Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Hyperloop môže priniesť realitu s dinosaurami

Leto bolo v plnom prúde a horúco začínalo byť aj na politickej scéne. Onedlho sa malo začať Slovenské povstanie. Približne mesiac pred ním, v auguste v roku 1848 sa však na Slovensko dostala nová technológia, ktorá začala meniť rôzne oblasti života aj krajiny. Prišla prvá železničná trať.

20.03.2016, 05:00 | Marián Biel | Tomáš Nejedlý | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Z Viedne do Bratislavy začal premávať parný vlak. Je až trochu symbolické, že v politicky špecifickom období na Slovensko mieri znova vynález, ktorý má potenciál zmeniť pohľad na pracovný aj súkromný život. A znova ide o dopravný prostriedok a dokonca opäť sa plánuje trať z Bratislavy do Viedne.

Elon Musk prišiel s nápadom potrubného dopravného prostriedku pred štyrmi rokmi. No ako vraví, jeho mozgovú kapacitu naplno vyťažujú ďalšie dva projekty. Automobilka Tesla Motors a vývoj rakiet HyperX. Plus spoluúčasť na projekte Solar City. Hyperloop preto ponúkol svetu vo forme open source.

Do jeho vývoja sa postupne pustilo niekoľko firiem, z ktorých sa momentálne najďalej dostali Hyperloop Technologies a Hyperloop Transportation Technologies. Dirk Ahlborn, americký podnikateľ s nemeckým pôvodom a výkonný riaditeľ druhej menovanej spoločnosti, pred pár dňami prekvapil svojou návštevou Slovenska s cieľom zistiť, či by tu Hyperloop mohol vzniknúť.

Ako Concorde v potrubí

Hyperloop je akési spojenie metra a rýchlovlakov Maglev. Základom je takmer vákuové potrubie. V ňom sa pohybuje kapsula vznášajúca sa na dvojmilimetrových vzduchových vankúšoch. To znamená nulové trenie a minimálny odpor vzduchu pred kapsulou. Tá ho ešte turbínou v prednej časti nasáva a vypúšťa za sebou. Týmto spôsobom sa rýchlosť kapsúl posunula až na 1 200 kilometrov za hodinu.

S tým sú späté obavy, či je cestovanie pohodlné. Rýchlosť samotná nie je problém, veď lietadlá dosahujú rýchlosť okolo tisíc kilometrov za hodinu a nikto sa v nich necíti pritlačený do sedadla. To sa deje len pri štarte a brzdení, keď Hyperloop dosiahne preťaženie do 1 G. Rovnaké zrýchlenie pocíti človek napríklad pri plnom štarte elektromobilu Tesla Model S P85D, respektíve pri zrýchlení z 0 na 100 km/h za 3,2 sekundy. Pri cestovaní v zákrutách to má byť okolo 0,5 G. Potrubia budú bez okien, ale nahradia ich displeje s rozšírenou realitou. Človek bude mať pocit, že sa pozerá na krajinu, v ktorej však môžu pobehovať dinosaury alebo rytieri. D. Ahlborn sa netají, že cestovanie týmto spôsobom má byť aj zábavný a relaxačný zážitok.

Hyperloop potrubia sú na podstavcoch niekoľko metrov nad zemou kvôli stabilite. Vedia sa vyrovnať so zemetrasením podobným spôsobom ako moderné výškové budovy. D. Ahlborn spomenul, že sa snažia využiť všetky aspekty projektu, a preto majú tím, ktorí hľadá využitie pilierov aj na iné funkcie. Napríklad ako vertikálne záhrady alebo na zber vody. A v neposlednom rade je takáto forma citlivejšia pre životné prostredie, pod traťou sa môžu naďalej pásť kravy alebo behať srnky.

Dôležitou súčasťou systému je, že na pohon využíva obnoviteľnú energiu, ktorú si sám vyrába. Najčastejšie sú spomínané solárne panely na potrubí, ale podľa možností sa dá použiť aj veterná, geotermálna či kinetická energia. Navyše pohon modulov si má podľa prvých prepočtov vyžiadať len približne desať percent vyrobenej energie. Hyperloop by tak mohol fungovať aj ako dodávateľ elektriny pre okolitých odberateľov.

Zdroj: Hyperloop Technologies

Širokorozchodná II

Podnikateľský projekt by mal spĺňať tri základné atribúty – uspokojovať potreby ľudí, neporušovať zákony a prinášať zisk. Projekt kapsulovej dopravy medzi Bratislavou a Viedňou je z toho pohľadu zatiaľ len vzdušným zámkom a nie reálnym biznis plánom, ktorý sa podarí zrealizovať do roku 2020 – napriek titulkom svetových médií.

Skutočný biznis, ktorého sme zatiaľ svedkami, je propagácia Slovenska zo strany inovatívnej firmy výmenou za ministrom európskej krajiny podpísaný papier, ktorý môže prilákať do projektu ďalších investorov.

Stačí si však odpustiť predstavy o zástavke Hyperloopu pri bratislavskej hlavnej stanici a rezortu pod vedením Vazila Hudáka môžeme uznať viditeľný úspech. Výmenou za vágne „memorandum o preskúmaní možností budúcej spolupráce“ sa rezortu hospodárstva podarilo dostať do Wall Street Journalu, Guardianu, The Wired a do ďalších renomovaných magazínov spojenie „Slovensko je technologický líder v oblasti automobilového priemyslu, vedy o materiáloch, priemysle a energetike“. A ak sa slovenským vedcom a podnikateľom podarí zúčastniť sa na pretlačení Hyperloopu do komerčnej budúcnosti, bude to určite úspech.

Len tri dni po návšteve výkonného riaditeľa Hyperloop Transportation Technologies na Slovensku dostali skeptici prvú ranu. D. Ahlborn prezradil, že nakoniec sa predsa rozhodli pre región strednej Európy a konkrétne trať z Bratislavy do Viedne. Budú ju budovať súbežne s testovacou traťou v Kalifornii, povedal pre TREND Michal Novota, šéf spoločnosti Restartup, reportér týždenníka .týždeň, ktorý sa prednášky v texaskom Austine zúčastnil. A v podstate pôjde tiež o druh testovacej trate. Ale už s plnou prevádzkou a platiacimi cestujúcimi..

Prekážky a riziká

Argumentov, ktoré hovoria o nereálnosti projektu v tomto regióne, je však veľa. Dopyt po dopravnej obsluhe medzi stredoeurópskymi metropolami hravo zvládajú nové diaľnice a železnica. Na linke San Francisco – Los Angeles, ktorých spoločná populácia presahuje 20 miliónov ľudí, počítal D. Ahlborn s kapacitou 3 400 prepravených pasažierov za hodinu a návratnosťou osem rokov pri cene 30 dolárov za lístok.

Na porovnanie – priemerná intenzita automobilovej dopravy odchádzajúcej z Bratislavy cez Jarovce, hlavný hraničný priechod na Viedeň a Budapešť, je podľa Výskumného ústavu dopravného 17 200 vozidiel denne. „Projekt má pred sebou množstvo ekonomických a legislatívnych problémov, takže ho vnímam skôr ako zaujímavý vizionársky projekt než ako ekonomicky zmysluplnú alternatívu súčasnej dopravy,“ hovorí šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. Ministerstvo hospodárstva skeptikom oponuje, že už návšteva D. Ahlborna na Slovensku bola prínosom pre tunajšie inovačné prostredie a firma HTT už pracuje na štúdii uskutočniteľnosti trasy z Bratislavy, čo zatiaľ neurobila v žiadnej inej krajine.

D. Ahlborn svoj výber obhajuje niekoľkými faktormi. Prvým je spomínaná vhodná poloha, presnejšie najkratšia vzdialenosť medzi hlavnými mestami na svete. Navyše je táto oblasť rovinatá. Geografickým bonusom je tiež blízkosť tretieho hlavného mesta Budapešť, ktorá má byť ďalšou destináciou, kam sa európsky Hyperloop rozšíri. Druhým je plodné univerzitné podhubie s množstvom technických fakúlt. Tieto dve charakteristiky by sa hodili aj na ďalšie mestá.

Podľa D. Ahlborna je však kľúčovým faktorom aj záujem lokálnych vlád. Práve v tomto ho veľmi milo prekvapila ústretovosť ľudí zo slovenského ministerstva hospodárstva a dopravy. Nejde ani tak o financie alebo menšiu byrokraciu. Ahlborn skôr opisuje otvorenosť novým nápadom. A na Slovensku ju našiel. Vo výbere bola aj Praha. Ale českí predstavitelia projektu Hyperloop jednoducho neverili a nedostal ani pozvanie na diskusiu.

Zdroj: Hyperloop Technologies

Financovanie z Bruselu

Kľúčovou otázkou ostáva – kto projekt prefinancuje? Odhadované náklady na prvú fázu trasy Viedeň – Bratislava sú 200 až 300 miliónov dolárov. Dirk Ahlborn zatiaľ našiel peniaze len na rozsahom oveľa menší testovací okruh v kalifornskom Quay Valley a priebežne hľadá ďalších investorov po celom svete.

Slovenská vláda firme HTT nedala žiadny finančný prísľub, tvrdí hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková a otázka nasadenia eurofondov je podľa nej predčasná. „Prvotný zámer bol prilákať predstaviteľa veľkého technologického projektu, aby sme dostali Slovensko na mapu inovácií. Ponúkli sme náš inovačný potenciál, technický talent, predstavili slovenských vedcov, podnikateľov, dizajnérov a start-upovú komunitu,“ vysvetľuje šéfka sekcie inovácií ministerstva hospodárstva Zuzana Nehajová. Rezort však pripúšťa, že v budúcnosti bude skúmať aj možnosti využitia eurofondov na prefinancovanie časti projektu.

Nevylučuje to ani Brusel. „Európska únia podporuje projekty inteligentnej dopravy a v princípe si viem predstaviť aj financovanie projektu kapsulovej dopravy z rozpočtu EÚ alebo napríklad v rámci Junckerovho investičného plánu pre Európu,“ hovorí Andrej Králik zo Zastúpenia EK na Slovensku. Na rozvoj inteligentnej dopravy je v rámci programu Horizon 2020 vyčlenených 6,34 mld. eur. Tieto prostriedky smerujú na projekty zamerané na zefektívnenie dopravy, mobilitu, bezpečnosť a odstránenie zahltenia dopravy.

Financovanie Hyperloopu zo strany Bruselu by však zrejme postavilo celý projekt do nového svetla – neziskového. Karty ešte môže zamiešať vstup na burzu, ktorý HTT plánuje tento rok. Alebo sa sústredia na mikroinvestorov. Crowdfunding je črtou HTT, ktorá ich odlišuje od hlavného konkurenta Hyperloop Technologies. Pri prvom spustení crowdfundingovej kampane ich začali oslovovať ľudia s tým, že nechcú podporiť novú formu transportu len finančne, ale aj vlastnými rukami a skúsenosťami.

Spolu už majú viac ako 400 spolupracovníkov po celom svete. Sú medzi nimi ľudia, ktorí sa podieľali na vyslaní sondy Curiosity na Mars, stavebná firma spolupracujúca na stavbe veľkého hadrónového urýchľovača vo Švajčiarsku. V tíme nadšencov je dokonca vedec, ktorý pracoval na projekte Manhattan. D. Ahlborn verí, že aj na Slovensku nájde podobných špecialistov a nadšencov. „Nevytvárame firmu, ale hnutie. Hyperloop bude mať vplyv na mnoho ľudských rozhodnutí. Veď kvôli vzdialenostiam sa rozhodujeme, kde budeme pracovať, kde žiť alebo s kým randiť.“ Formulár pre záujemcov už je na internete zverejnený.  

Aj ako náhrada metra

Hlavnou črtou Hyperloopu je jeho rýchlosť. Ale nie jedinou. Stále ide o pomerne flexibilný dopravný prostriedok. Aj preto sa Hyperloop Transportation Technologies k nemu stavajú nielen ako k medzimestskej doprave, ale aj v rámci jedného mesta. Presne takúto možnosť načrtol D. Ahlborn aj pre Bratislavu. V podstate by to znamenalo modernú verziu „nadzemky“, ako má Chicago a ďalšie svetové mestá. Samozrejme, cestovalo by sa omnoho nižšími rýchlosťami.

Benefitmi budú spomínané využívania pylónov na sekundárne projekty a tiež výroba energie. A, samozrejme, jednoduché napojenie na klasické medzimestské Hyperloop trate. Podrobnosti o počte zastávok alebo systéme fungovania zatiaľ neboli špecifikované.

Zdroj: MGM

Prvý bol James Bond

Je dosť možné, že prvým autorom myšlienky potrubnej prepravy osôb a tovaru bol Ian Fleming, ktorý Elona Muska inšpiroval. Potrubie namiesto metra sa totiž objavilo už v roku 1987 v pokračovaní filmovej série o agentovi 007 Jamesovi Bondovi. Konkrétne vo filme The Living Daylights.

A čo je ešte zaujímavejšie, scéna s týmto druhom cestovania sa odohrávala v Bratislave. Bond vo filme musí zo socialistického Československa prepašovať na Západ ruského generála Koskova, ktorý je dvojitý agent. Do Rakúska ho dostane cez špeciálne upravený plynovod, v ktorom je miniatúrna prepravná kapsula pre jednu osobu. Filmári sa tak celkom trafili a predbehli dobu o tridsať rokov.

Zdroj: MGM

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 11/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Enjoy

Tagy Bratislava, doprava, Hyperloop, Viedeň

Diskusia (0 reakcií)