Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Príbehy z bezprávneho štátu: Živnostníčka na dne a vytrvalý Angličan

Slabá polícia, ktorá nechráni poškodených, pomalá justícia a zle fungujúca štátna správa. Aj to sú dôvody, pre ktoré majú občania pocit, že sa z krajiny stáva bezprávny štát. Štát, kde zákony neplatia rovnako pre všetkých a kde nejasné pravidlá dávajú priestor na špekulácie. TREND prináša tri príbehy, ktoré ilustrujú, ako „funguje“ spravodlivosť na Slovensku. Napraví systémové chyby tretia vláda Roberta Fica?

07.04.2016, 04:50 | Zuzana Petková | Xénia Makarová | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 8

Odmenou za prácu vykonanú podľa dohody a za dokončenú stavbu jej zostal len mínus na účte a trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na jeden rok. Takto sa dá zhrnúť príbeh živnostníčky Jozefíny Tomášovej. Na vlastnej koži vyskúšala, ako na Slovensku „funguje“ právny štát a spravodlivosť.

Keď sa pred štyrmi rokmi zapojila do projektu revitalizácie obce na východe Slovenska, netušila, že bude pre jej podnikanie osudným. Stavba bola totiž financovaná z verejných zdrojov, konkrétne z prostriedkov Európskej únie. Zadávateľom bola obec, ktorá za všetko riadne platila. Ani jej nenapadlo, že generálny dodávateľ, ktorý vyhral verejné obstarávanie, nebude ďalej uhrádzať platby ďalším firmám a živnostníkom.

J. Tomášová mala na stavbe takmer dvadsať robotníkov, vlastné stroje a zariadenia. Za vystavené faktúry neočakávala peniaze ihneď, keďže išlo o eurofondy, preto ju spočiatku meškanie netrápilo.

„Je známe, že pri týchto projektoch sa musí preinvestovať 25 percent, až potom ich únia začne preplácať,“ spomína. Neskôr, keď už musela materiál kupovať za vlastné, začala dlžné sumy urgovať. Ale márne, generálny dodávateľ jej zo 173-tisíc eur poslal len zhruba 11-tisíc eur.

Za DPH do basy

Pre veľkú spoločnosť možno odrobinka, ale pre živnostníčku, ako je J. Tomášová, to bolo likvidačné. „Požičala som si od rodiny, zadlžila som sa, len aby som mohla vyplatiť ľudí, ktorí pre mňa pracovali. Istý čas som nemala ani na chlieb pre deti. Aj tak som ostala dlžná, po meste chodím so sklopenými očami,“ dodáva.

Neprehliadnite

Obrátila sa na políciu s trestným oznámením pre podozrenie z podvodu, keďže generálny dodávateľ zaplatené dostal, ale svoje záväzky voči nej si nesplnil. Policajti ju však odmietli. Podľa vyšetrovateľa skutok nebol trestným činom. Vraj sa má obrátiť na súd s civilnou žalobou. Nemala však peniaze na právnikov ani na súdne poplatky.

Potom prišiel ďalší šok. Z nepreplatených faktúr, ktoré vystavila, mala uhradiť 20-percentnú DPH. Nemala z čoho. A tak ju polícia stíhala a súd odsúdil trestným rozkazom za trestný čin neodvedenia dane a poistného. To všetko pomerne rýchlo. J. Tomášová sa ocitla na dne za jeden jediný rok.

Nie je jediná

Ako sa prípad J. Tomášovej uzavrie, ešte nie je celkom isté. Proti rozhodnutiu súdu o jej treste sa odvolala. Takmer istá je skutočnosť, že peniaze, ktoré považovala za poctivo zarobené, bude musieť oželieť.

Štát, ktorý od nej žiada dane, totiž za ne nevie zabezpečiť základné služby pre svojho občana. Medzi ne patrí aj ochrana slabších a účinné nástroje na vymáhanie dlhov a zabezpečenie práv. J. Tomášová ani zďaleka nie je jediná, kto nedopadol dobre napriek tomu, že za svoju situáciu nebol celkom zodpovedný.

Viacerí malí stavebníci sa sťažujú na to, že veľké stavebné spoločnosti zneužívajú systém a neplatia. Desiatky firiem sa dali dohromady napríklad v občianskom Združení ohrozených-poškodených. Peter Bizoň a Jana Nachtmannová zo združenia rozprávajú, že na začiatku sa zišli podnikatelia, ktorí boli poškodení rovnakou spoločnosťou ako J. Tomášová.

Neskôr začali spolupracovať s ďalšími, ktorí doplatili okrem iného na známu kauzu Váhostav. Spoločnosť Juraja Širokého taktiež neplatila za subdodávky a ocitla sa v reštrukturalizácii.

Právnik Peter Bizoň zo Združenia ohrozených-poškodených zastupuje stavebníkov, ktorí prišli o peniaze.Zdroj: Miroslava Spodniaková

Rizikové stavebníctvo

Najmä stavebníctvo je povestné tým, že sa v ňom zvykne neplatiť subdodávateľom. J. Nachtmannová opisuje, že model je jednoduchý a spravidla sa využíva pri eurofondových projektoch, kde sú subdodávatelia ochotní tolerovať isté meškanie s platbami. A to práve preto, že EÚ prepláca výdavky až po preinvestovaní štvrtiny rozpočtu.

Keď menšia firma príde na to, že nedostane zaplatené, stavba je takmer pred dokončením. Jej majiteľ stojí pred dilemou – buď odíde a nechá veci nedorobené, alebo ich dokončí za vlastné. Často sa rozhodne pre to druhé vo viere, že ak splní všetky dohodnuté záväzky a termíny, peniaze ľahšie vymôže. „To je však na Slovensku takmer nemožné,“ poznamenáva J. Nachtmannová.

Stavebník sa často rozhodne dokončiť stavbu za vlastné s tým, že mu to pomôže pri vymáhaní plnenia

Situáciu nezlepšil ani takzvaný lex Váhostav, zákon, ktorý poslanci narýchlo prijali, keď Širokého firma dlhovala desiatkam ďalších. Zlepšenie prišlo až od tohto roku, keď sa v stavebníctve začal uplatňovať takzvaný obrátený systém DPH. Daň tak štátu odvedie až posledný článok reťazca, teda konečný kupujúci. Ak sa pred zmenou pravidiel poškodený obrátil na políciu, tá spravidla trestný čin nevidela.

Nerozumejú

P. Bizoň konštatuje, že na Slovensku v podstate nefunguje vyšetrovanie ekonomických trestných činov, a tak sa podvodníkom žije ľahko. „Vyšetrovatelia tomu buď nerozumejú, alebo sa im do týchto komplikovaných prípadov nechce,“ zdôrazňuje.

Policajné vedenie však chyby v systéme nevidí. Naopak, policajný prezident Tibor Gašpar sa často chváli výsledkami finančnej polície, najmä pokiaľ ide o podvody s DPH.

Na súd sa zruinovaný podnikateľ potom často ani neobráti, lebo by musel zaplatiť súdny poplatok, ktorý predstavuje šesť percent zo žalovanej sumy. A práve s tým možno špekulanti aj kalkulujú. V prípade, že sa žaloba predsa na súd dostane, výsledok je neistý. A tiež to, za koľko rokov súd rozhodne.

Desaťročný spor

Angličanovi Gregorymu Fullamovi trvalo presne desať rokov, kým vymohol na Slovensku svoje peniaze. V roku 2005 sa tu rozhodol investovať 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 8

Rubrika Téma - bezprávny štát

Tagy DPH, súdnictvo, Váhostav