Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Branislav Cvik a Ľubomír Vančo: Rebeli s dobrým čuchom na pivo

27.12.2015, 05:00 | Ivan Haluza | © 2015 News and Media Holding

Branislav Cvik (vľavo) a Ľubomír Vančo pôvodne obchodovali s kancelárskou technikou a hudobnými nástrojmi. No práve im sa podarilo v krajine zachrániť posledný väčší pivovar v nezávislých rukách. Ostatné tri – v Hurbanove, Malom Šariši a vo Vyhniach – ovládajú pivovarnícke skupiny zo zahraničia.

  • Tlačiť
  • 1

Branislav Cvik a Ľubomír Vančo, UrpinerZdroj: Maňo Štrauch

Oni dvaja svoj banskobystrický pivovar s jeho značkou Urpiner dostali z útlmu po bývalom privatizérovi Pavlovi Čupkovi do pozície najoceňovanejšieho tuzemského výrobcu piva. Nielen vďaka tvrdošijnému návratu ku klasickým technológiám varenia piva, ale aj vďaka, ako sami hovoria, slušnému podnikaniu.

Pred desiatimi rokmi ste prevzali pivovar po pôvodnom privatizérovi. V zanedbanom stave a so skazenou povesťou piva. Je už na tom Slovensko lepšie ako za čias vplyvných privatizérov?

B. Cvik: Zlepšila sa možnosť dovolať sa svojich práv. Boli tiež zjednodušené a sprehľadnené ekonomické pravidlá hry a výrazne sa zlepšila platobná disciplína. A pribudlo aj podnikateľov, ktorí oprášili také vlastnosti ako česť, podnikateľská etika a slušnosť.

Žiaľ, za mnohé a nielen ekonomické krivdy z poprivatizačného obdobia nebol prakticky nikto potrestaný. Aj tu v pivovare sme našli po jeho kúpe z konkurzu veľa zlého. Na Západe by za také niečo boli vystavené iné účty. Ale aj súčasnosť, so všetkými tými kauzami a zmenami už dobre zavedených pravidiel môj optimizmus, že sme niekde úplne inde, trochu nahlodáva.

Ľ. Vančo: Pre mňa je neplatiť faktúry dodávateľom a namiesto toho nalievať peniaze do nejakých politických strán niečo nepredstaviteľné. Uprednostňujem podnikanie s čistým svedomím a štítom. A dnešné zákony už, zdá sa, čiastočne zúžili priestor na možne podvody.

Ako výrazne je domáci biznis previazaný s politikou?

B. Cvik: Vplyvní z pozadia sa vždy nejako prejavujú. Štátne zákazky sú lákavé a za niektorých politikov sú pokrivené menej a za iných viac. Ale máme tu už istý štandard slušnosti, ktorý sa nikdy úplne nestráca. My sa z princípu nikdy politicky neangažujeme. Dostávame návrhy, aby sme pivom zadarmo podporili rôzne politické mítingy a obdobné akcie. No naša spoločnosť sa touto cestou nikdy neuberala a ani nebude uberať.

Aj vy ste si však tento rok vybudovali novú plechovkáreň za pomoci eurofondov. Vie sa k nim podnikateľ dostať aj bez známostí?

B. Cvik: Pôvodne naša žiadosť v prvom kole ani vybraná nebola a dostala sa len do zásobníka projektov. Až neskôr, keď krajina meškala s čerpaním eurofondov, prišlo aj na nás. Investíciu sme rozbehli už skôr, aj bez podpôr.

V ktorých oblastiach by mali najviac pridať slovenskí politici, aby sa podnikanie v krajine mohlo naďalej zlepšovať?

Ľ. Vančo: V súčasnej elektronickej dobe je pre mňa nepochopiteľné, koľko musíme chodiť po úradoch. Štátne inštitúcie by sa mali prepojiť, nech človek môže podnikať a nie mrhať čas.

B. Cvik: Ak by si štát upratal na úradoch, hneď by prišlo aj k úsporám. Pre mňa je neprijateľné, keď sa tu politici chvália znížením schodku štátneho rozpočtu. No ktorý podnikateľ či domácnosť si môže dovoliť žiť dlhšie v nejakom mínuse? Pre mňa je hospodárenie štátu len ťažko pochopiteľné.

Ste v krajine posledným väčším pivovarom mimo nadnárodných pivovarníckych skupín. Čo podľa vás rozhodlo, že uprostred ponovembrového zatvárania vyše desiatky tuzemských pivovarov ste sa práve vy udržali na trhu?

Ľ. Vančo: Kľúčové bolo zrejme naše presvedčenie, že chceme a dokážeme oživiť Urpiner. My sme síce pôvodom obchodníci. Ale chceli sme mať niečo stabilnejšie s vlastnou výrobou. Pre nás je pivovar od začiatku srdcovka a nielen biznis.

B. Cvik: Rozhodlo, že sme nikdy s nikým nechceli vypiecť. Neklamali sme. Hneď na začiatku sme k nám pozvali obchodných partnerov. Po prvýkrát v pivovare sedeli s jeho majiteľmi, a nielen s obchodnými zástupcami. V princípe sme nič veľké neurobili. Iba sme oprášili staré dobré poctivé podnikanie. U nás bol aj predseda predstavenstva našej financujúcej banky. Prišiel raz pred polnocou, inokedy nemal čas. Aj takto banka ocenila naše správanie.

Zdroj: Pavel Danko

Slovenské pivovary krachovali dlhé roky aj v dôsledku cenovej vojny o trhové pozície, ktorá ustala až po nástupe finančnej krízy. Mohla by sa vojna medzi Heinekenom a SABMillerom, ktorí ovládajú 90 percent tunajšieho trhu, ešte vrátiť? Ak áno, vedeli by ste to vydržať?

Ľ. Vančo: Bitka o trhové pozície sa nikdy neskončila. Už nie je taká badateľná na cenách piva. Tie idú po raste nákladov mierne hore. Ale pokračuje vojna o krčmy a reštaurácie. Tie sa ďalej kupujú. Nadnárodné koncerny majú pre krčmárov oveľa viac peňazí a práve to pozatváralo iné tunajšie pivovary. Keď krčmár dostane za podpis, že bude čapovať pár rokov iba jedno pivo, tisíce eur, tomu sa ťažko odoláva.

Ako ste to práve vy jediní prežili?

Ľ. Vančo: Apelujeme na krčmárov, že ekonomika je aj niekde inde, nielen v balíku peňazí na ruku. Ukazujeme im, kde je naša cena piva oproti konkurentom, a že keď nás budú čapovať toľko a toľko rokov, tak nakoniec zarobia viac ako s koncernom. Žiaľ, veľa krčmárov nepozerá, čo bude o päť rokov.

No iní áno – a s tými my robíme. Veľmi nám pomohlo, že pivovarov tu zostalo tak málo, že ľudia začali sami hľadať niečo iné... Čo nie je v každom výčape. A naše pivo je iné. Vrátili sme sa k starším horkejším chutiam. Bodujeme tým, že sme iní.

B. Cvik: Vďaka našim osobitejším pivám máme už zhruba 750 partnerov, ktorí čapujú naše pivo. Keď sme pivovar prebrali, bola ich len približne polovica. Navyše už nie sme v „horeca“ prevádzkach len na strednom Slovensku a na Kysuciach ako dakedy, ale aj v iných regiónoch. Dokonca aj v bratislavských podnikoch sme čoraz známejší a žiadanejší.

Pred šiestimi rokmi ste založili – ako protipól voči nadnárodným pivovarom – Asociáciu malých nezávislých pivovarov. Mimo vás sú tam len malé reštauračné pivovary s ročnými výrobami pár stoviek hektolitrov. Ako hodnotíte jej prínosy?

Ľ. Vančo: Keď sme ju založili, bolo v krajine len sedem malých pivovarov. Dnes ich je vyše štyridsať. Časť svojho piva predávajú vo vlastných reštauráciách a ostatok dodávajú iným partnerom. Prínos asociácie je práve v tom, že krčmári už nepozerajú iba na to, aby bola značka núkaného piva známa široko--ďaleko, ale zákazníkom ponúknu aj menej známe. Ak je dobré a niečím osobité.

Často hovoríte, že pivá od koncernov sa všade robia viac-menej rovnako – s hlavným cieľom čo najviac pri tom ušetriť. Môže vaša náročnejšia výroba s dlhším zretím piva prežiť naozaj dlhšie?

B. Cvik: Ak chceme prežiť a napredovať, musíme byť iní. Kvalita je pre nás prvoradá. Preto sme pred pár mesiacmi kapitálovo vstúpili aj do jednej sladovne a tiež do odbytového družstva pestovateľov chmeľu. Slad z nej odoberáme už dlhšie, teraz budeme mať jeho kvalitu viac pod kontrolou.

Vy ste známi, že sa nebojíte ísť v biznise do väčších konfliktov. Pred vyše dvoma rokmi ste sa na údajne nezákonné praktiky jedného obchodného reťazca sťažovali aj na ministerstve pôdohospodárstva a stali ste sa symbolom vzdoru voči ekonomickej sile reťazcov. Musí byť súčasťou dobrého biznisu aj takáto razantnosť?

Ľ. Vančo: Treba si predsa vedieť hájiť svoje pozície. Tá druhá strana by tiež mala vedieť, čo už je z jej strany neúnosné. Mnohí dodávatelia potravín šomrú na neprimeraný tlak reťazcov, no nikto sa voči tomu neodhodlal postaviť. Tak sa však nikdy nič nezlepší. Keď sa mi niečo nepáči, neviem len tak hundrať.

B. Cvik: Uvedomovali sme si všetky riziká sporu. Ten reťazec v tom čase odoberal až 18 percent našej produkcie. Ale núkal nám ceny, za ktoré by sme do fliaš nestočili ani vodu. A vtedy nám ešte jeden ich manažér povedal, že keď nám to nákladovo nevychádza, nech si to dáme stočiť niekde v Poľsku. Toto my robiť nebudeme. Naše pivo je unikátne.

V konečnom dôsledku ste z tejto siete odišli. Oplatil sa vám ten vzdor? Získali ste väčší rešpekt u iných reťazcov alebo, naopak, pritlačili na vás aj ostatní predajcovia?

B. Cvik: Do roka a pol sme celý výpadok piva pre tento reťazec nahradili v iných, kde sme sa stretli s férovejším prístupom. Nič neľutujeme. Sami pred sebou máme čisté svedomie, že sme nepokračovali v niečom, čo nám nesedelo.

Branislav Cvik (46) a Ľubomír Vančo (46)

Prvý z nich je vyštudovaný národohospodár a druhý elektrotechnik. Stretli sa vo firme Casalia, ktorá dovážala na Slovensko kancelárske potreby, hodinky i hudobné nástroje. Neskôr rozbehli vlastný obdobný biznis. Od roku 2006 sú aj vlastníkmi Banskobystrického pivovaru. Ich pivá Urpiner majú z rôznych súťaží tri desiatky medailí a sú vôbec najoceňovanejšie v krajine. Najcennejšou je strieborná medaila z nemeckého European Beer Star, na ktorej súťažilo vyše 1 400 pív. Vlani sa tržby ich pivovaru vyšplhali na takmer šesť miliónov eur a v čistom zarobil už vyše 150-tisíc eur.

Rozhovor vyšiel ako súčasť prílohy 25 rokov podnikania na Slovensku. Všetky rozhovory s 25 osobnosťami slovenského biznisu nájdete tu.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 46/2015. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 1

Rubrika TREND špeciál - 25 rokov podnikania

Tagy 25 rokov podnikania, pivo

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.