Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ľuďom treba vrátiť, čo firme dávajú

30.11.2015, 05:00 | Tomáš Nejedlý | © 2015 News and Media Holding

Napriek najvyšším priemerným platom v ekonomike je ich počet naďalej nedostačujúci. Obrovský záujem trhu o kvalitných programátorov, IT architektov či konzultantov je výzvou pre personálne oddelenia technologických firiem. O tom, ako sa s ňou vyrovnala ítečková spoločnosť Anasoft APR, sa TREND zhováral s jej výkonným riaditeľom Stanislavom Čekovským. Firmu riadi od jej začiatkov v Mlynskej doline pred dvadsiatimi rokmi.

  • Tlačiť
  • 0

Tagy

IT, IT biznis

Stanislav Čekovský: IT ľudia sú citliví na to, či sa vedenie firmy správa podľa svojich sľubovZdroj: Milan David

Čo by ste poradili iným firmám, aby mali dostatok záujemcov o prácu?

Treba mať neustále na pamäti, že ľudia musia mať čo najnižšiu mieru nechuti ísť ráno do práce. Tomu treba všetko podriadiť a zabezpečiť vo firme príjemné pracovné prostredie. Dôležitá je tiež spravodlivosť – najdôležitejších ľudí firma často opomína. Treba im vrátiť to, čo firme dávajú.

A do tretice, spoločenská zodpovednosť, hranica medzi slušným a neslušným pôsobením na trhu. Firma sa musí vzdať praktík, ktoré by ju diskvalifikovali v očiach inteligentných ľudí, o ktorých sa uchádza.

Neprehliadnite

Pracovný portál Profesia aktuálne eviduje 13-tisíc inzerátov, ktorými firmy hľadajú pracovníkov v IT. Ako ste sa s týmto problémom vyrovnali?

To číslo je vnútorne dosť štrukturované. Obsahuje množstvo špecializovaných profesií, ktoré pri našich projektoch nevyužívame. Nechcem to ale zľahčovať, ľudia v našom odvetví chýbajú a kvalitní ešte viac. V minulosti rodičia pri výbere škôl počítali s tým, že dobre zarobí právnik a lekár, dnes je v kurze IT. Lenže je veľký rozdiel medzi ítečkárom, ktorý sa naučil programovať, a ítečkárom, ktorý tomu, čo robí, aj rozumie a vie tvoriť. Nás zaujímajú tí kreatívni.

Medziročne ste zvýšili počet zamestnancov zhruba o tretinu na takmer stopäťdesiat. Ako ich získavate?

Bežné postupy: sociálne siete, inzeráty, Profesia.

To dnes už sotva stačí.

Samozrejme, kľúčové je to, ako to u nás vyzerá. A že sa o tom vie, pretože je to tak dlhodobo a naši zamestnanci o tom hovoria. Vďaka tomu nepociťujeme výrazné problémy so záujmom o prácu vo firme aj napriek situácii na trhu práce. Ale musíme pre to urobiť veľa, aby sa u nás ľudia cítili dobre a nemali chuť odísť.

Začína sa to na úrovni manažmentu. IT ľudia sú bystrí a sú senzitívni na to, či „sedí obraz so zvukom“ – či sa vedenie firmy správa podľa svojich sľubov, či napĺňa vízie a ciele, či firma funguje, ako má.

Ako dosiahnuť, aby sa zamestnanci v práci cítili dobre?

Zamestnanec je strohé slovo. Sme partneri, kolegovia, snažíme sa vybudovať si vzťahy. O ítečkárovi sa hovorí, že keď skončí vysokú školu, je to človek s dlhými vlasmi, neistým pohlavím a čudnými názormi. Väčšinou však ide o inteligentného človeka, ktorý si buduje rodinu, vychováva deti, prípadne po ich odrastení – aj takých tu už máme – sa venuje viac sebe.

Chceme, aby si u nás každý našiel spôsob sebarealizácie a rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Správame sa spoločensky zodpovedne, máme vzťah k rodinám. Riadime sa myšlienkou, že na motiváciu nestačí plat.

Niektoré firmy v IT odvetví odmietajú štátne zákazky s odôvodnením, že sa nechcú podieľať na korupcii a ulievaní štátnych peňazí. Touto kultúrou lákajú istý typ ľudí. Vy štátne zákazky neignorujete.

Niekoľko bývalých kolegov dalo výpoveď, keď zistili, že ideme do štátnej zákazky. Považujem to za extrém, pretože ak sa nebudem ani pokúšať urobiť štátne IT systémy dobre, ako to dopadne? Uchádzame sa teda o štátne zákazky, no máme tvrdo nastavené podmienky, pokiaľ ide o prípadnú korupciu alebo užitočnosť našej práce.

Možno aj preto ich máme žalostne málo v porovnaní s firmami, ktoré tu existujú rovnako dlho a majú rovnaké schopnosti ako my. Myslím, že si dokážeme ľudí udržať aj preto, že si pred nimi vieme obhájiť užitočnosť a zmysluplnosť štátnej zákazky, na ktorej pracujeme, a tiež spôsob jej získania a cenu.

Aké benefity sa vám v personálnej politike osvedčili?

Systém benefitov neustále inovujeme aj podľa toho, že ľudia prechádzajú rôznymi životnými etapami. Máme garáž pre bicykle, sprchy a miestnosť, kde si ľudia, ktorí chodia do práce bicyklom alebo behom, môžu vysušiť prepotené veci. Máme intranetovú aplikáciu, cez ktorú si ľudia organizujú futbal, volejbal a hokej. Máme objednanú plaváreň, aj pre rodinných príslušníkov, tiež fitnescentrum, kam ľudia takisto radi chodia.

Šport zamestnancov finančne podporujeme, po dohode s nadriadeným manažérom rešpektujeme, ak ich šport zasahuje do pracovného času. Ľudia zameraní na neštandardné športy, skialpinizmus či horolezectvo majú od nás preplatené poistenie.

Čo kultúra?

Cez Ananoviny a iné kanály propagujeme kultúrne akcie a prispievame na ne. Robíme výstavy fotografií našich ľudí, ktorí radi fotografujú. Organizujeme literárnu súťaž Anasoft Litera. Nie preto, aby si to zamestnanci všímali, ale preto, že to máme v sebe, chceme to robiť. Napokon, máme tu inteligentných ľudí, ktorí dokážu rozlíšiť, čo je PR stratégia a čo úprimný záujem.

Ako sa snažíte zapojiť zamestnancov s rodinou?

Keď sme mali do päťdesiat zamestnancov, poznali sme sa navzájom, aj naši partneri, aj deti. V súčasnosti to už nie je až tak možné, ale stále máme viacero aktivít počas roka, kde chodia celé rodiny. Športové dni, výlety do Tatier, súťaže pre deti aj rodičov s kateringom... Chceme, aby firmu spoznal aj partner nášho zamestnanca a cenil si nás.

Zákonník práce predpisuje firmám určitú zdravotnú starostlivosť o zamestnancov vrátane pravidelných prehliadok, napríklad očí v prípade IT profesie. Idete nad rámec zákona?

Poskytujeme nadštandardnú starostlivosť. Naši ľudia chodia každý rok na komplexné zdravotné prehliadky a preplácame aj rehabilitačnú kúru, ktorá sanuje sedavý spôsob práce. Kolegyne cvičia jogu a u nás v zasadačke alebo, ak je pekné počasie, na terase, je pravidelne spoločné cvičenie pre zamestnancov.

Každý týždeň je u nás masérka, ktorej sa ľudia môžu nahlásiť a dostanú 20-minútovú masáž, ktorej cenu z väčšej časti prepláca firma. Umožňujeme u nás prezentácie firiem, ktoré distribuujú zdravotné stoličky a ak sa pre niektorú zamestnanec rozhodne, firma mu prispeje.

Vznikli ste na internátoch v Mlynskej doline, odkiaľ ste sa presťahovali do nových priestorov len pred šiestimi rokmi. Nie však ďaleko. Je za tým snaha byť blízko zdroja talentov?

Veľkú časť firmy tvoria pôvodní ľudia, ktorí zažili Mlynskú dolinu v období po revolúcii, keď sme chceli budovať nový svet. A nie sme jediní, čo tam vznikli, asi všetky rýdzo slovenské firmy s dvadsaťročnou históriou vznikli práve tam.

Sčasti nás tam držal sentiment, sčasti spolupráca so školami a tiež výhodný prenájom priestorov od univerzity, blízkosť elektrotechnickej fakulty a „matfyzu“, ktoré ako prvé vychovávali na Slovensku počítačových ľudí. A keď sme napokon museli hľadať reprezentatívne priestory s dostatočnou kapacitou, rozhodli sme sa udržať ten vzťah k miestu.

V USA v čase dotcomovej bubliny sa IT firmy dohodli, že si nebudú preťahovať zamestnancov, lebo to všetkým zbytočne dvíha mzdovú úroveň. Ako je to na Slovensku?

Ak chceme robiť s ľuďmi, ktorí nemajú problém ráno sadnúť do lietadla a odísť na druhý koniec sveta za ďalšou nulou k platu, nemôžeme ponúkať priemer v ekonomike. Vďaka mixu kultúry firmy, pracovných podmienok, benefitov a mzdy sa nám ich darí udržať. Ak chceme získať niekoho etablovaného v inej firme, zvyčajne sa to nepodarí, pretože si ich strážia ako my.

Čo nás trápi viac, je deformácia trhu dotáciami. Obrovská firma, ktorá dostane dotáciu v násobkoch nášho obratu za tristo nových pracovných miest, nevezme nezamestnaných, ale často najlepších ľudí z iných firiem. Politici potom vytiahnu transparenty veľkého úspechu, ale my tomu nedokážeme konkurovať. Je to nehorázny zásah štátu.

Stanislav Čekovský (46)

vyštudoval počítačové inžinierstvo na Slovenskej technickej univerzite. Anasoft APR založil s tromi spolužiakmi v roku 1993 na internátoch v bratislavskej Mlynskej doline. Dnes vedie jeden z desiatky najväčších softvérových domov na Slovensku, ktorý je trojnásobným držiteľom ceny Via Bona za spoločenskú zodpovednosť. Vo voľnom čase hrá na basgitare (vo firemnej kapele) a venuje sa golfu.

Odborná spolupráca na seriáli:

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 47/2015. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ako úspešne podnikať

Tagy IT, IT biznis

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.