sektor môže byť eldorádom korupcie a tie ostatné sú zasa ukážkou čestnosti a morálky. Som hlboko presvedčený, že morálny stav IT biznisu je taký istý ako v iných sektoroch našej spoločnosti. Pozrite sa, čo všetko vylieza zo životného prostredia – napríklad „slávne“ emisie. Alebo zo zdravotníctva. Takáto jednostranná kritika veľmi poškodila IT sektor.

Prečo?

Hyenu nezaženiete tým, že do nej hodíte kameň. Hyena len odbehne a o chvíľu sa k svojej koristi vráti. Keď však hodíte kameň do slušného človeka, ten odíde. Myslím si teda, že minister odstrašil slušných podnikateľov. Hyeny si našli nové diery v systéme, morálke a governance.

Možno si potom vôbec poradiť s takými neduhmi ako je korupcia?

Podľa mňa na to musíme kultúrne dozrieť. Možno to potrvá ešte veľa rokov, až bude nastavenie ľudí podobné tomu v Nemecku, Rakúsku alebo vo Veľkej Británii.

Manažérsky ste pôsobili aj v pomerne exotickom Kuvajte. Čím vás táto skúsenosť najviac obohatila?

V Kuvajte bolo treba vyviesť biznis IBM z červených čísiel. To ma zaujalo. Firma bola špecifická tým, že v nej pracovali ľudia sedemnástich národností a azda všetkých hlavných svetových náboženstiev. Navyše, blížila sa vojna s Irakom.

Bola to úžasná škola – ako riadiť firmu a biznis v multikultúrnom prostredí, ako riadiť kultúrnu zmenu v organizácii. Lebo o to tam išlo. Spolu s mojím najužším tímom sa mi podarilo z hodnôt jednotlivých národností a etnických skupín vyselektovať tie spoločné a na nich postaviť víziu.

Napriek pôsobeniu v IBM či SAP si vás aj ľudia z ítečkovej brandže pravdepodobne najviac spájajú s rozbehom pobočky spoločnosti T-Systems v Košiciach. S akou motiváciou ste sa do tohto projektu púšťali?

Jednoznačne s takou, aby som do rodného regiónu priniesol veľkú kvalitnú medzinárodnú firmu. Pripravil pracovné príležitosti pre mnoho tisíc ľudí. V manažérskej zmluve som mal síce najprv napísaných 512 ľudí, ale džentlmenský dohovor už vtedy znel na 1 500 a o rok neskôr na 2 500 ľudí. Dnes má T-Systems v Košiciach 3 600 pracovníkov.

Aby som sa do toho mohol pustiť, odišiel som z tradičného biznisového prostredia a z projektov, ktoré som mal veľmi rád. Ale povedal som si, že to musím urobiť, že možno na to som sa narodil.

Keď ste rozbiehali projekt slovenského T-Systemsu, ako hlavný problém ste označili priepasť medzi tým, čo ponúkajú slovenské vysoké školy, a skutočnými potrebami firiem. Čo vám ju pomohlo preklenúť?

Ohromnú úlohu zohralo združenie firiem, univerzít a verejného sektora IT Valley, ktoré sme založili aj na to, aby sme mladým ľuďom ukazovali perspektívy ítečkového priemyslu. Ja sám som všetkým svojim ľuďom zvykol hovorievať: Učte sa, zvyšujte si kvalifikáciu, dosiahnite špičkovú úroveň. Vtedy ste absolútne slobodní. Môžete pokojne roztočiť glóbus a zastaviť ho na ľubovoľnom mieste, s týmito znalosťami a skúsenosťami vás tam zamestnajú.

Čo je podľa vás dnes najväčšia výzva vzdelávacieho systému vo vzťahu k IT?

IT priemysel a technológie napredujú veľkou rýchlosťou. Okrem toho, IT je dnes všade, v každej sfére ľudskej spoločnosti. Keď teda človek povie, že chce ísť robiť IT, ťažko povedať, čo by mal vedieť, čomu by sa mal venovať počas štúdia. Na druhej strane, existuje základná skupina univerzálnych vedomostí.

Na tie by sa mali sústrediť univerzity, ale aj stredné a základné školy. Keď sa to podarí, budeme mať dobre pripravených ľudí, ktorí potom budú potrebovať len maličké postrčenie smerom ku konkrétnemu zameraniu, ako je vývoj softvéru, automatizácia, robotika či mechatronika.

V čom by mal štát okrem podpory vzdelávania najviac pomáhať podnikaniu?

Najmä tým, keby do spoločnosti vrátil morálku. A aby ho nebrzdil tým, čo sa deje s verejnými financiami a v štátom riadených projektoch. Lebo ak prostredie ostane korupčné, ako ho dnes vidíme, potom podnikanie stráca zmysel. Ľudia, ktorí nie sú ochotní zapojiť sa do špiny, nemajú v skorumpovanom prostredí šancu. Musia buď z tohto štátu odísť – čo je úplne najhorší variant –, alebo sa snažiť spolupracovať len so zahraničnými spoločnosťami, kde je korupcia podľa mňa minimalizovaná.

Akú radu by ste si dali, keby ste sa mohli vrátiť o dvadsať rokov späť?

Určite by som dával väčší pozor na rovnováhu pracovného a súkromného života. Lebo veľmi aktívnym zapájaním sa do manažérskych a iných procesov som si veľmi oslabil imunitný systém a viete, ako to dopadlo [J. Ondášovi diagnostikovali rakovinu hlasiviek]. Síce som sa z toho vylízal, ale musel som o dva roky skrátiť svoju pracovnú kariéru. Teraz už „len“ pomáham priateľom v IT Valley alebo charite.

Dá sa permanentné nasadenie, ktoré sa s podnikaním a topmanažmentom zvykne spájať, vôbec skĺbiť so zdravým životným štýlom?

Existuje na to know-how, dá sa to naučiť. Treba si najmä stanovovať ciele a vízie, ktoré sú reálne a za ktoré človek nemusí položiť život. Iste, je to komplikované, lebo manažéri sú a budú pod veľkých tlakom všade na svete. Čo pomáha, je uvedomenie si toho, že konám dobro. To človeka napĺňa energiou, vďaka ktorej môže stres a enormné zaťaženie zvládať.

Jozef Ondáš (64)

Jozef OndášZdroj: Maňo Štrauch

Je absolventom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po roku 1990 pracoval ako topmanažér IBM a SAP, neskôr v dvoch turnusoch v Železniciach SR, kde v roku 2004 viedol projekt ich rozdelenia na dve samostatné organizácie pre nákladnú a osobnú dopravu. V apríli 2006 sa stal riaditeľom slovenskej pobočky T-Systemsu, odkiaľ po piatich rokoch zo zdravotných dôvodov odišiel. Naďalej ostáva aktívny v združení IT Valley, zameriava sa na spoluprácu IT firiem so školami. Venuje sa charite, podporuje deti v detských domovoch a rodiny v kríze. Je ženatý a má dve deti.

Rozhovor vyšiel ako súčasť prílohy 25 rokov podnikania na Slovensku. Všetky rozhovory s 25 osobnosťami slovenského biznisu nájdete tu.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 46/2015. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 1

Rubrika TREND špeciál - 25 rokov podnikania

Tagy 25 rokov podnikania, T-Systems

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.