Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ochrana bielych vrán ostala napriek novému zákonu v plienkach

Nová vláda Smeru doplnená o trojlístok SNS, Most-Híd a Sieť zaraďuje medzi svoje priority aj viaceré zlepšené zákony na boj s korupciou. Ak ich aj prijme, zostáva otázne, ako sa ujmú v praxi.

12.04.2016, 05:00 | Ivan Haluza | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 2

Veď aj nový zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti platný od úvodu minulého roku prijala druhá jednofarebná vláda Roberta Fica s tým, že statoční ľudia, ktorí na úradoch či vo firmách nahlásia podplácanie alebo iné neduhy, sa už nemusia báť prepustenia či zhoršenia pracovného zaradenia. Lebo štát ich ochráni pred pomstou nadriadených.

Zatiaľ však táto veľmi očakávaná metla na korupciu, podobne ako mnohé iné pred ňou, skôr zlyháva. A nielen preto, že sami politici nový zákon od štátnych represívnych zložiek až tak nevyžadujú. Ale aj preto, že z tradičnej ľahostajnosti ku korupcii tentoraz nevystúpili ani privátne firmy.

Zákon síce všetkým firmám s viac ako 50 zamestnancami predpisuje povinné siete na prijímanie a vyhodnocovanie podozrení vlastných pracovníkov, mnohé ich však vybudovali len veľmi formálne alebo aj vôbec.

Neprehliadnite

Nech sa páči, udavači

„Jedna slovenská firma nazvala e-mail, na ktorý môžu jej zamestnanci posielať podnety, udavac@menofirmy.sk. Aj to svedčí o tom, že mnohé naše podniky tento zákon vôbec nepochopili a nedocenili. Ak ho aj napĺňajú, tak len veľmi formálne,“ zdôrazňuje advokát a právnik slovenskej Transparency International Pavel Nechala.

Aj cez e-mail udavac@menofirmy.sk chcel podnik motivovať zamestnancov, aby hlásili podvody a korupciu

Podľa neho je nový zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti sám osebe dobrý, ale domáci politici i firmy ho málo presadzujú v praxi. „Bohužiaľ si myslím, že dodnes veľa zamestnancov i zamestnávateľov o tomto zákone vôbec nevie,“ vraví P. Nechala.

Dopĺňa, že pre Slovensko je to o to smutnejšie, že práve tento zákon je v krajine prvou protikorupčnou normou, ktorá sa nezameriava iba na činnosť štátnych represívnych zložiek. Tým, že sa legislatívna norma obracia aj na súkromné podniky, sa podľa neho pokúša zvyšovať etiku a morálku v celej spoločnosti.

Prijímanie podnetov
(od nahlasovateľov korupcie a podvodov, %)
Prijímanie podnetov
Pozn.: Odpovedalo 445 subjektov z firiem a verejnej správy. PRAMEŇ: Prieskum Slovenského narodného strediska pre ľudské práva

Ignorujúca masa

Zlyhanie sľubného zákona potvrdzuje aj celoslovenský prieskum Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP). Predchádzajúca vláda Smeru ho poverila, aby zistilo, ako sa chránené oznamovanie presadilo v boji proti podvodom a korupcii.

Stredisko odoslalo k záveru vlaňajška prieskum o plnení nového zákona vyše 4 900 úradom a firmám, ktoré mali vybudovať systémy na podnety všímavých pracovníkov. Na prieskum odpovedalo iba 445 subjektov, teda necelých deväť percent. Väčšinou išlo o verejné úrady. Firiem zareagovalo iba vyše 180. Prieskum obsahoval len desať otázok na troch stranách.

Právnik slovenskej Transparency International Pavel NechalaZdroj: Milan David

Navyše tretina odpisujúcich sa vyjadrila, že nový zákon je podľa nich nadbytočný a nepovažujú ho za prínos. Štyri percentá o zákone vlani v decembri, teda už takmer rok od jeho účinnosti, nič nevedeli.

Prieskum tiež vygumoval časté vyjadrenie tunajších podnikateľov, že mnohí z nich mali už dávno linky na oznamovanie vnútorných neduhov. Aj bez prijatia nového zákona. Lebo iba pätnásť percent odpovedajúcich malo takéto linky ešte pred začiatkom vlaňajška. Ostatní si ich podľa dikcie legislatívnej normy budovali v priebehu prvých piatich mesiacov minulého roka.

Pozitívom je, že až deväťdesiat percent respondentov prieskumu prijíma podnety aj anonymne. Iba u pätiny odpovedajúcich je nutné osobné nahlásenie podvodu či korupcie.

Odvahy stále ako šafranu

Prieskum strediska tiež poukázal na to, že za celý rok 2015 nedostali takmer štyri stovky respondentov od svojich zamestnancov ani jeden podnet. Štvrť stovky reagujúcich prijalo po pár podnetoch a iba dvaja napísali, že dostali po viac ako desať oznámení. Iba jediný subjekt odporučil svojmu oznamovateľovi podať aj trestné oznámenie na polícii.

Stredisko zistilo aj to, že Národný inšpektorát práce (NIP), ktorý má v zmysle nového zákona chrániť odvážnych oznamovateľov pred prípadnou pomstou zo strany zamestnávateľov, začal do vlaňajšieho decembra chrániť deväť ľudí. Najmä zo školstva.

Špeciálna prokuratúra vlani udelila ochranu 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 2

Rubrika Podnikanie

Tagy korupcia